Rusi nám dali len 20 percent dokumentácie, Sputnik nedokážeme schváliť, vraví Baťová

vakcína Sputnik V Vakcína Sputnik. Foto: TASR/AP

Slovensko zatiaľ očkovanie vakcínou od AstraZeneca neplánuje pozastaviť. Očkovanie Sputnikom je v nedohľadne pre chýbajúcu dokumentáciu. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že neskoršia objednávka vakcín od Pfizeru neovplyvní termín ich dodania.

Pre závažné ochorenia zavinené krvnými zrazeninami (tromboembolické ochorenia) pozastavili viaceré európske štáty očkovanie britsko-švédskou vakcínou AstraZeneca. Európska agentúra pre lieky (EMA) však v utorok vyhlásila, že „nič nenasvedčuje“ tomu, že vakcína spôsobuje krvné zrazeniny. EMA zároveň dodala, že je „pevne presvedčená“ o prínosoch tejto vakcíny napriek obavám štátov.

Slovensko zaregistrovalo úmrtie učiteľky z chorobných príčin, pričom bola zaočkovaná AstraZenecou. Očkovanie dotknutou šaržou ABV 2856 Slovensko nepozastavilo, pretože ešte nie sú známe výsledky pitvy. Slovensko sa naďalej riadi odporúčaniami EMA.

„ŠÚKL registruje z celkového počtu zaočkovaných AstraZenecou 978 podnetov na nežiaduce účinky vakcíny, z toho 18 bolo závažných ako kŕče, závraty, horúčka, bolesti chrbtice či strata vedomia. Tromboembolické príhody po podaní vakcíny na Slovensku zatiaľ neregistrujeme. K dnešnému dňu nemáme ešte výsledok pitvy medializovaného prípadu učiteľky,“ povedala riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzana Baťová na stredajšom parlamentom výbore pre zdravotníctvo.

Na porovnanie, vakcínou Pfizer Slovensko zaočkovalo 300-tisíc ľudí a 214-tisíc z nich už dostalo aj druhú dávku. ŠÚKL zaregistroval 1 228 nežiaducich účinkov, z toho 51 závažných.

EMA plánuje vydať stanovisko vo štvrtok. Ak potvrdí komplikácie s kvalitou očkovacej látky, slovenské orgány podľa štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva Jany Ježíkovej ho budú rešpektovať a okamžite konať.

Ježíková občanov upozornila, aby pred očkovaním AstraZenecou dôkladne vyplnili dotazník s rizikami. Na základe dotazníka lekár zváži, či by mal pacienta vylúčiť z očkovania touto látkou.

Na schválenie Sputnika nám chýba dokumentácia

Vakcína Sputnik má za sebou prvú fázu kontroly. V stredu sa skončilo testovanie myšiach a morčatách vo firme Imuna v Šarišských Michaľanoch. Jej schválenie je však podľa Baťovej stále v nedohľadne, keďže od Ruska chýbajú údaje.

„Výstupná kontrola šarže a dokumentácia k registrácii je širšia, ale ŠÚKL dostal len 20 percent údajov, ktoré si od ruskej strany vyžiadal,“ povedala riaditeľka Štátneho ústavu. Neúplné informácie o výrobe spôsobujú, že Sputnik aktuálne nie je možné schváliť.

„Vo verejne dostupných databázach tieto údaje nie sú, pýtali sme si ich aj od ruskej strany, naše možnosti sme vyčerpali. Pýtajte sa ruskej strany, nech vám dá údaje o farmakovigilancii [nežiaducich účinkoch, pozn. red.], aj my ich chceme,“ uviedla riaditeľka.

Baťová opätovne pripomenula, že ŠÚKL nemá dostatočné personálne kapacity na schválenie Sputnika, a preto nedokáže nahradiť EMA. Prečo sa lieková agentúra nespojí so svojím maďarským náprotivkom, ktorý Sputnik schválil ešte vo februári?

„Volala som aj maďarskej strane, žiaden zo štátov, ktorý očkuje Sputnikom, nemá aktuálne štatistiky o vedľajších účinkoch,“ uzavrela.

Pfizer sme nechceli, lebo dodávky ešte nemeškali

Na výbore sa preberal aj nákup mRNA vakcíny Pfizer, ktorý Slovensko nevyužilo v plnej miere. Podľa Ježíkovej sa časti vakcín vzdalo preto, že sme ich spočiatku mali dostatok.

Na dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať 3,3 milióna obyvateľov. Slovensko si aj s rezervou v decembri objednalo desať miliónov dávok na princípe pro rata, teda počtu obyvateľov. Na základe toho má Slovensko nárok na 1,2 percenta ampuliek z celého európskeho kontraktu.

Prvú várku Slovensko využilo naplno a rezervovalo si 2,4 milióna očkovacích dávok. V tom čase úrady podávali objednávky na vakcíny od Moderny a Astrazeneca. Dokopy Slovensko objednalo desať miliónov ampuliek, a preto nevyužilo opciu vo výške 1,2 milióna vakcín. Rezort sa domnieval, že ďalšie dodávky vakcín nie sú potrebné.

„Mysleli sme si, že všetci dodávatelia budú spoľahliví. Keď čelíte zvučným farmaceutickým firmám, za ktorými stoja zvučné štáty, nemáte dôvod pochybovať. Vtedy sme ešte nevedeli, že budú problémy,“ vysvetlila Ježíková.

Dodávky AstraZeneca však prišli až 6. februára a meškali aj dodávky od farmaceutických spoločností. V tretej várke malo Slovensko opäť možnosť objednať si 2,4 milióna očkovacích látok, ale rozhodlo sa len pre 600-tisíc. Tento rozdiel sa pokúsilo dobehnúť v druhej opcii.

„Potvrdiť sa to muselo do 18. januára, keď sme rovno začali rokovať o zvýšení. Z druhej opcie sme vzali plnú sumu 1,2 milióna a s Európskou komisiou sme sa dohodli, že si doberieme to, čo sme nevyužili v prvej opcii,“ vysvetlila tajomníčka.

Slovensko nie je podľa nej jediným štátom, ktorý sa rozhodol pre takýto princíp. Každý štát sa po vlastnej osi rozhodne, koľko ampuliek si z jednotlivých vakcín dohodne. Dodávky by sa však nemali omeškať, lebo sa nebudú rozdeľovať na základe toho, kedy sme ich objednali, ale na princípe pro rata od druhého kvartálu.


Ďalšie články