Viliam Karas, predseda Slovenskej advokátskej komory, sa zasadzuje o to, aby sa na Slovensku upravili podmienky kolúznej väzby. Pre človeka, ktorý ešte nebol odsúdený, nemá byť kolúzna väzba trestom, má slúžiť iba na to, aby nedochádzalo k mareniu vyšetrovania. Tvrdí, že na Slovensku sa dávnejšie porušujú medzinárodné štandardy. Prečo počuť advokátov viac až teraz, keď sú vo väzniciach bývalí vysoko postavení sudcovia, prokurátori či policajti? Je to zmenou na stoličke predsedu komory, na ktorej donedávna sedel Ficov exminister Tomáš Borec? Podľa Karasa sa touto témou zaoberajú dlhodobo. Teraz sa ozývajú viac, lebo cítia spoločenskú objednávku. O problém sa zaujímajú už aj politici.

Komora advokátov vydala 18. marca vyhlásenie, podľa ktorého „množiace sa podozrenia z excesívneho nadužívania nástrojov trestného práva dosahujú v poslednom období mieru, ktorá začína čoraz vážnejšie spochybňovať charakter právneho štátu“. To sú na advokátov veľmi vážne slová. Prečo ste ich vyriekli?

K vyhláseniu sme prišli po zrelom zvážení. Nemá to byť politické vyjadrenie. Toto stanovisko sme zaujali po tom, ako sme zaregistrovali zo strany našich advokátov z členskej základne mnohé indície o nadužívaní nástrojov trestného práva.

V čom konkrétne?

V spôsobe, akým dochádza k zákrokom polície, v niektorých prípadoch následne aj k nezákonným obvineniam. To nakoniec v posledných dňoch potvrdil svojím rozhodnutím generálny prokurátor [Maroš Žilinka zrušil vznesenie obvinenia voči sudcovi Najvyššieho súdu Jozefovi Kolcunovi, lebo podľa neho bolo založené na jedinom dôkaze, nekonkrétnej výpovedi kajúcnika; zrušil aj ďalšie obvinenia; pozn. red.]. Upozorňovali sme už skôr, že z princípu práva na obhajobu musí byť zrejmé, aby osoba vedela, z čoho je obvinená, z akého skutku. Aby bol skutok náležite vymedzený, aby bolo zrejmé, čoho sa osoba mala dopustiť, aby sa vedela aj brániť, aby bolo zrejmé, z čoho ju niekto obviňuje.

Čo ďalej smerom k dodržiavaniu právneho štátu?

Upozorňujeme na podmienky, v akých sa nachádzajú obvinení. To tiež súvisí s právnym štátom.

Mierite na kolúznu väzbu?

Mierim najmä na kolúznu väzbu, ale aj iné druhy väzby vo vzťahu k podmienkam, v akých sa obvinení nachádzajú, k činnostiam, aké môžu vykonávať, k prístupu k rodinným príslušníkom, kontaktu s rodinou, blízkymi, príbuznými. Ani kontakt s obhajcom nie je vždy ideálne zabezpečený. To sú indície, ktoré nás viedli k uvedeným vyjadreniam. V súvislosti s aktuálnou situáciu pri pandémii dlhodobo a opakovane upozorňujeme na nejasnosť legislatívy. Týka sa to formy, ale najmä obsahu a transparentnosti legislatívy, ktorá upravuje podmienky karantény a obmedzenia základných práv a slobôd. V neposlednom rade nás k vyjadreniu viedlo opakované zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania. Viac ako polovica zákonov bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní a nemala žiaden súvis s bojom proti pandémii.

Vrátim sa ku kolúznej väzbe. Môže vaše stanovisko vyznievať ako neúčelové, keď vy, advokáti, zastupujete záujmy osôb vo väzbe?

Je veľmi dôležité, aby sa verejný diskurz viedol vyvážene, aby sme nepodľahli tlaku honu na čarodejnice. Poslaním advokácie je vždy zdôrazňovať potrebu základných práv a slobôd každého jednotlivca, bez ohľadu na to, čoho sa dopustil, a zdôrazňovať, opakovať jeho ľudskú dôstojnosť. Každý z nás má tieto práva a každému sú dané. Advokácia má byť obhajcom a hlasným tribúnom týchto práv v spoločnosti. V trestnom práve nemôže platiť, že účel svätí prostriedky. Ak si povieme, že v boji proti zločinu môžeme porušovať právo, tak tým možno dosiahneme nejaké krátkodobé mediálne body pred verejnosťou, no v konečnom dôsledku to kompromituje aj inak možno dobre mienený boj so zločinom.

