Hrozí na Ukrajine nová vojna?

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij (vpravo) počúva predstaviteľov armády počas návštevy vojnou postihnutého regiónu Doneck na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij (vpravo) počúva predstaviteľov armády počas návštevy vojnou postihnutého regiónu Doneck na východe Ukrajiny. Foto: TASR/AP

Na východnej Ukrajine sa opäť vyostruje napätie a čoraz viac sa hovorí o novej vojne. Prinášame vám názory viacerých expertov na to, prečo k nárastu napätia dochádza, ktorá strana môže mať o vojnu záujem a kedy by sa mohol konflikt začať.

V júli 2020 sa Kyjev a miestni Ruskom podporovaní separatisti na východnej Ukrajine dohodli na „úplnom ukončení nepriateľských aktivít“ a stiahli ďalej od frontovej línie všetku ťažkú bojovú techniku. Prakticky okamžite došlo aj k badateľnému zníženiu počtu incidentov s použitím ľahkých zbraní.

Tento stav trval až do februára 2021, keď pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) začali zaznamenávať prudký nárast napätia. K frontovej línii sa teraz vracia ťažká technika a obe strany sa obviňujú z provokácií. Politici v Rusku aj na Ukrajine začínajú medzitým otvorene hovoriť o možnosti rozmrazenia krvavého konfliktu na Donbase. Čo o neprehľadnej situácii hovoria experti z rôznych názorových táborov?

Ruský vojenský analytik: Konflikt je v záujme Ukrajiny a USA

Dlhoročný vojenský analytik ruského denníka Komsomoľskaja Pravda plukovník Viktor Baranec poukazuje primárne na skutočnosť, že Kyjev začína na hraniciach separatistami kontrolovaných území zhromažďovať vojenskú techniku. Motivácia rozmraziť konflikt je podľa jeho názoru výhradne na strane Ukrajiny.

„Existuje niekoľko dôvodov. Pričom hlavným z nich je možno ten, že nielen ultranacionalisti, ale dokonca aj niektorí jeho podporovatelia pripomínajú [ukrajinskému prezidentovi Volodymirovi] Zelenskému sľub, že ukončí konflikt v Donbase a vráti ho do podriadenosti Kyjeva. ‚Mohol to urobiť Azerbajdžan s Karabachom, tak v čom je Ukrajina horšia?‘ hovoria,“ argumentuje ruský analytik. Ako ďalšie vnútropolitické faktory identifikuje ekonomickú a politickú krízu na Ukrajine a z nich vyplývajúci dlhodobý prepad preferencií Zelenského a jeho strany Sluha ľudu.

Ukrajina by sa však podľa jeho názoru do nového konfliktu nepustila, ak by za sebou necítila podporu zo strany Spojených štátov. Vtiahnutie Ruska do konfliktu na Donbase by malo pre Washington podľa Baranca hneď niekoľko plusov. Mohol by tak presvedčiť EÚ, že Moskva je nepoučiteľným agresorom, na ktorého treba uvaliť ďalšie sankcie, konsolidovať Severoatlantickú Alianciu a prijať do nej Ukrajinu – hoci len „tú polovicu z nej, ktorá po vojne ešte zostane“.

Ruský expert ďalej zdôrazňuje, že pre Moskvu bude ťažké sa do prípadnej vojny nezapojiť. „Ide o to, že na Donbase už žijú státisíce ruských občanov. Asi pol milióna ľudí už v Donecku a Luhansku získalo ruské pasy, pričom vydávanie ďalších dokladov pokračuje. Podľa našej ústavy je štát povinný chrániť svojich občanov, nech sú kdekoľvek,“ upozornil.

Flegenhauer: Ku konfliktu vedú ruské obavy z hybridnej vojny

Pavel Flegenhauer, ruský analytik a komentátor denníka Novaja Gazeta, pre americký think tank Jamestown Foundation napísal, že možný konflikt poháňajú najmä obavy Moskvy z hybridnej vojny vedenej Západom.

K eskalácii podľa jeho slov začalo dochádzať krátko po tom, ako ukrajinský prezident podnikol ofenzívu proti svojmu najväčšiemu politickému rivalovi a Putinovmu osobnému priateľovi Viktorovi Medvedčukovi. Vo februári totiž Zelenskyj zakázal vysielanie troch televíznych staníc napojených na Medvedčuka. Krokom, ktorý okrem iných skritizovala aj EÚ, sa ukrajinský líder pokúša oslabiť vplyv Medvedčukovej proruskej strany Opozičná platforma – Za život, ktorá je podľa niektorých prieskumov najpopulárnejšou politickou silou v krajine. Na Medvedčuka neskôr uvalil aj sankcie za údajné „financovanie teroristov“ na východnej Ukrajine.

Ukrajinskí vojaci na obrnených vozidlách zameriavajú zbrane na frontovej línii v Marjinke, v doneckom regióne na východe Ukrajiny 5. júna 2015. Foto: TASR/AP

Zelenský sa podľa Flegenhauera k tomuto kroku odhodlal v situácii, keď je ruská vládna elita presvedčená, že Západ proti nej vedie hybridnú vojnu, ktorej nástrojom je opozičník Alexej Navaľnyj. Podpora, ktorej sa Zelenského krokom voči proruským ukrajinským staniciam dostalo zo strany Washingtonu, podľa experta Kremeľ o hybridnej hrozbe z USA ešte viac presvedčila. „Pre Moskvu je to casus belli,“ napísal.

