Najnovšie prieskumy verejnej mienky v najväčšej krajine sveta potvrdzujú dlhodobý trend. Ruská spoločnosť sa odkláňa od Západu a orientuje sa viac na Áziu. Postoje nastupujúcej generácie Rusov naznačujú, že román Ruska a Európy zo začiatku 90. rokov sa v dohľadnej budúcnosti opakovať nebude.

Obrat smerom k Číne a Ázii nezaznamenáva v posledných rokoch len ruská zahraničná politika, ale aj ruská verejnosť. Potvrdzuje to aj najnovšia analýza, ktorú spoločne na základe viacerých prieskumov verejnej mienky pripravili Chicagská rada pre globálne záležitosti (CCGA) a ruské Analytické centrum Jurija Levadu.

Hľadanie priateľstva na východe

Z dokumentu vyplýva, že Čínu vníma priaznivo až 74 percent Rusov, pričom ďalších 57 percent predpokladá, že obe mocnosti sa v najbližších desiatich rokoch ešte viac zblížia. Nejde pritom len o dočasný fenomén, ale o dlhodobý trend. Zatiaľ čo v roku 2006 považovalo v prieskumoch Centra Levada Peking za najbližšieho partnera Moskvy len 24 percent Rusov, na konci minulého roku to bolo už 40 percent.

Za povšimnutie stojí najmä fakt, že najpozitívnejší postoj k Číne má práve nastupujúca generácia Rusov. Vo veku 18 až 24 rokov vníma túto východoázijskú mocnosť pozitívne až 78 percent z nich, pričom negatívny postoj má len 12 percent. Podľa portálu Nikkei Asia súvisí tento fenomén s tým, že mladí Rusi vnímajú krajinu stredu ako príbeh úspechu hodný nasledovania.

Jaroslav Ševčenko, mladý Rus študujúci v Pekingu, pre spomenutý portál vysvetlil, že mnohí jeho rovesníci obdivujú „pozoruhodný rozvoj Číny“, ktorého svedkami mohli byť za svojho života. „Dokonca aj mládež si pamätá, aká bola Čína chudobná a zaostalá, keď sme boli ešte deťmi tak pred 10 – 15 rokmi. Čína bola vtedy synonymom lacnosti a falzifikátov. Avšak teraz je to štát, ktorý produkuje špičkové smartfóny a má megapolisy podobné New Yorku. Je to v ostrom kontraste so stagnáciou, ktorú (v Rusku) zažívame posledných osem rokov, čo je príčinou narastajúceho obdivu k vzostupu Číny,“ uviedol Ševčenko.

Nárast sympatií k Číne u Rusov, najmä mladých, prebieha paralelne s nárastom ich zvyšujúcej sa identifikácie s Áziou na úkor kedysi dominantnej európskej identity. Za ázijskú krajinu tak vo februári 2021 považovalo Rusko až 64 percent miestnych obyvateľov, zatiaľ čo ako súčasť Európy ho videlo len 29 percent. Aj v tomto prípade môžeme sledovať značný rozdiel oproti roku 2008, keď svoju vlasť za európsky štát označovalo až 52 percent Rusov. Čo je z hľadiska budúceho vývoja ešte dôležitejšie, ázijský vektor je aj pri pohľade na národnú identitu silnejší pri mladších ročníkoch. Z respondentov vo veku 18 až 24 rokov vníma Rusko ako ázijský štát až 71 percent z nich.

…po rozchode so Západom

Vývoj vzťahov so Západom a identifikácie bežných Rusov s Európou má presne opačnú dynamiku. Z analýzy Centra Levada a CCGA vyplýva, že EÚ vníma pozitívne 45 percent Rusov a Spojené štáty len 39 percent. V roku 2006 vnímalo USA ako najnepriateľskejšiu krajinu voči Rusku približne 37 percent respondentov, pričom v roku 2020 to bolo až 60 percent z nich.

