Zamýšľal som sa nad zvláštnosťou slova jalový. Napríklad, jalová soľ. Asi ide o takú nijakú, nemastnú či skôr neslanú. Jalovým by sa dalo asi nazvať to, čo je povrchné, falošné, neautentické alebo plytké. Potom výrok jalový život by mal poukazovať na jeho plytkosť.

A čo taký jalový pohľad? Starovekí Gréci používali dva termíny. Výrazom blépo (βλέπω) označovali vonkajšie videnie. Napríklad, videl som krásne dievča. Ale termínom orao (όράω) sa vyjadrovalo vidieť dovnútra, poznávať a predovšetkým poznávať identitu a osobnosť. Ako keď poviem milovanej osobe: Daj, aby som videl, kto si. Jalovým, povrchným či plytkým sa teda javí skôr to prvé.

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.

Jn 12, 20-25

V Evanjeliu podľa Jána prichádzajú za Filipom prozelyti so žiadosťou: "Chceli by sme vidieť Ježiša.“ (Por. Jn 12, 21) Pôvodný text používa termín orao (όράω). Oni nechcú vidieť Ježiša ako nejakú atrakciu, ale túžia poznať jeho osobnosť a hlavne jeho identitu.

Vráťme sa však k jalovému životu. Zdá sa mi, že sa viac zameriavame na budúce, ako na to, čo má prísť. Čo to tu splietam? Nuž, budúce sa vzťahuje k slovesnému tvaru v oznamovacom spôsobe a dotýka sa toho, čo plánujem robiť. Napríklad oznamujem: „Budem mať stretnutie s priateľom. Budem cestovať do Tatier.“ Avšak hneď ako zasadíme budúci čas do skutočnej budúcnosti, teda do toho, čo príde, už sme nútení počítať s nejasnosťou. Môže do toho všeličo zasiahnuť, ako napríklad súčasné protipandemické opatrenia. Z tohto dôvodu potrebujú naše výroky ochrannú doložku: „Ak sa situácia nezmení, budem mať stretnutie s priateľom.“ „Ak Pán Boh dá, pôjdem na túru do Tatier.“ Aj plagát s programom Univerzitného pastoračného centra (miesto môjho kňazského pôsobenia) sme museli na začiatku akademického roku doplniť vetou: „Takto by sme to chceli, ale…“

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.