Prvého novembra 2020, na sviatok Všetkých svätých, mohli mladí katolíci z celého sveta sledovať živý prenos online konferencie Created 4 Greatness pod záštitou služby CHARIS, akéhosi vatikánskeho úradu pre katolícku charizmatickú obnovu. S takmer 40-tisíc zhliadnutiami na sociálnych sieťach a osobnými posolstvami od čerstvého kardinála Raniera Cantalamessu či rovno pápeža Františka nešlo vôbec o akési minoritné podujatie; pri tejto príležitosti sa tak oplatí pripomenúť si, ako to s tou katolíckou charizmatickou obnovou vlastne je.

Charizmatická obnova nie je typickým duchovným hnutím, skôr ide o spirituálny prúd naprieč kresťanskými denomináciami. Charizmatickou obnovou sa nazýva tá odnož pentekostalizmu, ktorá v šesťdesiatych rokoch 20. storočia začala prenikať do tradičných kresťanských cirkví ako evanjelici, reformovaní či katolíci. Práve názov „Obnova“ charakterizuje špecifikosť charizmatickej spirituality v tradičných cirkvách – víziou nie sú akési reformy či revolúcie, ale obnova veriacich; teda vnútorná osobná konverzia a rozvoj živej, praktizujúcej viery.

Všeobecne akceptovaný prvý kontakt katolíkov s charizmatickým hnutím sa datuje do februára 1967 v Spojených štátoch Amerických. Svedectvo niekoľkých študentov a pedagógov z katolíckej univerzity Duquesne v Pittsburgu, ktorí prežili tzv. krst Duchom Svätým, a túto skúsenosť potom šírili medzi ďalších, už detailne opísalo viacero publikácií, v slovenčine sú napríklad známe knihy už zosnulých Francisa A. Sullivana alebo Jozefa Vrableca. Zaujímavejším je ale ďalší priebeh obnovy, ktorý sa už v literatúre spomína menej. Pritom šlo o zvláštnu situáciu, presnejšie o prvý prípad duchovného hnutia, ktoré začalo mimo katolíckej cirkvi, no zrazu sa objavilo v jej vnútri a neskôr bolo prijaté aj cirkevnými autoritami.

Akýmsi prvým gestorom novovznikajúcej katolíckej charizmatickej obnovy sa stal belgický kardinál Léon-Joseph Suenens, jeden zo silných hlasov Druhého vatikánskeho koncilu. Suenens osobne navštívil amerických katolíckych charizmatikov, aby celú situáciu preskúmal. Na začiatku 70. rokov potvrdil význam pôsobenia Ducha Svätého v tomto hnutí a so záujmom povzbudzoval jeho členov. Kardinál následne začal zhromažďovať akési grémium skúsených odborníkov (medzi ktorých patril aj zmienený čerstvý kardinál Cantalamessa), ktorí mali teologicky skúmať tento nový prúd. Tento základ postupne prerástol do vzniku (1980) koordinačného centra pre katolícku charizmatickú obnovu pod názvom ICCRS so sídlom vo Vatikáne. Charizmatikov následne začali prijímať jednotlivé biskupské konferencie i pápeži – Ján Pavol II. a ešte za svojho života aj jeho predchodca Pavol VI.

V rovnakej línii pokračoval Benedikt XVI., ešte ako kardinál Ratzinger, i František, ktorý charizmatikov, podobne, ako aj ďalších, často povzbudzuje. Súčasný pápež v decembri 2018 požiadal Dikastérium pre laikov, rodinu a život, aby zriadil CHARIS, nový orgán pre katolícku charizmatickú obnovu, ktorý nahradí ICCRS. CHARIS, v úrade od júna 2019, tak má za sebou prvý rok, pričom jeho víziou je najmä ekumenizmus a šírenie skúsenosti krstu Duchu Svätým. Je ale potrebné povedať, že ide skôr o službu, než o inštitúciu predstavenú typickému hnutiu.

Keďže si charizmatická obnova neeviduje svojich členov, ani nemá typické zastupujúce organizácie, môže byť v najbližšej dobe zaujímavé sledovať jej pôsobenie naprieč cirkvami. Aj na Slovensku pôsobí niekoľko skupín hlásiacich sa ku katolíckemu charizmatickému prúdu; od združujúcej organizácie Katolíckej charizmatickej obnovy cez množstvo laických spoločenstiev až po fenomén Godzone. Charizmatikov postupne začíname registrovať vo verejnom priestore, dokumentárnych filmoch, dokonca vo vrcholovej politike. A hoci z povahy samotného hnutia občas vyplynie určitá kontroverzia či zvláštnosť, je viac, než pravdepodobné, že tento prúd bude naďalej silnieť.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.