Ako v tejto súvislosti pre portál Nikkei Asia uviedol zástupca riaditeľa Centra Levada Denis Volkov, obľúbenosť Číny v očiach Rusov začala narastať po vojne na Ukrajine a následných sankciách zo strany Západu v roku 2014. Čína vtedy bola podľa jeho slov jednou z mála relevantných mocností, ktoré za anexiu Krymu neuvalili na Rusko sankcie, ale práve naopak, začala sa s ním zbližovať.

„Ochota Číny spolupracovať, najmä v rokoch 2014 až 2015, ukázala, že Rusko nie je aj napriek konfliktu so Západom osamotené a že má spojencov. V tomto smere zohrala veľkú symbolickú úlohu návšteva [čínskeho lídra] Si Ťin-Pchinga na vojenskej prehliadke pri príležitosti Dňa víťazstva v roku 2015 po tom, ako západní lídri odmietli prijať pozvánku,“ zdôraznil Volkov. Popritom má vplyv na postoj Rusov k Číne aj pozitívny obraz, ktorý o nej vytvárajú vplyvné ruské štátne médiá. Len málo obyvateľov Ruska podľa Volkova vie o kritike Pekingu v súvislosti s porušovaním ľudských práv a jeho neefektívnou prvotnou reakciou na vypuknutie pandémie.

Nerovnocenný vzťah?

Varovania viacerých miestnych a zahraničných expertov, podľa ktorých sa Rusko v prípade prílišného zblíženia s Čínou môže stať príveskom svojho ekonomicky silnejšieho partnera, Rusi veľmi nezdieľajú. Väčšina, 55 percent, verí, že spolupráca s Pekingom posilňuje medzinárodné postavenie Ruska, deväť percent s týmto stanoviskom nesúhlasí a len 28 percent sa závislosti od Číny obáva.

Naopak, ruských expertov táto otázka rozdeľuje. Alexandr Gabuiev z moskovského centra Carnegie tvrdí, že Rusko používa hrozby užšieho spojenectva s Čínou ako formu nátlaku na Západ, aby ten zmiernil sankcie. Upozorňuje však, že prípadná vojenská aliancia a hlbšia integrácia s Čínou by Rusko postupne pripravila o to, čo si želá najviac – strategickú autonómiu. Štát, ktorý bol v polovici 20. storočia pre Čínu nedosiahnuteľným vzorom, by sa tak v polovici 21. storočia mohol stať jej zaostalým príveskom. Moskva sa však môže podľa experta zo špirály postupného úpadku pod vplyvom Pekingu dnes ešte stále ľahko vymaniť.

Naopak, Sergej Karaganov, dekan Fakulty svetovej politiky a ekonómie na Vyššej škole ekonomiky v Moskve, považuje reorientáciu Ruska na Čínu za dejinnú nevyhnutnosť. Jej príčinou je podľa Karaganova Západ, ktorý podľa jeho slov v 90. rokoch Rusko odvrhol aj napriek tomu, že Rusi sa vtedy úprimne chceli stať jeho súčasťou. Hrozbu úpadku pod čínskym vplyvom pripúšťa, no zdôrazňuje, že tromfom v rukách Kremľa je nateraz najmä jeho vojensko-strategická sila. Moskva však bude musieť podľa jeho názoru postupovať opatrne a strategicky, pričom by mala rozvíjať vzťahy aj s ostatnými ázijskými štátmi – najmä Indiou. Za prirodzenú rovnováhu považuje stav, pri ktorom bude mať Rusko 30 percent obchodnej výmeny s Európou a 50 percent s Áziou.

Rusko sa už od čias Rurikovcov cyklicky približovalo raz k Európe a potom zas k Ázii, pričom samotný Karaganov ho nepovažuje za pevnú súčasť ani jednej z nich – verí, že Rusko je severnou Euráziou. Netreba preto ani súčasné „otvorenie okna na východ“ zo strany Moskvy považovať za definitívny stav. Dlhodobé prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že posun Ruska na východ sa skutočne odohráva ako v rovine zahraničnopolitickej, tak aj ideologickej.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.