Chýbajú nám ženy s migračným pôvodom, lamentujú pred voľbami nemeckí Zelení

Strana Zelených v Nemecku do septembrových parlamentných volieb nevysiela dostatočné množstvo rozmanitých ľudí, prevažne žien, s migračným pôvodom. Tento údajný demokratický deficit sa vo veľkom riešil na zjazde ich berlínskej pobočky. Niektorí politici sa totiž nazdávajú, že nestal čas, aby nemecký zákonodarný zbor konečne odzrkadľoval rozmanitosť krajiny.

Nemecká Strana zelených, ktorej popularita sa aktuálne pohybuje okolo 20 percent a je druhou najsilnejšou stranou v krajine, prešla po víkendovom zjazde jej berlínskej organizácie zaujímavou sebareflexiou. Podľa niektorých členov totiž trpí deficitom rozmanitosti a dali jej to jasne najavo.

Hoci má tento subjekt v prvej desiatke kandidátov pre oblasť Berlína pre septembrové celoštátne voľby až sedem žien, problémom je údajný nedostatok kandidátov inej farby pleti a pôvodu. Kauzu v progresívnej strane si všíma Die Welt.

Niektorí delegáti strieľali do vlastných radov za to, že Zelení síce proklamujú zastúpenie ľudí s migračným pôvodom, ale na celonemeckej úrovni sa to v praxi neprejavuje. „Nie práve nedôležitý aspekt diverzity tu úplne jasne chýba, nie?“ namietal poslanec Bundestagu Danyal Bayaz.

Vraj ide o demokratický deficit

Juliana Wimmerová, politička brazílskeho pôvodu, ktorá dostala jedno z najvyšších miest na kandidátke, pokračovala v podobnom duchu. „Bundestag musí konečne reflektovať našu rozmanitosť. Podiel žien s migračným pôvodom je zanedbateľný a myslím si, že ide o demokratický deficit,“ uviedla.

„Prečo si myslíte, že ste lepší ako mladá žena s migračným pôvodom?“ zaznela otázka v rovnakej línii na kandidáta Philipa Alexandra Hiersemenzela. „Nie som,“ ubezpečoval prítomných. „Jediná vec, ktorú môžem ponúknuť, je moja skúsenosť, moje srdce a moja duša,“ dodal.

Vo svetle skutočnosti, že na popredné miesta kandidátky sa hlásili len dvaja ľudia s migračnou históriou, vyzval spolustraníkov k zaisteniu väčšej diverzity aj poslanec parlamentu Özcan Mutlu. Mutlu sa neúspešne uchádzal o šieste miesto.

„Išiel som do politiky, pretože ako dieťa z kurdsko-alevitskej rodiny gastarbeiterov chcem dobré vzdelanie pre všetky deti a mladých ľudí a taktiež sa zasadiť proti diskriminácii a rasizmu,“ vyhlásil podľa denníka Der Tagesspiegel pred delegátmi.

Nevhodné spomienky z detstva

Die Welt si všíma, že nedostatok rozmanitosti prekáža aj niektorým užívateľom sociálnych sietí. „Prepáčte. Nemyslím si, že stačí, aby Zelení postavili do popredia jedincov s klasickými nemeckými menami, ktorí sú bieli a majú nejakú migračnú históriu,“ napísal komentujúci s tým, že stále nejde o dostatočnú reprezentáciu ľudí označovaných skratkou BIPOC (čierni, pôvodní obyvatelia a „farební“ ľudia).

O tom, aká miera politickej korektnosti panuje medzi Zelenými, svedčí aj prípad uchádzačky o kreslo starostky Berlína Bettiny Jaraschovej. Niektorým spolustraníkom sa totiž nepáčilo, že na otázku berlínskeho šéfa strany Wernera Grafa o tom, čím chcela v detstve byť, odpovedala „indiánska náčelníčka“.

Tento pojem je v progresívnych kruhoch často označovaný za diskriminačný, rasistický a urážlivý, a Jaraschová sa preto za túto formuláciu ospravedlnila. Podľa nej šlo v tomto prípade o „neuvážené spomienky z detstva“. „Aj ja sa musím učiť,“ dodala.

Ako funguje volebný systém?

Od druhých volieb do Nemeckého spolkového snemu v roku 1953 sa v týchto voľbách odovzdávajú dva hlasy. Prvým hlasom je priamo volený kandidát z volebného obvodu voliča. V Nemecku je 299 volebných obvodov, z ktorých v každom žije približne 250-tisíc Nemcov. Druhým hlasom sa volič rozhodne pre určitú stranu.

Z najmenej 598 mandátov Spolkového snemu je 299 pridelených prostredníctvom takzvaných krajinských zoznamov. Tieto zoznamy môžu predkladať iba strany. Určujú poradie, v akom kandidáti dostanú kreslá v Spolkovom sneme, ktorá prislúchajú ich strane v príslušnej spolkovej krajine.

Poradie kandidátov v zoznamoch je dopredu stanovené na zjazdoch strán. Ak poslanec opustí parlament, posunie sa na jeho miesto ďalší ešte nezohľadnený kandidát zo zemského zoznamu strany, za ktorú bol do Spolkového snemu odchádzajúci poslanec zvolený. Ak nie je na zemskom zozname k dispozícii už žiaden kandidát, zostane kreslo poslanca neobsadené.