Foto: Matúš Zajac

Rozumiem vám, ale sme v situácii, že máme zadržaných ľudí ako vládna štátna tajomníčka, sudcovia, ľudia z vedenia polície, prokuratúry. To sú veľmi vážne obvinenia, ktoré súvisia s vrastaním zločinu do štátu.

Naše vyjadrenia určite nesmerujú ku konkrétnym osobám. V zmysle nášho vyhlásenia je smutné, že sa týmto otázkam venuje pozornosť až teraz, keď sú tieto prípady medializované a keď ide o známe osoby. Na tento stav upozorňujeme dlhodobo, len dnes je oň možno väčší záujem v spoločnosti a médiách. Podľa nášho názoru to môže byť len špička ľadovca, pretože napríklad marginalizované skupiny, o ktorých tiež vieme, pretože zastupujeme všetky zložky obyvateľstva, môžu byť na tom často ešte horšie. Nemajú taký hlas ako mediálne známe osoby. Chceme využiť túto vlnu záujmu. Vidíme, že sa to stretlo so záujmom relevantných subjektov. Ministerke sme adresovali list, kde sme navrhli zmenu právneho inštitútu väzby a požiadali sme o otvorenie diskusie o podmienkach väzby [rozhovor sa uskutočnil pred tým, ako ministerka spravodlivosti Mária Kolíková podala demisiu, pozn. red.]. Opätovne prízvukujem, týka sa to všetkých obvinených. Nechceme mať elitnú väznicu. Žiadame, aby sa každému, kto bude zadržaný a bude obvinený, zlepšili podmienky väzby, aby sa rešpektovali minimálne štandardy. Európsky výbor na zabránenie mučeniu nám na základe príslušného dohovoru Radu Európy vytýka už desiatky rokov nevyhovujúce podmienky.

Keď prichádzate s týmito vyjadreniami dnes, vyznieva to, akoby ste sa zastávali ľudí, ktorí sú v kolúznej väzbe a ich mená sa objavujú  v médiách.

Advokát je z podstaty svojho povolania prizvaný radiť, pomáhať, dôverne stáť pri každom jednom. Jeho úlohou je proti štátnej, silnej mašinérii presadzovať a ochraňovať základné práva a slobody každého, vynucovať dodržiavanie ľudskej dôstojnosti. Nezastávame sa žiadnych skutkov, neschvaľujeme ich. Hovoríme, že každý má svoje práva. A to je právo na riadne zaobchádzanie a nediskrimináciu, na rodinný život bez ohľadu na to, čoho sa dopustil. Ide o princíp právneho štátu a slušnej spoločnosti.

Dĺžka kolúznej väzby, ktorú máme na Slovensku v súčasnosti, je tu už nejakých pätnásť rokov.

Poďme do histórie. Ani v socializme nebolo také dlhé trvanie kolúznej väzby, ako je dnes. Tam boli dva a plus jeden mesiac. Čo sa týka nevinnej osoby, ktorá ešte nebola odsúdená, pre tú nemá byť kolúzna väzba trestom. Má nejakým spôsobom zabezpečiť náležité objasnenie veci, aby nedochádzalo k mareniu vyšetrovania.

Opäť s vraciam k základnej otázke, prečo neprišla komora s kritikou skôr?

Pripomienkovali sme nové predpisy trestného poriadku a trestného zákona už v minulosti, keď sa tvorili. Dali sme niekoľko desiatok pripomienok a všetky boli odmietnuté. Upozorňovali sme aj na drakonické tresty, ktoré má Slovenská republika v porovnaní s inými krajinami. Niekde sú v priemere o tretinu a aj viac vyššie ako za obdobné trestné činy v iných krajinách.

