Detail scény pred budovou rakúskeho parlamentu. Foto: AudreyR/flickr.com

Na chodbách sa možno dozvedieť všeličo, ale to najdôležitejšie až po dlhom rozhovore, vonku pred budovou parlamentu. Keď všetko stíchne a začína zákaz vychádzania.

Nedávno som jeden podvečer strávil v miestnostiach Rakúskej ľudovej strany. Dôvod mojej návštevy v najväčšej frakcii (so značným odstupom) Národnej rady Rakúskej republiky bol mimo sfér aktuálnej politiky. Som totiž aj scenárista a píšem scenár o zakladateľovi tejto kedysi kresťanskodemokratickej strany, nuž a predseda Národnej rady prejavil o ten projekt záujem.

Na úvod priznám, že ako konzervatívny rakúsky katolík by som mal mať k tejto strane blízko, s jej migračnou politikou a podporou pracujúcich rodičov sa aj stotožňujem, no určite by som ÖVP nateraz nevolil. Vedúce sily strany sú totiž nagélovaní mladíci, ktorí majú ku kresťanským a konzervatívnym hodnotám ďaleko, nikdy v živote nevykonávali nejakú normálnu prácu a už po relatívne krátkom vládnutí sa topia v korupčných škandáloch, spojených najmä s hazardným priemyslom. Že práve hazard, to je hodnotovo priezračné svedectvo.

Jeden z nagélovancov, Gernot Blümel. Foto: Neue Volkspartei Wien/flickr.com

Napriek tejto opodstatnenej kritike treba uznať, že nagélovanci zvládajú politické remeslo na jednotku. Komunikačne nenechávajú nič na náhodu, funguje sofistikovaný message control, disciplína v strane kancelára Sebastiana Kurza priam pozoruhodná. Kto sa nepodriadi, letí.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.