Slováci sa chcú s AstraZeneca očkovať aj naďalej. Vidieť však regionálne rozdiely

Súvislosť medzi krvnými zrazeninami a vakcínou AstraZeneca sa zatiaľ nedokázala, pričom Slovensko očkovanie nepozastavilo. Ako sa však bude vyvíjať situácia v štátoch, ktoré očkovanie prerušili? Budú sa ampulky hromadiť v skladoch? Ak áno, máme o ne záujem?

Očkovanie britsko-švédskou vakcínou AstraZeneca preventívne pozastavili od pondelka štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Slovinsko, Portugalsko, Cyprus, Švédsko, Lotyšsko či Luxembursko.

Príčinou sú krvné zrazeniny, ktoré sa vyskytli po očkovaní. Jeden prípad sme zaregistrovali aj na Slovensku, vakcináciu sme ale neprerušili. Po niekoľkých dňoch toto rozhodnutie vyzerá ako správne.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo štvrtok na základe pitvy vylúčil, že by úmrtie 38-ročnej učiteľky malo súvis s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Opatrnosti niet ale nikdy nazvyš.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) preto lekárom odporúča urobiť s pacientom dotazník, ktorý môže naznačiť zvýšené riziko vakcíny pre pacienta.

„Dotazník má pomôcť lekárovi rozhodnúť, či pacienta vylúčiť z očkovania s AstraZeneca a odporučiť mu počkať na inú,“ opísala Zuzana Baťová, riaditeľka ŠÚKL. Ten aktuálne eviduje 978 nežiaducich účinkov po očkovaní AstraZeneca, z toho 18 bolo závažných. Ide napríklad o kŕče, horúčku, únavu či stratu vedomia.

Treba podotknúť, že AstraZeneca má v Európe pošramotenú povesť už od začiatku. Dodávky najskôr meškali, neskôr prišlo oznámenie, že z nich dorazí menej než polovica. Medzičasom sme čelili panike z toho, či ňou očkovať ľudí v rozmedzí 55 až 65 rokov. Až neskôr ju regulačné úrady odporučili aj pre túto vekovú kategóriu.

Ako to celé vnímajú Slováci?

Východniari sú nedôverčivejší

Niektorí občania sa po medializovaných prípadoch úmrtí zľakli. Nepomohlo ani upokojenie zo strany Európskej liekovej agentúry, ktorá vyhlásila, že „nič nenasvedčuje“ tomu, že vakcína môže za krvné zrazeniny, aké po očkovaní ňou hlásili z viacerých štátov.

Veľkokapacitné očkovacie centrum Košického samosprávneho kraja na Ostrovského ulici v Košiciach pre Pravdu uviedlo, že sa im odhlásilo 455 záujemcov.

„Je to približne 13 percent zo zaregistrovaných. Na porovnanie, počas uplynulých očkovacích dní sa denne z očkovania odhlásili priemerne necelé tri percentá,“ povedala hovorkyňa župy Anna Terezková.

Zisťovali sme, či rovnaké tendencie badať aj v Prešovskom kraji.

„Po medializácii o vedľajších účinkoch vakcíny AstraZeneca sa niektorí ľudia neprišli zaočkovať. Uplynulý víkend išlo o približne 200 ľudí spolu vo všetkých troch veľkokapacitných vakcinačných centrách PSK (Prešov, Humenné, Poprad). Namiesto nich sme povolali náhradníkov podľa vyhlášky, vďaka ktorej mohli byť zaočkovaní ľudia s rôznymi diagnózami,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa Lea Heilová.

Určitý skepticizmus na východe badať, ale celkovo dvesto ľudí nie je na tri okresy veľa. Ako sa dopyt vyvíja vo zvyšku Slovenska?

Žilina váha, ale západ v tom má jasno

Na západe Slovenska tento trend nevidieť. „V župnom veľkokapacitnom očkovacom centre bolo minulý víkend zaočkovaných takmer 3 500 ľudí. A ako aj v iných očkovacích centrách a krajoch sa stáva, že niektorí záujemcovia o očkovanie neprídu alebo sa z registrácie odhlásia, presunú termín alebo ho zrušia,“ povedala Štandardu hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman.

Ani Trnavský kraj nemá hlavu v smútku, pretože kolektívnemu odmietaniu vakcín nečelí.