Komora polemizuje, či sa trestné konania vedú v plnom súlade so základnými zákonmi a zásadami, v súlade s ľudskými právami. Hovoríte, že sa útočí na právny štát. To sme na Slovensku mali azda aj skôr, ale komora sa neozývala.

Komora tieto témy vždy otvárala a vždy sme na ne apelovali. Upozorňujeme na to dlhodobo a konzistentne, pri každej príležitosti, či už ide o medzirezortné pripomienkové konania, alebo v rámci pracovných skupín, keď sa novelizovali trestné kódexy. Dalo by sa polemizovať s tým, či sme aj mediálne nemali byť v tejto téme skôr aktívni. Z dnešného pohľadu si myslím, že áno. Na druhej strane ide vždy o veľmi nepopulárnu tému, lebo vás okamžite ľudia obvinia, že nám ide o chránenie zločincov. Lenže toto je tragické nepochopenie advokácie, ktorej poslaním je ochrana práv. A to všetkých bez rozdielu, teda aj tých, ktorými spoločnosť opovrhuje, prípadne sú podozriví z vážnych zločinov.

Foto: Matúš Zajac

Vaším predchodcom bol Tomáš Borec. Ten bol tesne pred tým, ako sa stal šéfom komory, ministrom spravodlivosti v druhej vláde Roberta Fica. Nevyplývala väčšia zmierlivosť komory z toho, že na jej čele bol človek, ktorý bol spriaznený s vládou, ktorú opäť postavil Fico?

Nemyslím si, že by postoj komory bol zmierlivý. Zaujímali sme stanoviská k tým celospoločenským témam alebo udalostiam, ktoré sme vnímali ako významné. Mali sme uznesenie predsedníctva, kde boli nastavené metodika a spôsob komunikácie. Volili sme konzervatívnejší prístup. Teraz sme ho zmenili. Vzhľadom na aktuálnu spoločenskú situáciu predsedníctvo toto uznesenie prehodnotilo a zmenilo. Aj vzhľadom na situáciu v právnických povolaniach sme videli, že komora musí viac komunikovať.

Borec s tým súhlasil?

Áno, bolo to jednohlasné.

Keď ste sa stali šéfom komory, musíte niesť zodpovednosť aj to, ako sa správala doteraz.

Chápem, ani sa z nej nevyzliekam. Len hovorím, že doteraz bol inak nastavený komunikačný model, čo vyplýva aj z povahy advokátskej komory ako konzervatívnej inštitúcie.

Pozrel som si vaše výstupy zhruba päť rokov dozadu. Nevidel som tam žiadne zásadné vyjadrenia v prípade Ján Kuciak. Nevidel som zásadné vyjadrenie, ktoré sa týkalo spustenia zatýkania v minulom roku. A to bol šéfom Borec.

To nie je úplne pravda, pamätám si aj k týmto témam zásadné vyjadrenia komory, či už ide o vraždu novinára, ktorú sme vnímali aj ako vážny útok na novinársku slobodu, ako aj k odhaleniam v oblasti justície. Vo vzťahu ku konkrétnym kauzám sme museli byť primerane zdržanliví, pretože o niektorých osobách z týchto káuz komora následne rozhodovala v rámci disciplinárnej právomoci, keď sme viacerým z nich pozastavili výkon funkcie, prípadne čelia disciplinárnym konaniam.

K vražde novinára som našiel pár strohých viet o neprípustnosti násilia voči novinárom a apele na vyšetrenie vraždy, hoci generálny prokurátor vtedy hovoril o rozpútaní pekla. K vlaňajšiemu zatýkaniu som nenašiel žiadne stanovisko.

V súvislosti so situáciou v justícii sme v tom čase okrem iného zorganizovali okrúhly stôl predstaviteľov súdov, advokácie, prokuratúry a exekútorov, kde sme aj za účasti zahraničných hostí a zástupcov novinárskej obce diskutovali na tému aktuálnej situácie v justícii a etických výzvach výkonu našich povolaní. Mal som tú česť tento okrúhly stôl aj moderovať.  

V poslednom čase sa udiali vážne zmeny. Nastala nová situácia v spoločnosti. Zneužívanie moci sa dostalo do špičiek moci.

Áno, bolo inštitucionalizované.

