Hoci vojnu proti takzvanému Islamskému štátu vytlačila z tituliek médií pandémia, aktuálnou témou zostáva. Po džihádistických bojovníkoch, ktorí na blízkovýchodné bojisko prišli z Európy, zostali v sýrskych zberných táboroch ženy a deti. Niektoré európske štáty ich prijímať späť nechcú. Patrí medzi ne Francúzsko, ktoré podľa expertov navyše môže čeliť novej generácii džihádistov.

Otázka návratu rodín európskych bojovníkov takzvaného Islamského štátu sa stáva pravidelne témou debát. Sú zradikalizované a sú bezpečnostným rizikom, alebo nenesú zodpovednosť za činy hlavy rodiny a ako európski občania sa smú vrátiť?

Belgicko až do februára 2021 dovoľovalo zo Sýrie návrat len deťom džihádistov mladších ako desať rokov a prípad od prípadu seniorom. V marci zmenilo názor a povolilo príchod matkám a deťom do 12 rokov.

Odôvodnilo to zmenou situácie v táboroch na východe Sýrie Al-Hol a Roj. Už ich neovládajú kurdské milície, ale islamisti a množia sa správy o hlade, únosoch a vraždách v táboroch. Belgický denník Le Soir uvádza, že len počas prvých dvoch mesiacov tohto roka v táboroch došlo k najmenej 30 vraždám. Belgický premiér preto zmenil politiku a je za návrat detí, aby z nich v krutých podmienkach nevznikli „budúci teroristi“.

Fínsko súhlasí, Francúzsko je proti návratom

Ešte pred Belgickom začalo konať Fínsko. Od roku 2019 prijalo šesť žien a dve desiatky detí zo sýrskych táborov, kde sú umiestnené rodiny islamistických bojovníkov. V procese mieni pokračovať. Podobný prístup presadzuje aj Švédsko.

Ďalšie európske štáty, z ktorých odchádzali sympatizanti islamistov bojovať na Blízky východ, názor nemenia. Francúzsko, Nemecko, Dánsko a Španielsko (v minulosti aj Belgicko) sú naďalej striktne proti príchodu rodín radikálov. Výnimkou sú siroty.

„Tie deti sú s ich matkami, nebudeme ich oddeľovať od rodičov. Neplánujeme ich návrat do Francúzska. Francúzsky prístup sa nemení. Repatriovali sme siroty a izolované deti,“ uviedol pre denník Le Monde riaditeľ protiteroristickej agentúry Laurent Nuñez.

Podobný postoj k otázke oficiálne zastavajú Dánsko a Nemecko. Od roku 2019 Berlín prijal niekoľko detí, poväčšine sirôt, ale aj štyri matky. Najmenej jednu z nich však po príchode úrady obvinili zo spoluúčasti na terorizme a zločinoch proti ľudskosti.

Francúzsko môže byť liahňou novej generácie džihádistov

Radikalizácii a fenoménu vzniku džihádistov sa v rozsiahlej štatistickej sociologickej štúdii venuje dvojica autorov Hakim El Karoui a Benjamin Hodayé, ktorého vyspovedal Le Monde. Skúmal 2 500 francúzskych aktívnych džihádistov aktívnych v rokoch 2010 až 2019. Do úvahy brali tých, ktorí spáchali atentát, odcestovali bojovať do Sýrie, alebo sa o to pokúšali. Z celej množiny skúmali vybraných 700 jednotlivcov detailnejšie.

Vo Francúzsku je najmenej 300-tisíc ľudí s džihádistickým profilom a 10-tisíc z nich patrí do takzvanej sekcie „fiche S“. Zložka obsahuje náboženských radikálov, ktorí sú nebezpeční a štátne orgány ich preto môžu sledovať.

Z výskumu vyplýva, že najmenej v polovici prípadov sa džihádistami stávajú stúpenci salafizmu, radikálnej odnože islamu a rovnako polovica z nich žije v 12 francúzskych mestách. Autori dospeli k záveru, že kým v minulosti radikalizácia trvala dlhšie a neraz zahŕňala aj vycestovanie do zahraničia, v súčasnosti sa trendy menia. Salafistom sa viac darí verbovať nových členov v chudobných štvrtiach.

„Nová generácia džihádistov nepôjde do Sýrie, Líbye, alebo Mali. Ich bojiskom môže byť Francúzsko. Môže sa stať, že veľký útok nebude riadený zo Sýrie, ale z Fleury-Mérogis (oblasť 20 kilometrov južne od Paríža, pozn. red.),“ uviedol pre Le Monde autor Hakim El Karoui.

Odhliadnuc od návratov rodín islamistických bojovníkov zo Sýrie je teda riziko prítomné. Podľa autorov štúdie na tom nič nezmení ani francúzske úsilie potlačiť moslimský separatizmus, ak štát nezačne intenzívnejšie spolupracovať s predstaviteľmi umiernenejšieho islamu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.