„Nie, neevidujeme pokles záujmu o očkovanie, ani výrazné zvýšenie počtu prihlásených, ktorí sa napokon na očkovanie nedostavili. Ich počet bol počas štyroch uplynulých víkendov stabilný. Ľudia majú na nedostavenie sa na očkovanie rôzne dôvody,“ povedala Lucia Šmidovičová, riaditeľka Odboru zdravotníctva.

Veľkokapacitné očkovacie centrum na zimnom štadióne v Brezne hlási to isté. „Nie, neevidujeme odhlasovanie, respektíve minimum prihlásených sa nedostaví na očkovanie,“ ozrejmil hovorca Karol Vojtko.

Problémy zatiaľ nehlásia ani dve menšie očkovacie centrá v Ružomberku a Nitre.

„S touto vakcínou očkujeme iba vo vakcinačnom centre v našej nitrianskej poliklinike ProCare. O voľné termíny je stále vysoký záujem a registrovaní ľudia ich zodpovedne dodržiavajú,“ odpovedal Tomáš Kráľ, hovorca siete nemocníc Svet zdravia.

„Neevidujeme hromadné odhlasovanie z očkovania vakcínou od spoločnosti AstraZeneca. Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku vakcínou od tejto spoločnosti očkuje iba pracovníkov kritickej infraštruktúry,“ povedala Štandardu hovorkyňa Petra Dišková.

Určitý skepticizmus badať v žilinskom veľkokapacitnom očkovacom centre. Zatiaľ nie je isté, koľko ľudí príde tento víkend.

„Očkovacie centrum zaznamenalo úbytok približne 100 objednaných na vakcináciu pri poslednom vakcinačnom dni (sobota 13.3.2021) po zaznení negatívnych referencií na AstraZeneca. Považujeme uvedenú medializovanú skutočnosť za ohrozenie pri ďalšej vakcinácii AstraZeneca vakcínou počas víkendu,“ uviedla riaditeľka Odboru zdravotníctva Úradu ŽSK Silvia Pekarčíková s tým, že je potrebné interpretovať v médiách valídne výsledky štúdií a súčasne objektívne odborné poznatky.

„V našom centre sme zaočkovali cez 4 500 ľudí a nezaznamenali sme žiadnu významnú nežiaducu reakciu po vakcinácii, ktorá by signalizovala a upozorňovala na „nekvalitu“ vakcíny,“ dodala Pekarčíková.

Záujem je, ale AstraZeneca zrejme skupovať nebudeme

Kolektívne odmietanie oxfordskej vakcíny teda nenastalo a Slováci majú o očkovanie ňou naďalej záujem. Iný vývoj zrejme čaká státy, ktoré vakcináciu pozastavili.

Opatrnosť však netreba vyčítať, aj v ankete denníka Štandard niektorí odborníci zastávali názor, že vakcináciu treba prerušiť.

Inak situáciu čítalo Belgicko, ktoré vo štvrtok požiadalo spoločnosť AstraZeneca o nadbytočné dávky očkovacej látky z európskych štátov, ktoré dočasne pozastavili očkovanie.

Tie zrejme nezíska, pretože dodávky majú napriek pozastaveniu pokračovať ako obvykle a každý európsky členský štát má obdržať dohodnuté množstvo vakcín. Po štvrtkovom vyhlásení EMA navyše štáty začali obnovovať očkovanie AstraZenecou. Priestor pre ich získanie by sa však mohol vytvoriť neskôr.

Ak majú pochybnosti vedci zo štátnych liekových agentúr, o čo neistejšie sa musia cítiť občania? Hoci sa súvislosť medzi krvnými zrazeninami a AstraZenecou nedokázala, obnoviť dôveru verejnosti v túto vakcínu bude možno sizyfovská práca.

Dostať by sa tak mohli do paradoxnej situácie, keď bude očkovacích látok konečne dostatok, ale nebude nimi koho očkovať. Podobne na tom boli niektoré európske štáty na konci februára, keď občania vakcínu AstraZeneca odmietali pre časté vedľajšie účinky a pochybnosti o jej efektivite.

Ministerstva zdravotníctva sme sa preto opýtali, či plánuje nasledovať príklad Belgicka a vopred požiadať o prípadné nadbytočné ampulky AstraZeneca, ktoré by sa na trhu objavili pre neochotu občanov členských štátov dať sa nimi očkovať. Ani po opätovnej žiadosti rezort na našu otázku neodpovedal.