O to ide. Nebol inštitút väzby nastavený práve na takéto situácie, aby mala polícia prokuratúra voľnejšie ruky? A napokon aj súdy.

Ak by sa efektívne a riadne rozhodovalo o väzbe na súdoch, postupovalo by sa v súlade s judikatúrou štrasburského súdu, tak by nebolo potrebné robiť zmeny v predpisoch.

Takže tieto predpisy sú u nás v poriadku? Pred chvíľou ste hovorili niečo iné.

Komparatívne sú tie predpisy úplne inde, ako je európsky štandard, aj pokiaľ ide o dĺžku kolúznej väzby, aj pokiaľ ide o tresty, ako sme sa bavili. Väčší problém ako samy predpisy je ich aplikačná prax. Máme konkrétne prípady, v ktorých vidíme, že mnohokrát laxne dochádza k predlžovaniu väzby. Bol dostatok času na vyšetrenie, ale keď tá možnosť je, navrhne sa predĺženie väzby. Stalo sa to rutinou vecou. Preto hovoríme, urobme legislatívnu úpravu, skráťme to. Sú ešte vážnejšie veci ako samo trvanie väzby. Podmienky kolúznej väzby majú v zásade niektoré parametre mučenia. Človek je zavretý bez slnka, bez možnosti inej aktivity, je to na zbláznenie. Nehovorím, že teraz máme s niekým zaobchádzať v rukavičkách, dať ho do hotelovej izby. U nás sa porušujú medzinárodné štandardy. Áno, využívame situáciu, lebo je to vec, o ktorej sa hovorí, cítime aj spoločenskú objednávku. Predsedovia koaličných strán nám so záujmom poskytli podporu. Zjavne cítiť, že niečo nie je v poriadku.

Koľko ľudí je teraz na Slovensku v kolúznej väzbe?

Posledné číslo, čo som videl, je 168, ale nemám presnú štatistiku.

Poďme na druhú tému, súdnu reformu. Nepamätám sa, že by sa v minulosti zišli šéfovia Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, prokuratúry a vy ako zástupca komory advokátov, aby vydali zásadné vyjadrenie k nejakej reforme. Vaše spoločné vyjadrenie k návrhu novej súdnej mapy nie je sú pre ministerstvo spravodlivosti vôbec priaznivé. Je ozaj situácia taká vážna, aby ste takto konali?

Nie je to bežné, aby sa na takejto úrovni stretli predstavitelia justície na Slovensku. Aj keď je to na škodu, možno by sa takéto stretnutia mali konať pravidelne, lebo súčinnosť orgánov je dôležitá. Tentoraz sme reagovali na situáciu vo vzťahu k návrhu súdnej mapy. V relatívne v krátkom čase sme zorganizovali stretnutie, záujem bol zo strany všetkých zúčastnených. Bolo zrejmé, že máme spoločný postoj, ale treba povedať, že nie je zásadne odmietavý. My sme len namietali, že materiál má mnohé nezodpovedané otázky. Jeho časová ambícia prijatia bola taká, že ak by sa bez zodpovedania týchto otázok súdna mapa prijala tak, ako bola predložená, spôsobilo by to ochromenie fungovania systému. To by mohlo mať nedozerné následky na výkon spravodlivosti na Slovensku.

Cieľ ministerstva bol, samozrejme, úplne opačný.

Preto sme zdôrazňovali, že súhlasíme s cieľmi na zefektívnenie a skvalitnenie rozhodovacej činnosti. Avšak navrhovaná forma sa nám javila  nedostatočne zdôvodnená. Ja som navrhoval fázovanie reformy. Aby sa robila po jednotlivých krokoch, aby bolo vždy možné vyhodnotiť konkrétnu fázu a najmä aby došlo k jej bezproblémovej implementácii. Aby sme nerobili naraz to, čo iné krajiny robia dlho.

Prečo až teraz, prečo k podrobne napísanému zákonu? Ako štyria činitelia ste sa spoločne vyjadrili dokonca až po skončení pripomienkového konania.  

Na stretnutie som vyzýval v decembri. Potom sme komunikovali s generálnym prokurátorom, s Najvyšším súdom a žiadali sme ministerku o stretnutie vo formáte tri plus jeden.

Ako reagovala ministerka?

