Z Demänovskej doliny v Nízkych Tatrách sa stáva betónová džungľa. V národnom parku pribúdajú desiatky hotelov a apartmánových komplexov ako huby po daždi. Ochranári vyzbierali za štyri mesiace 108-tisíc podpisov. Petičný výbor bude žiadať o prerokovanie veci v Národnej rade. Navrhujú aj legislatívne zmeny.

Ako uviedlo OZ Pre Dolinu, do konca petície ostávajú posledné tri dni. Chcú ešte vyzbierať dvetisíc podpisov, aby mali istotu, že majú 100-tisíc platných podpisov, ak by nejaké z nich neboli uznané.

Okrem toho, že aktivisti žiadajú o zredukovanie výstavby a zavedenie ekologickej dopravy v doline, chcú ešte dosiahnuť, aby sa podobná situácia už nikde na Slovensku nezopakovala.

Masívna výstavba a doprava

Demänovská dolina je už roky obrovským staveniskom, hoci leží v Národnom parku Nízke Tatry. Ide o jednu z najstarších rezervácií s najdlhším jaskynným systémom na Slovensku.

Stavebný ruch, ktorý v nej panuje, je totiž ešte len v polovici. V novom územnom pláne obce Demänovská Dolina má pribudnúť 70 hektárov určených na výstavbu. Rozsiahle lesné plochy sa menia na krajinu holorubov, stavenísk, ciest a zjazdoviek.

Ochranári preto žiadajú ukončiť výstavbu v Demänovskej doline bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery. Tá by platila do schválenia nového územného plánu. Z neho zároveň žiadajú odstrániť zóny určené na ďalšiu výstavbu.

Národnou prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany navyše dennodenne prechádzajú tisíce áut. V treťom stupni ochrany prírody pritom nemôžete vybočiť ani z chodníka, lebo môžete dostať pokutu.

Ďalšou požiadavkou petície je preto zavedenie celoročnej nízkoemisnej verejnej dopravy z Liptovského Mikuláša do Demänovskej Doliny. Podľa aktivistov by mohlo ísť o nízkoemisné autobusy alebo o koľajovú dopravu.

Navrhujú uzavrieť dolinu

Aktivisti navrhujú vybudovať záchytné parkovisko pred Demänovou, vedľa miesta, kde má byť v budúcnosti aj železničná stanica.

Navrhujú uzavrieť Demänovskú dolinu na hranici rezervácie, čiže tam, kde začína najvyšší stupeň ochrany, dať rampu. Ide o miesto nad parkoviskom Demänovskej ľadovej jaskyne.

OZ Pre Dolinu tvoria ľudia najmä z Liptova. Predsedom a členom petičného výboru je speleológ a en­vi­ron­mentalista Pavel Herich. V petičnom výbore sú aj Karol Kaliský z MY SME LES a Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu.

Vzácne jaskyne a pitná voda

Masívnou výstavbou a dopravou je podľa ochranárov ohrozený najdôležitejší zdroj pitnej vody Liptova a najväčší jaskynný systém na Slovensku.

V roku 2006 boli jaskyne Demänovskej doliny zapísané do zoznamu mokradí medzinárodného významu. Ramsarská lokalita okrem jaskynného systému zahŕňa aj povrchovú, najzraniteľnejšiu časť vodozbernej oblasti, ktorá sa podieľa na dopĺňaní zásob podzemných vôd v krase.

Nelegitímny územný plán

Denník Sme upozornil, že územný plán Demänovskej doliny z roku 2008 zmenil nelegitímny starosta. Práve zmena územného plánu dala voľnú ruku developerom.

Všetko sa to začalo pred komunálnymi voľbami v roku 2006. Do obce Demänovská Dolina sa tesne pred voľbami prihlásilo na trvalý pobyt 177 ľudí. Z nich hlasovalo takmer 170, čo je viac ako polovica zúčastnených voličov. Časť z nich mala trvalý pobyt v obci len šesť dní, vrátane volieb. Niektorí svedkovia potvrdili, že sa prihlásili na trvalý pobyt iba pre voľné lístky na lyžiarske vleky, ktoré mali získať za účasť vo voľbách.

Ústavný súd preto v roku 2008 skonštatoval, že tým bola hrubým spôsobom porušená zásada slobodných volieb. Označil za protiústavné hromadné prihlasovanie voličov na trvalý pobyt krátko pred voľbami a poskytovanie protihodnoty za hlasovanie vo voľbách.

Prihlasovanie ľudí z celého Slovenska na trvalý pobyt podľa opozičných poslancov obecného zastupiteľstva organizoval ďalší poslanec zastupiteľstva Andrej Kollár, bývalý predseda predstavenstva spoločnosti Ski Jasná.

Vo chvíli, keď dal vtedajší starosta Demänovskej Doliny Ivan Šimko (Smer) hlasovať o schválení nového územného plánu, mali už advokáti nespokojných Demänovčanov nález Ústavného súdu v rukách.

Starosta Šimko aj napriek tomu, že už viac ako dva týždne poznal rozhodnutie súdu, zvolal mimoriadne zastupiteľstvo, na ktorom dal schváliť nový územný plán obce. Tvrdí, že to bolo v súlade so zákonom, pretože nález Ústavného súdu ešte nedostal, a tak je stále ešte starostom. Nález Ústavného súdu totiž nadobúda právoplatnosť až po doručení všetkým stranám sporu.


Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.