Muži sú v prístupe k prevažne ženským zamestnaniam diskriminovaní. Naopak toto tvrdenie už neplatí. Vyplýva to zo spoločnej štúdie univerzity vo švédskom Linköpingu a kalifornskej univerzity v meste Irvine. Hoci sa výskumníci zamerali iba na švédske reálie, ubezpečujú, že ich zistenia sú v súlade s poznatkami z iných krajín.

Rozdielne postavenie mužov a žien na pracovnom trhu je často diskutovanou témou. Kým niektoré príslušníčky nežnejšieho pohlavia sa cítia znevýhodnené údajne nižším mzdovým ohodnotením či množstvom neplatenej práce, pri mužoch sa často skloňuje násobne vyššia fyzická záťaž alebo početnosť pracovných úrazov.

Do plodnej debaty o tom, kto, kedy a ako je v tomto smere ukrátený, sa najnovšie zapojili aj výskumníci z oblasti ekonómie Ali Ahmed a Mark Granberg z univerzity vo švédskom Linköpingu a Shantanu Khanna pôsobiaci na kalifornskej univerzite v meste Irvine. Tí sa totiž rozhodli preskúmať, ako sú obe pohlavia diskriminované v úvode samotného procesu, pri žiadostiach o zamestnanie.

Presnejšie, zisťovali, či sú muži znevýhodňovaní v prístupe k zamestnaniam, v ktorých dominujú ženy (napríklad zdravotné sestry či učiteľky v materských školách). A či sú naopak ženy diskriminované pri žiadostiach o prácu v rámci povolaní, ktoré sa chápu ako prevažne mužské (automechanici, pracovníci v IT sektore a podobne).

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.