Kritika EÚ je urážkou božstva. Alebo ako v debate o očkovaní zlyhali médiá

Miera mediálnej posadnutosti v hľadaní stále nových dôvodov, prečo sme vraj najhorší na svete raz v tom a potom zase v inom, nadobúda patologické črty.

Zlyhania v nákupoch vakcín sa stali zaujímavým mediálnym fenoménom, pripomínajú húsenkovú dráhu. V jeden deň ste dole, druhý zas hore, a pozajtra je aj tak všetko dole hlavou. Moralistické mediálne pohoršenie získava každý týždeň nový pokrm, pričom aktuálne pohoršenie nezriedka protirečí vzplanutiu, ktoré médiá šírili krátko predtým.  

Niežeby naše súčasné ministerstvo zdravotníctva bolo práve vzorom manažérskej efektivity, no v takejto atmosfére by sa obvineniu zo zlyhávania nemohol vyhnúť ani ten najlepší minister.

Najnovším pokrmom pohoršenia je uniknutý dokument Európskej únie, podľa ktorého by sme mali mať v lete tretiu najhoršiu preočkovanosť populácie v Únii. Ministerstvo totiž nevyužilo možné nové kontrakty najmä od Pfizeru.

Potrebujeme nové kontrakty?

Pritom opatrnosť v nových kontraktoch vakcín bola pochopiteľná. Už na prelome rokov sme mali zakontrahovaných 18 miliónov očkovacích látok. Vychádzali sme z európskej centrálnej stratégie, zameranej najmä na dodávateľa AstraZeneca, ktorý sa však ukázal ako nespoľahlivý.

Naše ministerstvo zdravotníctva urobilo chybu, ak na ďalšie štvrťroky nevyužilo opcie od najspoľahlivejšieho dodávateľa, teda od Pfizeru. No to začiatkom roka ešte nebolo také zjavné a ani médiá – dnes pohoršené – na to neupozorňovali.

Kým v západných členských štátoch sa už začiatkom roka otvorene hovorilo o zlyhávaní Únie v centrálnom riadení nákupu vakcín, čo miestnych politikov tlačilo do hľadania nových riešení na národnej úrovni, aj do využívania nových opcií od Pfizeru, slovenské ministerstvo sa stále poslušne spoliehalo na pôvodné prepočty a odhady Únie.  

Prečo u nás tento tlak nevznikol? V našom mediálnom priestore bola takmer akákoľvek kritická poznámka smerom k Únii nežiadúca. Z paranoje, aby sme neprikŕmili dezinfoscénu. Debata o flexibilnejšom riešení situácie u nás vôbec neexistovala a táto otázka sa v kľúčovom čase ani neriešila.

K Európskej únii naše médiá nepristupujú ako k normálnemu politickému fenoménu, ktorý možno – a na dobro veci aj treba – rozumne kritizovať. Únia je pre slovenské liberálne denníky nedotknuteľne posvätná, jej kritika sa považuje takmer za blasfémiu, urážku božstva.  

Jeden z dôvodov nášho zlyhania je žurnalistická nesloboda, vnútorná samocenzúra hlavných médií a ideologické zatajovanie reality.

Predpovede z vešteckej gule

Pritom prepočty a sľúbené dodávky vakcín sa menia tak rýchlo, že odhadovať situáciu o tri mesiace je ako veštiť letné počasie z krištáľovej gule.

Stratégia Únie ráta aj s mechanizmom rovnováhy, dorovnávania rozdielov v očkovaní v krajinách, ktoré sú pozadu. Má to svoju pragmatickú logiku – kolektívna imunita sa nedá dosiahnuť vo vnútri jedného štátu. Kým ju nedosiahneme vo vnútri Schengenu všetci, darmo bude na tom jeden štát výrazne lepšie ako druhý. Skrátka, ak budeme mať na Slovensku mizernú mieru preočkovania, mechanizmy vyrovnávania sa dajú do pohybu.  

Pritom vôbec nie je vylúčené, že problém s nedostatkom vakcín budeme riešiť už len dva mesiace, keď zrejme začneme narážať na opačný problém. V skladoch sa nám bude kopiť viac vakcín, ako je počet ľudí, ktorých bude možné aktuálne zaočkovať.

Viac ako pätinu populácie tvoria deti, ktoré sa pre meškajúce výskumy a povolenia nebudú očkovať skôr ako niekedy koncom leta, a najmenej tretina ľudí sa nechce očkovať vôbec. Nateraz nám zostáva sotva 50 percent populácie, pre ktorú zatiaľ potrebujeme asi päť miliónov dávok. Zo súčasnej rýchlosti našich očkovacích kapacít (včera 16-tisíc dávok) pritom len ťažko môžeme predpokladať, že jeden milión z toho dostane prvú dávku skôr ako v máji, na druhú si bude musieť počkať až na prelom júna a júla. Daný milión dávok tak nebude v júni nevyhnutne potrebný.

Potrebné štyri milióny vakcín na naplnenie prvého dopytu by tu mali byť už na prelome mája a júna. Je teda možné, že už v júni sa ocitneme v situácii, keď budeme mať na skladoch viac vakcín, než môžeme aktuálne použiť.

Od tohto momentu nám bude jedno, či v daný mesiac prídu dva milióny vakcín alebo tri. Aj tak budeme môcť aktuálne zaočkovať len jeden milión.