Demisia strieda demisiu. Matovič zlyhal a prezidentka je aktivistická, vraví politológ

Koaličná kríza sa vyostruje a demisií ministrov pribúda. Tá kľúčová od premiéra zatiaľ chýba. Situáciu nerieši ani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá podľa odborníka zabudla na nadstraníckosť. Na nového premiéra ašpiruje minister financií Eduard Heger.

Už najmenej dva týždne Slovensko paralyzuje vládna kríza. Osobné nezhody medzi expremiérom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) a premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO) viedli k demisii viacerých členov vládneho kabinetu.

Ako prvý odišiel minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). O pár dní neskôr jeho krok nasledoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Skutočný zlom však nastal až tento týždeň.

V pondelok ohlásil demisiu Richard Sulík a deň nato ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). V stredu sa pridali minister zahraničných vecí Ivan Korčok (SaS) a minister školstva Branislav Gröhling (SaS). Kým za stranu SaS odstúpilo kompletné ministerské trio, z dvojice ministeriek strany Za ľudí odišla len jedna a Veronika Remišová zatiaľ vo funkcii zostala.

Nefunkčná vláda, Doležal na roztrhanie

Pri hromadiacich sa demisiách sa začali prerozdeľovať jednotlivé rezorty. Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) je po novom dočasným ministrom ďalších dvoch rezortov. Dáva zmysel, že sa mu ušiel rezort práce, ktorý zastával stranícky kolega zo Sme rodina.

„Je logické, ak hlava štátu určí, že dočasne spracovať veci bývalého člena vlády bude člen vlády pochádzajúci z tej istej politickej strany. Minimalizuje sa tým riziko programovej diskontinuity vo vedení daného rezortu,“ skonštatoval ústavný právnik Vincent Bujňák.

Prečo však Doležal prevzal ministerstvo hospodárstva po SaS?

Podľa politológa Michala Cirnera z Inštitútu politológie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity za tým netreba hľadať žiadne tajné dohody.

„Záverečné rozhodnutie, koho vymenovať na miesto dočasného ministra, je na prezidentke. Išlo o pragmatické rozhodnutie, ktoré súvisí s tým, že sú si rezorty príbuzné. Pán Doležal viedol rezort dopravy, ktorý má bližšie k ekonomike a hospodárstvu,“ uviedol pre Štandard.

Situácia sa podľa neho musí riešiť, pretože zákonodarná a výkonná moc sú z politologického hľadiska nefunkčné. Preto podľa neho došlo k neštandardnej situácii, že jeden minister vedie tri rezorty. Riešení je viacero.

Aj Bujňák Štandardu potvrdil, že prezidentka konala samostatne a v snahe zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov.

„Hlava štátu rozhoduje autonómne a nie je viazaná ani návrhom odchádzajúceho ministra, ani prípadným návrhom predsedu vlády,“ povedal Bujňák.

Právnik zároveň pripomína, že aj takéto vymenúvanie má limity. Hlava štátu by nemala postupovať spôsobom, ktorého výsledkom bude preťaženosť jedného člena vlády a tým aj zlé fungovanie samotného ministerstva. 

S Matovičom či bez neho

Nedá sa vylúčiť, že demisií bude ešte pribúdať. V jednom zo scenárov vychádza Matovič ako úplný víťaz, ktorý navrhuje novú vládu.

„Keby odišli všetci ministri a vo vláde by zostal iba premiér Matovič, zodpovedal by za všetky ministerstvá. Prezidentka však zodpovedá za riadny chod ústavných orgánov a z tohto pohľadu by mohla premiéra vyzvať, aby jej dal nových kandidátov na ministrov. Ona by ich vymenovala a vláda by sa stala funkčnou,“ vysvetľuje Cirner.

Takýto postup nevyzerá reálne, keďže ani pozícia predsedu vlády nie je neotrasiteľná. Rozhodnúť dokáže parlament. Poslanci môžu podať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Po vyslovení nedôvery by sa do silnej pozície dostala prezidentka. Pokračovanie koalície však stojí, a v súčasnosti najmä padá, na Matovičovi.

„Igor Matovič zlyhal, lebo členovia jeho vlády podávajú jeden za druhým demisiu. Takýto rozvrat sme tu ešte nemali. Všetko je o osobe Igora Matoviča, pretože základným cieľom všetkých ostatných koaličných strán je, aby premiér odišiel a mohla nastúpiť zrekonštruovaná vláda,“ pokračuje politológ.

