Dobrá správa: V Česku úspešne otestovali liek proti všetkým hlavným mutáciám covidu

Oprava. Pôvodný titulok hovoril, že v Česku liek proti mutáciám covidu vynašli. Protilátka bola vyvinutá vo Švajčiarsku, v Česku však bola úspešne otestovaná. Za nepresnosť sa ospravedlňujeme.

V boji proti koronavírusu možno nebudeme limitovaní len na vakcíny. Pričinili sa o to aj vedci z Parazitologického ústavu Biologického centra Akadémie vied ČR a Českého centra pre fenogenomiku v centre BIOCEV, ktorí otestovali protilátku vyvinutú švajčiarskymi vedcami z Biomedicínskeho výskumného ústavu v meste Bellinzona.

Ich predklinická štúdia na živom víruse potvrdila, že novovyvinutá protilátka funguje na všetky tri doposiaľ známe dominantné mutácie vírusu – britskú, juhoafrickú i brazílsku. 

Nečakaný objav

Pri tvorbe protilátok čelili odborníci komplikáciám. Zistili, že vírus mutuje rýchlejšie, než sa očakávalo.

Štandardné monoklonálne protilátky vznikajú v laboratóriu a majú za cieľ napodobňovať to, ako funguje náš imunitný systém. Dokážu sa naviazať na povrch koronavírusu a zabrániť mu v preniknutí do ľudskej bunky. Vírus sa tak nedokáže množiť vo veľkom. Pasívne získaná imunita pôsobí skôr, ako zareaguje imunitný systém človeka.

Vedcov ale zaskočili limity týchto protilátok.

„Na kontrolných myšiach, ktoré sme liečili len touto monoklonálnou protilátkou, vírus neskutočne rýchlo mutoval a už za dva dni bol rezistentný. To nikto nečakal a ani predtým nepozoroval. Je to veľký výkričník z hľadiska používania protilátok proti COVID-19,“ povedal Daniel Růžek z Parazitologického ústavu Biologického centra AV ČR.

Švajčiarski vedci z Biomedicínskeho výskumného ústavu v meste Bellinzona preto vyvinuli dvojitú protilátku, nazývanú tiež bišpecifická. Použili pritom rôzne protilátky z krvi pacientov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 a spojili ich do jednej molekuly.

Tá dokáže cieliť súčasne na dve miesta v štruktúre vírusu, takže vírus nemôže mutovať a protilátka je vysoko účinná. Tak sa javí aj proti súčasným variantom SARS-CoV-2.

„Vieme, že naša protilátka funguje na všetky tri dominantné mutácie vírusu – britskú, juhoafrickú aj brazílsku. Na základe štrukturálnych modelácií môžeme predpokladať, že bude účinná i na ďalšie minoritné mutácie,“ povedal Růžek.

Špeciálne myši

Pre potreby štúdie museli laboratórne myši trochu „vylepšiť“, koronavírus ich totiž nenapáda.

„Vyvinuli sme model na novom princípe využívajúci AAV-vektor (podobný ako pri niektorých vakcínach), ktorý vnesie do experimentálneho zvieraťa práve hACE, ktorý je vstupnou bránou koronavírusu do bunky. Model je pomerne unikátny i ekonomický a veľmi dobre reprezentuje ťažké prípady ochorenia, ktoré pozorujeme u človeka,“ uviedol Radislav Sedláček, vedúci Českého centra pre fenogenomiku.

Objav publikovali vedci 25. marca v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Liek a „vakcína“ v jednom

Monoklonálne protilátky sa podávajú vnútrožilovo krátko po infekcii. Vypĺňajú čas, ktorý potrebuje ľudský oraganizmus na to, aby začal proti vírusu bojovať. Znižujú vírusovú záťaž v pľúcach a zmierňujú zápal, čím chránia pred ťažkým priebehom ochorenia.

Sú preto určené najmä pre rizikové skupiny obyvateľov a tých, čo majú závažné komorbidity. Oproti nim má ale bišpecifická protilátka ešte ďalšiu výhodu ̶ dokáže ochrániť aj pred nákazou.

Bišpecifickú protilátku môžeme použiť na liečbu nakazeného, ako aj preventívne na aktívnu imunitu, ktorú človek získa pri očkovaní. Ochrana pred infekciou je okamžitá a môže podľa vedcov trvať niekoľko týždňov alebo mesiacov.

Viac sa dozvieme z klinických štúdií, ktoré výskumné konzorcium aktuálne vybavuje s farmaceutickými spoločnosťami.