Zvolala okrúhly stôl, nakoniec nebol formáte tri plus jeden, ale vo formáte, ktorý nezodpovedal našej požiadavke.

Kedy prišla táto ponuka? Vo februári?

Áno.

Aký to bol formát?

Bol to okrúhly stôl, kde boli vybraní zástupcovia súdnictva. Pozvaný bol generálny prokurátor, predseda Najvyššieho súdu. Nakoniec sme pred konaním okrúhleho stola zistili, že pani ministerka nebude osobne prítomná, že to bude moderovať nejaký tretí subjekt. Pochopili sme, že to má byť online, nahrávané, bude to môcť byť zostrihané. Mali sme žiadať o súhlas na akékoľvek publikovanie, akékoľvek vyjadrenie z výsledkov rokovania. Okrúhly stôl mala vyhodnotiť ministerka na tretí deň už len s dvoma účastníkmi, medzi ktorými sme my nemali byť. Celý formát, ako bol navrhnutý, nezodpovedal našim predstavám, najmä negarantoval objektívne výstupy.

Čím si vysvetľujete ministerkin prístup?

Komunikoval som s ňou. Rozumiem tomu tak, že chcela poskytnúť priestor, aby sme vyjadrili všetky naše názory bez toho, aby nejakým spôsobom bránila diskusii. Ale pre nás bol práve dôležitý dialóg s predkladateľkou. Vyslali sme tam zástupcu komory, osobne som tam nebol. Do poslednej chvíle sme verili, že okrúhly stôl bude v tom formáte, ako sme  žiadali.

Foto: Matúš Zajac

Sudcovia, ako som s nimi hovoril, považujú za najväčší problém pri reforme spôsob komunikácie. Ministerstvo slabo komunikovalo s tými, ktorých sa má reforma týkať. Potvrdzujete mi, že ide o to isté.

Ak je málo komunikácie, ak sa nestotožní s reformou kritická masa stakeholderov, za ktorých považujem v prvom rade sudcov, vyšších súdnych úradníkov, potom prokuratúru, advokátov, o to ťažšie sa implementuje. Ale aj vtedy by bolo možné pristúpiť k prijatiu a implementácii – ak by to bolo funkčné. Problémom bola okrem komunikácie aj funkčnosť systému. Prijať to naraz v takejto podobe, bez domyslenia dopadu na prokuratúru, na úrady práce sociálnych vecí a rodiny, na nezávislosť súdu, prístup súdu by mohlo znamenať ochromenie systému.

Dá sa z predloženého návrhu zákona vypiplať predpis, ktorý by viedol k dosiahnutiu cieľov, o ktorých ste hovorili?

Ak by sa pristúpilo k fázovaniu reformy,  vieme si predstaviť, že by sa v prvom kole uskutočnila horizontálna reforma. Došlo by k zrušeniu vybraných okresných súdov a vybraných krajských súdov. V takejto podobe by to mohlo prejsť. V zásade by došlo k zväčšeniu obvodov, čo je jeden z cieľov reformy. Uvoľnili by sa sudcovské kapacity, došlo by k väčšiemu prerozdeľovaniu spisov a nemuselo by to nejakým spôsobom vážne zasiahnuť do fungovania systému. Po vyhodnotení tohto rezu by mohli prísť ďalšie zmeny.

Malo byť toto vyvrcholením diskusie, ktorú ste navrhovali ministerstvu?

To je môj názor, nehovorím, že sa s ním stotožňujú všetci ostatní.

Ak by malo nastúpiť toto riešenie, je na to vhodný súčasný zákon, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti?

Muselo by prísť k výraznému prepracovaniu materiálu. Ale množné to je.

Po odborných výhradách registrujem už aj politické. Do akej miery budú hrať rolu politické postoje vo vládnej koalícii, ak ostane v takejto zostave, aby sa reforma prijala?

Z pozície predsedu komory to nebudem komentovať. My teraz čakáme na rozporové konanie. Uvidíme, ako sa ministerstvo zachová.

Ako to podľa vás dopadne?

Verím, že zvíťazí zdravý rozum a dôjde k prepracovaniu návrhu súdnej mapy, respektíve dôjde minimálne k fázovaniu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.