Najstarší počítač: vedci digitálne zrekonštruovali dvetisíc rokov starý stroj z Antikythéry

Vedci z Londýnskej univerzity prišli s prevratným vysvetlením o stroji z Antikythéry. Vyzerá to, že rozlúštili plný zmysel stroja i spôsob jeho fungovania.

Záhadný stroj, ktorý sa našiel v roku 1901 neďaleko gréckeho ostrova Antikythéra, mätie vedcov už viac ako storočie. Minulý týždeň však výskumníci z Londýnskej univerzity predstavili jeho digitálnu rekonštrukciu a aj teóriu, ako mohol asi fungovať, informuje portál Science Daily.

Stroj z Antikythéry má približne dvetisíc rokov a našiel sa vo vraku lode z rímskeho obdobia. Z pôvodného bronzového prístroja však prežila vcelku len tretina, rozdelená na niekoľko desiatok fragmentov. Výskumníci preto dlho dumali nad tým, ako stroj presne vyzeral a ako pracoval

S istotou sa predpokladalo, že slúžil na predpovedanie pohybu nebeských telies. Mal vedieť počítať zatmenie slnka, mesiaca či dátum olympijských hier. Ovládal sa ručnou kľukou, ktorá hýbala systémom ozubených kolies.

Práve zložitá sústava ozubených koliesok zostávala dlho tŕňom v oku vedcov. V roku 2005 sa pomocou trojrozmerného röntgenového zobrazovania podarilo odhaliť, akým spôsobom stroj sledoval a počítal pohyb a zatmenie Mesiaca.

Predpovedanie pohybu telies

Vychádzajúc z týchto trojrozmerných obrazcov výskumníci odhalili z fragmentov množstvo textu. Prastaré slová opisujú vyobrazenie terajšieho poznania vesmíru na stroji, inde zasa spomínajú čas synodickej obežnej doby planét Venuše (462 rokov) a Saturnu (442 rokov).

Synodická obežná doba predstavuje čas, ktorý uplynie od návratu telesa do relatívne rovnakej polohy pri pozorovaní zo Zeme vo vzťahu k slnku. Ide teda o zdanlivý obeh planéty.

„Klasická astronómia prvého tisícročia pred Kristom vznikla v Babylone, ale nikto nepredpokladal, že mohli starovekí Gréci dospieť k veľmi presnému 462-ročnému synodickému obehu Venuše a 442-ročnému obehu Saturnu,“ poznamenáva k nálezom člen výskumnej skupiny Aris Dacanalis.

Vedci z Londýnskej univerzity sa pri riešení spoľahli na starovekého gréckeho matematika Paramenida, konkrétne na jeho matematickú metódu. Vďaka nej dospeli k spôsobu, akým dokázali ľudia pred dvetisíc rokmi vypočítať astronomické cykly spomínaných planét. Zašli dokonca ďalej a vypočítali tak aj cykly zvyšných planét.

Staroveké vynálezy

Na základe nových zistení zrekonštruovali výskumníci predpokladaný vzhľad i obsah tohto stroja, využívajúc všetky nájdené mechanické časti. Na prednej strane bol vyobrazený vesmír vrátane nebeských telies vo vtedy uznávanom poradí: Mesiac, Merkúr, Venuša, Slnko, Mars, Jupiter, Saturn. Telesá boli označené farebnými korálkami či kamienkami, ktoré sa mechanicky pohybovali predstavujúc pohyb vo vesmíre.  

https://www.youtube.com/watch?v=GQnE0BLEi8k

Na zadnej strane bol kalendár s názvami mesiacov, ako aj miesto, kde sa predpovedali zatmenia. Na dodatočných pripojených doskách či krytoch boli rozpísané inštrukcie na používanie stroja.

Počítač z Antikythéry je jedným z mnohých vyspelých vynálezov, ktoré poznáme zo starovekého obdobia. Jednoznačne by sme nemali podceňovať vyspelosť starovekých národov, aspoň v niektorých ohľadoch.

Jedným z takých príkladov je napríklad automatické otváranie dverí pomocou ohňa, rozpínajúceho sa vzduchu a presunu vody na gravitačný mechanický pohon. Tento mechanizmus vytvoril s veľkou pravdepodobnosťou Herón z Alexandrie, ktorý žil v prvom storočí po Kr. Herónovi sa pripisuje aj mnoho ďalších vynálezov, vrátane prvého parného stroja.