Parížske múzeá Louvre a Carnavalet pristupujú k rušeniu rímskych číslic a nahradzujú ich arabskými. Dôvodom je, že mnohí ľudia ich nevedia prečítať. Po novom sa tak návštevníci budú môcť stretnúť aj s kráľom Ľudovítom 14. Zatiaľ čo niektorí riaditeľa uvažujú o rovnakých úpravách, kritici naznačujú, že tento ťah je kontraproduktívny.

O návštevníkoch kultúrnych ustanovizní možno predpokladať, že patria medzi časť populácie so všeobecným prehľadom. Tento názor však očividne v plnej miere nezdieľajú riaditelia niektorých veľkých francúzskych múzeí. Zo svojich priestorov totiž odstraňujú rímske číslice a nahradzujú ich arabskými. Dôvodom je, že návštevníci im nerozumejú.

K tomuto kroku sa už pred časom uchýlilo aj slávne parížske múzeum Louvre. V jeho budove, ktorej brány ročne prekročí takmer 10 miliónov ľudí, – čo predstavuje absolútny svetový rekord – začali miznúť rímske číslice označujúce storočia.

Nielen storočia, ale aj panovníci

Ešte ďalej teraz zachádza parížske múzeum histórie, známe aj ako Carnavalet. Múzeum arabským zápisom začalo označovať aj poradové čísla panovníkov, ktoré bývajú umiestnené za ich menom. Informuje o tom talianske periodikum Corriere Della Sera.

Po štyroch rokoch generálnej obnovy múzea, ktoré mapuje históriu francúzskeho hlavného mesta od staroveku až po súčasnosť, tak počas prehliadky budete môcť natrafiť aj na Ľudovíta 14., známejšieho ako Kráľa Slnko, či Henricha 4. a iné výrazne postavy dejín.

Prekážka k porozumeniu?

„Nie sme proti rímskym čísliciam, ale môžu byť prekážkou k porozumeniu,“ tvrdila denníku Le Figaro vedúca verejnej služby v múzeu Carnavalet Noémie Giardová. Výnimku zatiaľ dostali panely v španielčine, pretože podľa gramatických pravidiel tohto jazyka ide o chybu.

Inštitúcia navyše vychádza v ústrety aj návštevníkom, ktorí sú leniví čítať. Skracuje preto vysvetľujúce texty k exponátom. Panely by po novom mali obsahovať maximálne 1 500 znakov a pokiaľ sú určené pre deti, ešte o tisícku menej. „Všetci si všimneme, že návštevníci zriedka čítajú texty, najmä ak sú príliš dlhé. Takisto majú tendenciu vyberať si,“ pokračuje Giardová.

Inde všetko po starom

Hoci sa krok Louvreu a Carnavaletu chystajú napodobniť aj múzeá v severofrancúzskom meste Rouen, nemožno povedať, že v prípade ústupkov voči plytšej masovej kultúre ide o vlnu, na ktorú by naskočili všetci riaditelia.

Opozíciu predstavuje napríklad riaditeľ rouenského múzea výtvarných umení Sylvain Amic, ktorý sa rozhodol ponechať označenie rímskymi číslicami aj počas nadchádzajúcej výstavy. Tá bude venovaná románu Salammbô pochádzajúceho z pera svetoznámeho francúzskeho spisovateľa Gustava Flauberta.

Čím menej číslic, tým väčší problém

Kurióznu novotu skritizoval aj prezident Koordinácie učiteľov starovekých jazykov François Martin. „Toto je príbeh o sliepke a vajci. Čím menej [rímskych číslic] vidíme, tým menej ich ovládame,“ posťažoval sa francúzskym novinárom.

Používanie rímskych číslic v matematike vymizlo už vyše tisíc rokov dozadu. No v predminulom storočí boli v iných sférach pomerne hojne rozšírené. V súčasnosti sa zachovávajú pri označovaní kapitol kníh, číslovaní položiek či v hodinových ciferníkoch. Špecifikom je, že pri zapisovaní vždy väčšie čísla predchádzajú menším a že nula svoj symbol nemá.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.