Oponentovi Baku sa v centre francúzskeho mesta za bieleho dňa pokúsili vyrezať jazyk

Blogera a kritika azerbajdžanského režimu vo Francúzsku dokaličili za bieleho dňa. Hoci je príčina napadnutia ešte stále predmetom vyšetrovania, symbolický pokus o vyrezanie jazyka naznačuje, že Azerbajdžanec sa stal terčom útoku pre svoju kritiku režimu v Baku a nie je len obeťou bežnej kriminality.

Na azerbajdžanského blogera Mohammeda Mirzaliho zaútočila v nedeľu za bieleho dňa v západofrancúzskom meste Nantes skupinka neznámych mužov. Po krátkom, no brutálnom útoku musel byť opozičný aktivista vo vážnom stave hospitalizovaný, pričom všetkým útočníkom sa podarilo z miesta činu ujsť.

Barbarský útok

„Mohammad Mirzali je jedným z kritikov [azerbajdžanského prezidenta Ilhama] Alijeva. Žije v Nantes a terčom útoku sa nestal po prvý raz. Už 6. októbra 2020 bol postrelený po tom, ako jeho auto zasiahli tri guľky, pričom jedna skončila v jeho ruke. Útočníkov doteraz nenašli. V nedeľu 14. marca ho v centre Nantes medzi 14. a 15. hodinou opäť napadla skupinka šiestich mužov. Zbili ho a dorezali. Pokúšali sa mu vyrezať jazyk, no mal zaťatú čeľusť. Namiesto toho mu dorezali tvár, krk, ústa, pobodali mu nohy, chrbát, brucho a rozrezali prsty. No nezabili ho. Lekári ho museli operovať do tretej v noci. Teraz leží vo vážnom stave na oddelení intenzívnej starostlivosti. Vyrozprávala mi to jeho mama,“ uviedol pre novinárov Emin Achmedbekov, azerbajdžanský opozičník žijúci v exile v Rusku.

Mirzali sa podľa jeho slov nedávno zúčastnil protestov proti „Alijevovskej dynastii“, ktoré sa konali pred budovou azerbajdžanského veľvyslanectva v Paríži. Ide tiež o jedného z najaktívnejších a najvýraznejších odporcov Alijevovho režimu. Jeho kanál na YouTube je mimoriadne populárny a často vystupuje aj na iných kanáloch a platformách, kde rozpráva o zlej úrovni ľudských práv vo svojej vlasti.

Objavili sa správy, že Mirzaliho napadli v súvislosti s nedávnou vojnou v Náhornom Karabachu Arméni. To však podľa azerbajdžanských aktivistov nedáva žiaden zmyslel. „Verziu, že ho napadli v súvislosti s arménsko-azerbajdžanským konfliktom nepripúšťam. V diaspóre tento konflikt ako taký nie je. Mnohí Arméni a Azerbajdžanci spolu podnikajú. Ja sa tiež stretávam s arménskymi aktivistami. Útočníci hovorili po Azerbajdžansky,“ dodal Achmedbekov.

Terčom tlaku zo strany vlády v Baku sa pritom nestával len samotný bloger, ale aj členovia jeho rodiny v Azerbajdžane, ktorých opakovane zatýkali a bili. Jeho rodičia museli nakoniec na staré kolená tiež požiadať o azyl vo Francúzsku.

Systematický teror opozície

Nejde pritom o izolovaný incident. Útoky neznámych osôb na kritikov vlády v zahraničí sa začali zintenzívňovať už v roku 2018, pričom sa odohrávajú systematicky. Len nedávno, 13. februára, sa terčom podobného brutálneho útoku v Berlíne stal aktivista Orchan Agajev. Po bitke ostal ležať na zemi s dolámanými kosťami.

S tým, že útok na Mirzaliho bol politicky motivovaný, súhlasí aj opozičná aktivistka Lejla Junusova. „Tento útok je dôsledkom toho, že v Azerbajdžane bola zničená občianska spoločnosť. Neexistujú žiadne NGO a ani novinári, ktorí by písali o mučení [oponentov]. Podľa našich odhadov je v Azerbajdžane až 144 politických väzňov. Napríklad po protestoch v Terterskom okrese bolo zabitých 11 občanov, pričom ďalších 25 dostalo 15 až 20 rokov väzenia. A to sú len údaje, ktoré sme vedeli overiť, v skutočnosti môže byť obetí viac než sto. Všetci odsúdení boli súdení vojenskými tribunálmi ďaleko od Baku, pričom [za protest] boli obžalovaní z vlastizrady a špionáže v prospech Arménska,“ priblížila situáciu v tejto na ropu bohatej juhokaukazskej krajine Junusova.

Vláda aj premotivovaní jednotlivci

Na základe dostupných informácií sa dá predpokladať, že útok na Mirzaliho bol motivovaný jeho opozičným atavizmom a existuje rozumná obava, že ho organizoval priamo režim. O to viac, že ide už o druhý útok za veľmi krátky čas.

Existuje však aj precedens jednotlivcov z Azerbajdžanu, ktorí sa rozhodli trestať nepriateľov štátu a režimu z vlastnej iniciatívy a na vlastnú päsť, pričom od vlády sa dočkali uznania a odmeny. Asi najznámejším je prípad Ramila Safarova. Tento dôstojník azerbajdžanskej armády sa v roku 2004 počas jazykového kurzu NATO v Budapešti v noci vlámal do izby svojho arménskeho spolužiaka a v spánku ho rozsekal sekerou. Safarova nakoniec maďarský súd aj napriek argumentu jeho právneho zástupcu, že „zabitie Arména nie je v Azerbajdžane trestným činom“, v roku 2006 odsúdil na doživotie.

„Ľutujem, že som nikdy nezabil Arména predtým. Armáda ma poslala na tento tréning a ja som zistil, že sa tu so mnou učia aj dvaja Arméni. Nenávisť voči nim vo mne rástla. Spočiatku sme sa zdravili. Teda oni mi hovorili ahoj a ja som im neodpovedal. Dôvodom, pre ktorý som sa ich rozhodol zabiť, bolo to, že prešli okolo mňa a usmiali sa mi do tváre. Vtedy som sa ich rozhodol zabiť, aby som im potom mohol odrezať hlavy,“ uviedol Safarov pred súdom.

V roku 2012 sa azerbajdžanskej vláde podarilo presvedčiť Maďarsko, aby Safarovi umožnilo odsedieť si trest v Azerbajdžane. Safarov bol po prílete do domoviny na letisku privítaný davom Azerbajdžancov ako hrdina. Alijev ho omilostil, povýšil na majora. Dôstojník tiež dostal byt, náhradu ôsmich rokov výplaty a stala sa z neho celebrita.