Chorí na čínsky vírus umierajú posledné týždne po stovkách. A slovenská lieková agentúra strká hlavu do piesku. O ruskej vakcíne má rozhodnúť vyššia, európska inštancia. Tá, paradoxne, mohla sídliť v Bratislave.   

Pamätáte si ešte na rok 2017? Vtedy Slovensko prehralo boj o sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA). Británia opúšťala Európsku úniu, a tak sa čakalo, že Slovensku, ako jednému z posledných štátov Únie, kde nesídli žiadna významnejšia európska inštitúcia, sa konečne dostane tejto výsady. Nestalo sa. Bratislavu odsunul nabok holandský Amsterdam.

Bolo by to slávy, keby sa to pred necelými štyrmi rokmi podarilo. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker by bol v siedmom nebi. Ale nevoľkala by si len vtedajšia vláda vedená Robertom Ficom. Dnes by sme boli pupkom Európy. O vakcínach, ktoré sa v EÚ využívajú na očkovanie proti ochoreniu COVID-19, by sa nerozhodovalo v Amsterdame, ale v Bratislave.   

Igor Matovič by neposielal plamenné výzvy na schválenie ruského Sputniku V do vyše tisíc kilometrov vzdialeného Amsterdamu, mohol by ich pohodlne doručiť na bratislavskú Patrónku, kde sa chystalo sídlo EMA. Vládnou limuzínou by mu to trvalo z centra hlavného mesta so zapnutými majákmi azda päť minút.  

Čo už, nepodarilo sa. Keď budeme dôslední Európania, napokon nám to môže byť jedno. Keď nám ide o spoločné zdravie, oceníme elektronickú komunikáciu v reálnom čase. Stovky kilometrov nehrajú rolu. Zabudneme na to, že pred pár rokmi sa o agentúru presídľujúcu sa cez Lamanšský prieplav na pevninský kontinent ruvali členské štáty hlava-nehlava.  

Ale nenariekajme. Veď máme, našťastie, aspoň bratislavský Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Však nie sme horší, náš národný ústav financovaný zo štátneho rozpočtu by si mal zastať pozíciu aspoň na národnej úrovni.

Nuž, mal. Nezastal.

Odkázal nás do Amsterdamu. Vraj nemá kapacity, aby posúdil, akú vakcínu proti čínskemu vírusu možno na Slovensku používať. S ústavom sa ťažko chytať za pasy, asi si ozaj s odbornými kapacitami nevystačí. Veď kto posúdi, čo dokáže?

Ale keď nedokáže, načo nám vlastne je? Keď vzhliadame k Amsterdamu, prečo nie vo všetkom? Nech tam schvaľujú všetky ďalšie veci. Veď v časoch elektronickej komunikácie by to nemal byť žiadny problém.  

Odpadli by nám rozpočtové výdavky zo štátneho rozpočtu, ktoré sa na ústav každým rokom zvyšujú zhruba o desatinu. Alebo by ostal a robil by vyslovene iba domáce veci, možno ako odbor na ministerstve zdravotníctva.

Ja viem, je to to pritiahnuté za vlasy. Keď nemáme na Slovensku EMA, ostáva nám aspoň vlastný ústav. To sa počíta.

Ale, priznajme si, môžeme sa naň spoliehať? Dnes hrá rolu každý deň. Veď si len spočítajme, ako nám denno-denne rastú počty mŕtvych. S očkovaním sme si mohli do veľkej miery pomôcť sami, len čakáme na verdikt autority.

Márne. Autority sa zo Slovenska vyparili. Prehadzovanie zodpovednosti na iných je bežným javom, súc aj do zahraničia. Štátny ústav pre kontrolu liečiv s jeho riaditeľkou Zuzanou Baťovou nie je žiadnou výnimkou. Len pripomeňme, že Ficov Drucker, ktorý si medzitým po pilátskom umytí rúk založil vlastnú stranu, riaditeľku menoval do funkcie krátko predtým, ako Slovensko neuspelo s presídlením EMA do Bratislavy.

Veľa teraz počúvame, ako a prečo nefunguje vláda. A je to pravda. Ak máme byť ale štát, ktorý funguje a ktorému jeho občania dôverujú, tak by mal o to viac fungovať Štátny ústav pre kontrolu liečiv s jeho riaditeľkou Zuzanou Baťovou.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.