Vladimír Palko sa stal rytierom Rádu svätého Gregora, ocenenie mu odovzdal biskup František Rábek.

Bola to jednoduchá slávnosť, uskutočnila sa na konci súkromnej omše, ktorú slávil biskup František Rábek. Všetko bolo skromné, neokázalé, a v tej jednoduchosti prirodzene krásne.

Na konci omše, ktorá je dnes vzácnejšia než kedykoľvek, zazneli tieto slová, najskôr latinsky a potom po slovensky:

„František, Najvyšší Veľkňaz: Na základe nám predloženej žiadosti, ktorú sme ochotne prijali, a z ktorej poznávame, že si veľmi zaslúžilý o dobro Cirkvi a katolíckych záležitostí, ako svedectvo zjavného prejavu našej vďačnosti, Teba, Vladimír Palko z Bratislavskej arcidiecézy, ustanovujeme a vyhlasujeme za rytiera komendátora Rádu svätého Gregora Veľkého civilnej triedy a udeľujeme Ti právo používať všetky privilégiá, ktoré sú spojené s touto hodnosťou.“

Vladimír Palko získal významné ocenenie Svätej stolice, ktoré nesie meno po jednom z najväčších pápežoch v dejinách. Všetko do seba zapadlo, osobná a politická integrita Vladimíra Palka získala uznanie a ocenenie z Ríma.

Biskup Rábek pripomenul zásluhy Vladimíra Palka, niekdajšieho ministra vnútra, o vznik Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov, de facto biskupstva pre vojakov a policajtov, odovzdanie dekrétu sa uskutočnilo v Katedrále sv. Šebastiána, kde sídli vojenský biskup. Toto biskupstvo vzniklo vďaka zmluve so Svätou stolicou, niekdajší minister a jeho strana vtedy stáli v čele zápasu za schválenie všetkých zmlúv so Svätou stolicou. Kvôli výhrade vo svedomí, ktorú sa vtedajšia vláda zaviazala schváliť, ale pred voľbami to premiér odmietol, Vlado skončil ako minister. Nedávno od toho okamihu uplynulo pätnásť rokov. Výhrada vo svedomí, tento záväzok voči slobode a našej budúcnosti a odkaz našej skúsenosti s totalitným režimom minulosti, stále nie sú dokončené.

Pred šiestimi rokmi napísal Vladimírovi Palkovi list emeritný pápež Benedikt XVI., ocenil jeho knihu Levy prichádzajú, a napísal niečo navyše, list nebol v celosti doteraz zverejnený. Teraz prišlo ocenenie, ktoré udelil pápež František a podpísal ho štátny sekretár kardinál Parolin.

Vladimír Palko je v dobrej spoločnosti, rytiermi Rádu svätého Gregora Veľkého sú zo Slovenska napríklad profesor Július Pašteka, literárny kritik a vedec, profesor Peter Blaho, právny historik s medzinárodnou reputáciou na rímske právo, lekár a pedagóg profesor Rudolf Pullmann. Podobné ocenenie, Rád svätého Silvestra, získali disident a politický väzeň Silvester Krčméry či ikonopisec Mikuláš Klimčák.

Keď sa človek začíta do životného príbehu pápeža Gregora Veľkého (590 – 604), ktorý je spolu s pápežmi Levom (440 – 461) a Mikulášom (858 – 867) jedným z troch, ktorým sa za meno pridáva adjektívum Veľký (najbližšie k tomu má asi sv. Ján Pavol II., ktorého tiež po smrti mnohí začali volať Veľkým), objaví sa celkom prirodzene jeden rozmer, ktorý možno vztiahnuť aj na nášho nového rytiera Rádu sv. Gregora. Tento pápež, ktorého si spájame s gregoriánskym chorálom či úpravou omšového kánonu, ktorý je platný dodnes, dbal na vnútorný poriadok v cirkvi. V učení aj praxi. Chránil cirkev pred rôznymi herézami a v svojom živote dôsledne dbal na prostriedky, ktoré volil. Museli byť rovnako spravodlivé ako cieľ, ktorý sledovali.

Osobný a politický príbeh Vladimíra Palka vykazuje tiež tento typ integrity. Platilo to v politike, aj v jeho tvorbe, keď opísal dnes už uzavretú kapitolu kresťanskej demokracie. Keď skončil v politike, venoval sa ďalším témam, napríklad rodičovskému bonusu. Svätý Gregor sa na svojho nového rytiera môže spoľahnúť.

Foto: Matúš Zajac

Nežijeme žiaľ v čase, keď si možno takéto uznanie a ocenenie prevziať v spoločenstve všetkých, ktorí by sa s Vladom z tohto Rádu radi potešili. Azda na niečo z toho ešte príde čas. Ale viacerí už svojím dielom prispeli a novému rytierovi podali ruku, potešili sa s ním iným spôsobom. Na tomto mieste by som rád spomenul aspoň výtvarníkov Kláru a Milana Bočkayovcov, ktorí Vladovi darovali dva vzácne obrazy. Spomenúť treba aj biskupa Rábeka a všetkých kňazov vojenského ordinariátu, Františka Mikloška, Pavla Faktora a ďalších. Keď v tom bratislavskom chráme, len pár dní po výročí smrti sv. Gregora a na sviatok sv. Jozefa, stáli v prázdnom kostole pred oltárom Vlado s manželkou Vierkou, bola to možno len tichá, ale dojímavá udalosť.

Človek cítil, ako všetko do seba zapadá. Aj to je svedectvo o našej dobe. A nádej pre lepšie časy.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.