Ministerka spravodlivosti sa pokúsila o súdnu revolúciu, veľké reformy, z ktorých napokon nemusí byť nič. Čo je ešte horšie, ak odstúpi, ostane po nej rozháraná ústava, ktorú budú môcť politici zneužiť. Napriek tomu sa dnes v spoločnosti živí dojem o jej ukážkovom ministrovaní.

Vlani v decembri ministerka spravodlivosti Mária Kolíková s nadšením ohlasovala, že sa udial veľký krok v reforme súdnictva, keď sa podarilo novelizovať ústavu. Nuž, podaril, nepodaril. To sa ešte uvidí, bude to do veľkej miery závisieť od toho, či zanietená Kolíková odíde z postu ministerky. Predseda Súdnej rady Ján Mazák len pár dní po tejto zmene pokladal vyhodnotenie zmeny ústavy za predčasné. Podľa neho sa otvára otázka riadneho uvedenia novely do praxe. Uvidíme, povedal tajuplne.

Ďalším reformným krokom je zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Podľa ústavy vznikol od 1. januára a spustiť činnosť má už v auguste. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že sa to podarí. Povolaní správni sudcovia sa doň odmietajú prihlásiť. Pre spor s ministerkou Kolíkovou. Odskočil aj kandidát na predsedu. Mazák tak musel výberové konanie na sudcov vyhlásiť druhý raz a predsedu sa podujal hľadať sám.

Tretí reformný krok je nové teritoriálne a funkčné usporiadanie súdov, ktoré má podľa predstáv ministerstva prispieť k lepšej práci súdov a eliminovaniu korupčných väzieb. Direktívny model, akým sa podujala Kolíková spustiť túto reformu, i keď úmysel bol dobrý, spôsobil, že sa proti nej postavilo veľa sudcov, potom sa pridali ďalšie profesie, ako prokurátori, advokáti. Dokonca aj sudca Mazák, ktorý sa jej zastával najviac, začína čoraz viac prejavovať kritický názor.

Pri reforme súdnej mapy sa objavil ďalší fenomén. Vstupujeme do politiky. V mohutnom pripomienkovom konaní sa kriticky vyslovili kľúčové ministerstvá vnútra a financií, ktoré patria OĽaNO. A aby toho nebolo málo, za jeden stôl si hneď po skončení podávania pripomienok sadli predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor a šéf advokátskej komory. Do sveta vyslali správu, že z Kolíkovej reformy majú obavy, či sa ju podarí naplniť. Jej časové realizovanie je podľa nich nereálne. To je už vzbura ľudí, ktorí obsadili svoje posty za súčasnej vlády.   

Politický moment vniesli do reformy súdnej mapy Matovičove ministerstvá, ale ventil naplno otvorila sama Kolíková, keď minulý týždeň vyhlásila, že pod Matovičom nedokáže robiť reformy, a zažiadala si jeho odchod z postu predsedu vlády. Matovičovi pritom možno vyčítať veľa, ale protireformnosť určite nie. Keďže dovtedy bola odhodlanou podporovateľkou zotrvania strany Za ľudí vo vláde, otvára sa otázka, čo ju k tomu motivovalo – osud jej reforiem alebo starosť o politiku? Je ozaj najschopnejšou členkou vlády, ako sa to o nej traduje vďaka priazni niektorých mienkotvorných médií? A ako to v pondelok zopakoval odstupujúci Richard Sulík? Alebo tu ide aj o niečo iné?  

Zatiaľ nevieme, čo viedlo Kolíkovú k vytiahnutiu najťažšej munície. Možno má vyššie politické ambície, možno sa týmto spôsobom rozhodla dopredu rezignovať, lebo reformy sa jej nedaria. Uvidíme, asi sa dnes dozvieme. V každom prípade je jej status vážne narušený. Matovič ju už vo vláde nechce, a ak v nej ostane bez Matoviča, čo už je takmer abstraktné, bude musieť tuho bojovať o reformy s ďalšími členmi, aj odbornou verejnosťou a sudcami.

Ak ostane vo vláde, Kolíková môže zabudnúť na totálnu podporu vládnej koalície, akú dostala pri vlaňajšom novelizovaní ústavy. Vynovená ústava je však už na svete. Je šitá, podľa jej vnímania, na dobrú vládu, ktorá ide klepnúť zlým sudcom po prstoch. Niežeby si to niektorí nezaslúžili, horšie bude, ak príde, v očiach vládnych strán, zlá vláda. Akýkoľvek nástupca Matovičovho kabinetu si len na základe súčasnej ústavy môže sposlušniť sudcov. Novela na to ponúkne vláde páku – dostal sa do nej zákaz ohýbania zákona.

Nie je to práve ten najodbornejší pojem, ale hojne sa používal už pri schvaľovaní novely. Sudca bude môcť byť právne stíhaný, ak sa pri procesoch dopustí napríklad svojvoľnosti. Viacerí sudcovia avizovali, že takáto hrozba bude viesť k obmedzeniu voľnosti rozhodovania, k strachu z postihu. Kto bude posudzovať ohýbanie zákona? Najvyšší správny súd, ktorý zatiaľ nie je ani obsadený, a je celkom možné, že ho dotvorí sám prvý predseda, ktorému to umožňuje novelizovaná ústava. Hovorí sa tomu koncentrovanie moci.

Kolíková rozohrala reformy, ktoré sa jej topia v rukách ako marcový sneh. Jedno aj druhé je jej zodpovednosť. Najhoršie je, že reformná ochota zo spoločnosti vyprcháva, hoci zmeny v súdnictve sú nevyhnutné. Už istý čas je zrejmé, že Kolíková stráca dych, tak si chce zachrániť meno aspoň kritikou Matoviča. Alebo sa hotuje na novú politickú kariéru. Ešte stále si myslíte, že je najlepšou ministerkou terajšej vlády? Ja určite nie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.