Analytik v tejto súvislosti pripomenul nedávne slová ruského generála vo výslužbe Vladimira Bolyreva: „Ak Ukrajinci zaútočia, nemusíme sa už ďalej pretvarovať a môžeme priamo intervenovať.“

Sumlenny: Rusko potrebuje vodu pre vysychajúci Krym

Ako pre Štandard uviedol Sergej Sumlenny z Nadácie Heinricha Bölla, ktorý momentálne žije na Ukrajine, k eskalácii síce dochádza na Donbase, no jej príčina môže ležať ďalej na juhozápade – na Ruskom okupovanom polostrove Krym.

„Rusko nasťahovalo na Krym veľké množstvo vojakov, ale aj bežných ruských občanov, pričom polostrov samotný nie je schopný takéto množstvo ľudí zásobovať vodou,“ uviedol analytik s poukazom na skutočnosť, že práve závislosť polostrova od vodnej infraštruktúry pevninskej Ukrajiny bola príčinou pričlenenia tohto dovtedy ruského územia k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike.

Tlak na Medvedčuka môže byť podľa Sumlenného jedným z faktorov eskalácie, no nie je tým hlavným. „Teraz je zima a obyvatelia Krymu majú niekedy prístup k vode len päť hodín ráno a päť hodín večer, pričom ani to nie je dodržiavané. Miestne priehrady sú prázdne,“ upozornil s tým, že v lete môže byť situácia už neúnosne kritická.

Sumlenny však dodáva, že Putin Zelenského k obnoveniu zásobovania anektovaného polostrova vodou bežným politickým nátlakom pravdepodobne nepresvedčí. Pre ukrajinského lídra by to totiž bola politická samovražda. Riešenie problému so zásobovaním Krymu pritom pre Rusov leží „lákavo na dosah“, stačilo by obsadiť niekoľko desiatok kilometrov rovinatého terénu. Kremeľ by sa zároveň podľa experta mohol tváriť, že nejde o okupáciu ukrajinského územia, ale o „humanitárne“ zabezpečenie vody pre obyvateľov Krymského polostrova, pričom so zásobami by sa delili aj s Ukrajinou.

Najnovšie vyjadrenia viacerých ruských politikov a vplyvných osobností o tom, že Kyjev chystá genocídu Rusov na Donbase a že už uskutočňuje „vodnú genocídu“ na Kryme, Sumlenny vníma ako prípravu ruskej verejnosti na možný konflikt. Túto kampaň Kremeľ spustil podľa jeho slov približne pred jeden a pol mesiacom, pričom dostatočná príprava obyvateľstva trvá pri štátom kontrolovaných médiách najmenej tri mesiace.

O oknách príležitosti na ofenzívu rozhoduje najmä príroda

Ponticko-kaspická step je zradným bojiskom, ktoré sa stalo masovým hrobom nejednej armády. Boj je tam mimoriadne rizikový trikrát do roka. Dvakrát takáto situácia nastáva počas takzvanej rasputice, keď sa miestna černozem mení na blatistú kašu znemožňujúcu akýkoľvek pohyb techniky, mimo spevnených povrchov. Rasputica sa na východe Ukrajiny vyskytuje počas jesenných dažďov a na jar, keď sa topí sneh.

Ukrajinský vojak hladká psa v dedine Debaľceve v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny 24. decembra 2014. Foto: TASR/APA

Sumlenny upozorňuje aj na zimu, ktorá vie byť v tejto časti Európy mimoriadne tuhá a smrteľná, čo podľa jeho slov obe strany konfliktu bolestivo pocítili najmä počas bitky o mestečko Debaľceve v januári a februári 2015.

Na rasputicu upozorňujú aj Baranec a Flegenhauer, podľa ktorých prípadná vojna v tomto období nebude na východe Ukrajiny možná. Sumlenny však pripomína, že rasputica, ako fenomén, sa až tak veľmi netýka južnej Ukrajiny v okolí Krymu.

Počasie je podľa neho dôležitým, no nie jediným faktorom. Do úvahy treba brať aj vnútropolitické a zahraničné faktory. Ofenzíva pred plánovanými jesennými voľbami do nemeckého parlamentu by napríklad zabránila akejkoľvek kritike z Berlína, keďže nemeckému diskurzu budú dominovať vnútropolitické témy a žiaden nemecký politik nebude chcieť v tom čase vyzerať ako vojnový vzbúrenec. V rovnakom čase sa budú nemenej dôležité parlamentné voľby konať aj v Rusku, kde má vládna strana Jednotné Rusko momentálne historicky najnižšiu podporu. Krátka úspešná vojna by tento trend podľa Sumlenného mohla zvrátiť.

Situácia na východnej Ukrajine je momentálne napätá a nejasná, pričom predpovedať budúci vývoj nie je jednoduché – na čo upozorňujú aj analytici. V skutočnosti môže ísť len o jeden z ďalších cyklov eskalácie a deeskalácie, keďže vojna na východnej Ukrajine by mohla zlomiť väz každému z jej prípadných účastníkov. Na druhej strane Rusko už dávno nebolo tak vzdialené Západu, ako je teraz. Nejde pritom len o vládnu elitu a narastajúcu prepojenosť tohto štátu s Čínou – najnovší prieskum Centra Levada ukázal, že až 70 percent mladých Rusov nepovažuje svoju krajinu za súčasť Európy. Je preto otázne, či bude v prípade vypuknutia konfliktu na Ukrajine Moskva ešte vôbec brať nejaké ohľady na možné ďalšie ohrozenie vzťahov so Západom.


Ďalšie články