Také priame slová od prezidentky ešte nezazneli

Rovnako to vidí prezidentka Zuzana Čaputová. V utorok vyzvala premiéra Matoviča, aby podal demisiu, čím umožní uzavrieť dohodu koaličných partnerov na rekonštrukcii vlády.

Skonštatovala, že čas vládnej kríze nepomohol a len sa ďalej prehlbuje. Vláde pripomenula, že je orgánom verejnej moci a Slovensko trápi pandémia.

Dohliadať na chod orgánov štátnej moci je jednou z najdôležitejších funkcií prezidentky. Podľa Michala Cirnera by mala moderovať politické vzťahy, ale nemiešať sa do straníckych záležitostí. Výzvu na demisiu považuje odborník za precedens.

Taká priama výzva ešte z prezidentského paláca nezaznela. Podobne, ale diplomatickejšie sa vyjadril Andrej Kiska, keď v roku 2018 došlo k rekonštrukcii vlády, ako aj prezident Michal Kováč, keď na základe jeho prejavu v roku 1994 došlo k vysloveniu nedôvery predsedovi vlády Vladimírovi Mečiarovi.

„Takto otvorene to ešte nikto nepomenoval. Z tohto hľadiska je to aktivistické, pretože prezidentka by mala byť nadstranícka. Máme tu výsledok legálnych a legitímnych volieb z roku 2020, kde hnutie OĽaNO vyhralo a vládna koalícia akceptovala Igora Matoviča ako premiéra. Jeho vláda získala dôveru v parlamente a my sme z hľadiska politického systému parlamentnou demokraciou, takže apel na odchod predsedu vlády mohla konštruovať inak,“ myslí si politológ.

Hegera vybrali, lebo je nekonfliktný

Rekonštrukcia vlády a odchod Matoviča z postu premiéra sa zdá nevyhnutná na ukončenie aktuálnej krízy. Prezidentka dávnejšie avizovala, že bude rešpektovať výsledok volieb a zostavovaním vlády poverí OĽANO.

Kto by mohol Matoviča nahradiť, prezradil v utorok minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

„Ak by došlo k výmene predsedu vlády, bol by Eduard Heger vynikajúci kandidát,“ skonštatoval Naď v diskusnej relácii TV Markíza Na telo plus. „Všetci to automaticky berieme tak, že to bude Eduard Heger a nikto to nespochybnil,“ doplnil.

Prečo práve Heger? Ak chce koalícia prežiť, potrebuje na čele človeka schopného robiť kompromisy. Podľa Naďa sú osobnostné predpoklady Hegera také silné, že to medzi ním a Matovičom nebude škrípať. Heger má byť voľbou číslo jeden pre svoje charakterové vlastnosti.

„Ostatní koaliční partneri s ním vychádzajú, je to človek kompromisu, nie konfliktu, a to sa im na ňom pozdáva. Nejde o to, že by bol výraznou, charizmatickou osobnosťou či vizionárom. Je to človek, ktorý v konfliktných časoch, keď môžeme denne v médiách sledovať osobné animozity, bude mediátorom,“ uviedol Cirner.

Dvaja kohúti na jednom smetisku

Strana SaS ani OĽaNO nie sú ochotné robiť ústupky bez zisku. Najväčšie požiadavky zatiaľ kladie Matovič, ktorý by rád dostal miesto vicepremiéra pre korupciu. To by mohlo byť kameňom úrazu.

„Pre SaS by bola prehra, ak by premiér odišiel, ale vrátil sa do vlády ako vicepremiér pre korupciu. Keď SaS dala svoju podmienku, aby Igor Matovič odišiel z vlády, myslela tým, aby úplne odišiel. Trochu sa prerátali, lebo požiadavky neformulovali precízne,“ vysvetlil politológ.

OĽaNO tiež požaduje, aby SaS mala o jedno ministerstvo menej. Minister Naď vška zároveň pripustil, že by bola možná dohoda na tom, že by SaS ostali tri ministerstvá, ak by sa Matovič stal vicepremiérom pre boj s korupciou. 

Politika je umenie možného. K politickému kompromisu dôjsť môže. Je však otázne, aké dlhé trvanie by mala vláda, v ktorej by sedeli obaja spomínaní politici.