Meno Matej Bel patrí jednoznačne k tým zvučnejším na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. A je tak právom, tento slovenský učenec bol skoro všetkým – ekonómom, historikom, jazykovedcom, teológom i učiteľom. Nie nadarmo si vyslúžil označenie polyhistor a po svojej smrti i prezývku Magnum decus Hungariae – Veľká ozdoba Uhorska.

Aj keď môžeme zdôrazniť, že bol Matej Bel uvedomelý Slovák, bol tiež aj uhorským vlastencom. Pracoval pre dobro všetkých národov kráľovstva, teda aj Maďarov, Nemcov či Rusínov. Rôznymi spôsobmi prispel k vyššiemu dobru väčšiny uhorských národností.

Po slovensky ho poznáme ako Matej Bel (z Očovej) alebo Matej Bel Funtík, v maďarčine ho nazývajú Bél Mátyás, v nemčine Matthias Bel a po latinsky Matthias Belius. Bol však známy aj pod rôznymi pseudonymami: Manželúv Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní, Bujdosó Magyarfi či Meliboeus.

Jeho príbeh sa začína 22. alebo 24. marca v roku 1684. Prišiel na svet v dedine Očová neďaleko Zvolena v rodine roľníka a mäsiara Mateja Bela Funtíka a Alžbety Belovej, rodenej Česnekovej (Cesnekovej). Rodinné meno vychádza zo slov Biel, Biely, Funtík bolo priezvisko a pravdepodobne slúžilo na odlíšenie od širšej rodiny Belovcov.[1]

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.