Z korupcie a neslobody sa dá dostať nie technokratickými protikorupčnými alebo ekonomickými plánmi, ale hlavne zdravou zdieľanou kultúrou. Tá je tmelom normálneho života a motorom dobrých zmien.

František Mikloško vo videorozhovore v denníku Postoj vyzval na predčasné voľby. Pripomenul skúsenosti s diktátorským vládnutím Vladimíra Mečiara. Poraziť sa ho dalo jedine tak, že sa viacnásobne šlo do predčasných volieb, hoci nebolo jasné, či ich jeho kritici vyhrajú. Vo viacerých momentoch sa ho už jednoducho nedalo ani tolerovať. Mikloško zdôraznil, že neustála politika menšieho zla vedie k submisívnosti a vnútornej skaze aj tých lepších. Zdá sa, že dnes sme na tom rovnako.

Mikloško v jednom momente kritizuje, že chyba súčasnej slovenskej i európskej generácie politikov je aj v tom, že nemajú víziu. Keď moderátor Michal Magušin dobre spomenul veľkú Matovičovu tému boja proti korupcii alebo Sulíkových ekonomických reforiem, Mikloško odpovedal, že sú to síce dôležité, ale slabé témy, že tieto veci by mali byť samozrejmou súčasťou každej politiky. Spomenul znechutenie Otta von Habsburga z textu európskej ústavy pred 20 rokmi, lebo takisto nemala víziu.

K téme by sa mohlo povedať o čosi viac, lebo dnešný bežný človek z rozhovoru zrejme vydedukuje najskôr to, že Mikloško je akoby uväznený v nejakej svojej kaviarenskej bubline a nechápe dôležitosť reformy ekonomiky alebo potláčania korupcie. Pritom je to naopak.

Príčinou nedopovedania môže byť, že v podstate ide o samozrejmosť a samozrejmé veci sa vždy vysvetľujú najťažšie. Mikloškova generácia vie, že najdôležitejšia zo všetkého nie je miera korupcie, ani ekonomická sloboda, ale kultúra – v zmysle zvykov, tradícií, historického povedomia, motivácií konania a morálky, nech to znie akokoľvek pateticky.

Ľudia, ktorí vyrastali hlbšie v 20. storočí – dajme tomu za vlády komunizmu, keď sa oproti dnešku viac kradlo a ekonomická sloboda bola rádovo nižšia, ale keď bolo ešte v spoločnosti z predošlých storočí prítomné širšie povedomie kresťanskej kultúry – vedia, že z korupcie a neslobody sa dá dostať nie technokratickými protikorupčnými alebo ekonomickými plánmi, ale hlavne zdravou zdieľanou kultúrou. Tá je tmelom normálneho života a motorom dobrých zmien. Protikorupčné alebo ekonomické plány sú potom iba technokratické mantinely na prejavenie tejto kultúry.

Keď sa politika upne iba na tieto technikálie, vytvorí si z nich bôžika a súčasne degraduje potrebu kultúry niekam do suterénu, potom dopadne presne tak ako my dnes – hlavní technokrati sa vyžívajú vo vzájomnom osekávaní a nie sú schopní spolupracovať už ani na svojich programoch, ktoré obaja považujú za správne. Až je z toho stoka, do ktorej so sebou sťahujú obyvateľov. Práve preto, lebo kultúra sa v tom širšom zmysle považuje za niečo akoby panské, nie pre nás obyčajných, nie pre nás coolovo moderných.

Ťažko povedať, ako sa skončia predčasné voľby, ak na ne príde. Je možné, že najlepšie dopadnú tí, čo krízu vyprovokovali, lebo sú najviac motivovaní do ďalších bojov. Len by si mali uvedomiť, že ich cieľom nemá byť len vysoký počet voličov, ale hlavne zostavenie dôveryhodnej vlády.

V súčasnosti majú priamo našliapnuté na výsledok opozičných strán z roku 2016. Z riadnych predvolebných rozhovorov lídrov potenciálne dôveryhodnej alternatívy voči Smeru vzniklo vtedy takéto skvostné video.

Bol to čas, keď bolo Slovensko unavené a roztrpčené z dvoch po sebe idúcich vlád Smeru a ideálny čas na zmenu. Samozrejme, po tých vzájomných eskapádach bol celkový volebný zisk vtedajšej opozície primalý a vládu nakoniec opäť zostavil Robert Fico.

Od toho výprasku prešlo len necelých päť rokov a zdá sa, že sa blíži ďalší. Technokrati bez pojmu o nejakej kultúre a my všetci, čo sme ich legitimizovali, si nič iné nezaslúžime.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.