Oproti vyspelej Európe ekonomicky padáme, musíme zrýchliť

Podľa zámerov Plánu obnovy vláda očakáva, že Slovensko začne opäť dobiehať vyspelejšie štáty Európskej únie. No má to háčik – trend je dnes presne opačný. Ak chceme zlomiť krivku našej trajektórie, musíme vyvinúť nemalé úsilie.

Ministerstvo financií si v marcovej verzii Plánu obnovy poťažkalo, že v porovnaní s priemerom Európskej únie máme o štvrtinu nižšiu životnú úroveň. Dôvodom je, že v posledných rokoch sa nám tento priemer nedarí dobiehať, keďže náš doterajší ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a investíciách sa vyčerpal.

Keď sa pozrieme na čísla, ako ich zaznamenáva európsky štatistický úrad Eurostat, potvrdzujú sa údaje z dielne ministerstva. Ba ešte horšie, Slovensko nielenže vyspelé štáty nedobieha, ale sa im vzďaľuje. Tendencia je zrejmá najmä v posledných rokoch. Ak sa porovnáme so susednými členmi Únie, Česko sa nám výrazne vzďaľuje, Poľsko a Maďarsko nás od roku 2018 predbiehajú, o Rakúsku nemôžeme ani snívať.

V grafe zobrazenom nižšie je porovnanie vývoja ekonomiky na základe hrubého domáceho produktu prepočítanom podľa parity kúpnej sily, teda prevodového indexu zohľadňujúceho cenové rozdiely medzi jednotlivými štátmi. Údaje sú za posledný tucet rokov. Krivky ukazujú, ako sa na Slovensku a v susedných štátoch darí dobiehať priemer 27 členských štátov EÚ.

Fond obnovy má zmeniť trend

Ministerstvo financií vidí práve v zdrojoch z Fondu obnovy v hodnote 6,15 miliardy eur a v naštartovaní reforiem podporených týmito peniazmi nástroj, ako Slovensko dostať na krivku dobiehania. Cieľ je ambiciózny – v roku 2030 sa máme dostať na 92 percent priemeru Únie. Životná úroveň Slovákov by mala rásť tempom primeraným tomuto cieľu.

Opatrenia v Pláne obnovy sú podľa ministerstva financií kombináciou reforiem a investícií. Do roku 2026 má Slovensko prijať desiatky kľúčových reforiem, ktoré zvýšia kvalitu života. Spomína hlavne reformu dôchodkového systému, inklúziu v predškolskom vzdelávaní, obsahovú reformu v školstve, zmenu siete nemocníc, reformu riadenia vedy a výskumu, a reformy, ktoré znižujú emisie a zlepšujú životné prostredie.

Ak to vezmeme percentuálne, do zelených projektov má smerovať 35 percent všetkých prostriedkov z Fondu obnovy. Druhé v poradí je zdravotníctvo s takmer 24 percentami a tretia verejná správa, kam by malo natiecť 17 percent zdrojov. Toto rozdelenie však podlieha schváleniu Európskej komisie v priebehu leta či na jeseň tohto roka.  

Druhou výzvou bude vládne reformy dotiahnuť až do realizácie. A vyčerpať každé euro veľmi efektívne a rýchlo, ako pripúšťa ministerstvo financií. „Plán obnovy nám zaplatí budovy, siete a káble. Ale to, ako sa bude v tých budovách učiť alebo liečiť, bude závisieť od dobrých politických rozhodnutí podporených kvalitnými analýzami,“ uvedomujú si vo vládnom rezorte.

Slovensko by muselo byť rýchlikom medzi vlakmi

Dotiahnuť v roku 2030 Slovensko na úroveň 92 percent priemeru EÚ je ambiciózny cieľ. Musíme si uvedomiť, že ešte v roku 2015 bolo Slovensko na úrovni 78 percent a potom už išlo iba dolu vodou. Podľa posledných údajov Eurostatu kleslo v roku 2019 na 70 percent. Česko, Poľsko a Maďarsko postupovali presne opačným smerom. Premiantom zo susedov je Česko, ktoré sa v roku 2019 dostalo na 93 percent, teda ešte vyššie, ako si stanovilo slovenské ministerstvo financií na koniec tejto dekády.

Samozrejme, že o prepočtoch cez paritu kúpnej sily možno polemizovať a mnohí ekonómovia to robia, no napriek tomu je to ukazovateľ oficiálne používaný v štatistikách EÚ. Podľa neho sa riadi i súčasná vláda.

Orientačné údaje, ako by sa Slovensko malo vyvíjať počas tejto dekády, aby naplnilo cieľ stanovený ministerstvom financií, poskytuje kalkulačka inštitútu INEKO. V nasledujúcich rokoch by muselo slovenské hospodárstvo rásť o dva percentuálne body rýchlejšie ako priemer európskej dvadsaťsedmičky. V čistých mzdách, ktoré bežných ľudí zaujímajú najviac a ktoré by sme mohli označiť za ešte významnejší parameter životnej úrovne, by na dosiahnutie očakávaného dobiehania museli slovenské čisté mzdy rásť oproti priemeru EÚ tempom vyšším až o štyri percentá.