Edward Hopper: Noční vtáci. Foto: wikimedia

Martin Leidenfrost cestoval cez mutačné oblasti a pumpy, s PCR aj Ag testami až po poznanie z hodín dejepisu.

Išiel som minule od Neziderského jazera na Azúrové pobrežie. Talianska diaľnica je drahá, podmienky vstupu z Rakúska do Nemecka sú neprehľadné, tak som sa vybral cestou po vnútornom Rakúsku a Švajčiarsku. Musel som „tranzitovať“ cez kraj, ktorý nesie v poslednom čase názov, aký sme poznali len zo sci-fi poviedok, Mutationsgebiet, mutačná oblasť.

Na jazdu po zalockdownovanej Európe som mal pripravené všetky požadované papiere: potvrdenie o vyslaní z rakúskych novín, registrácia pre-travel-clearance pre návrat do Rakúska, čestné vyhlásenie o bezpríznakovosti pre Francúzov. Aby som sa dostal von z mutačnej oblasti Tirolsko, mal som aj aktuálny antigenový test, aby som sa dostal dovnútra Francúzska a bez karantény späť do Rakúska, tak aj úplne čerstvý PCR test. Lepšie pripravený som ešte nikdy nevyrazil, oba testy mi zabezpečili obrovskú časovú rezervu. Keďže štáty aj počas dva a poldňovej cesty bežne zmenia svoje pravidlá, mal so sebou vzadu v aute aj moju tlačiareň.

Slniečko svietilo, vozovka bola suchá. Na pravej strane som videl Wiener Neustadt. V rádiu hlásili, že vycestovanie z tohto dolnorakúskeho mesta je možné už len s negatívnym testom, v prvých dňoch policajti ešte nedávali pokuty. Prešiel som cez Štajersko smerom do spolkovej krajiny s najvyššou incidenciou, do Salzburska. V rádiu hlásili, že sa u istého pána potvrdilo podozrenie na brazílsku mutáciu, mesto Salzburg to potvrdilo, pán sa však medzitým už uzdravil.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.