Jeden z prvých kreslených hrdinov na svete, ktorý zabával celé generácie už od 30. rokov minulého storočia, sa stal predmetom súdneho sporu. Žalobu podávajú dediči autorských práv na Tintinove dobrodružstvá. Prekáža im, že hrdinu s hrdzavými vlasmi stavia francúzsky umelec do situácií pre dospelých, často so sexuálnym podtextom.

Dediči belgického autora komiksov Hergého – vlastným menom Georgesa Prospera Remiho – žalujú francúzskeho umelca Xaviera Marabouta pre sexualizáciu Tintina.

Obľúbenú komiksovú postavičku reportéra a dobrodruha Francúz zasadil do prostredí podobných tým z obrazov maliara Edwarda Hoppera.

Na rozdiel od amerického umelca, ktorého diela sa predávajú v aukciách za desiatky miliónov dolárov, však Marabout zobrazuje ženy pri Tintinovi v erotických, lascívnych polohách, či polonahého Tintina samotného.

Maraboutov právnik ho podľa denníka the Guardian bráni tým, že v prípade zobrazení, ktoré vytvoril pre svojho klienta ide o „čistokrvnú paródiu“. Advokát navyše kladie otázku, či sa čitatelia Tintina nikdy nezamysleli nad tým, aký vedie ich obľúbený komiksový hrdina sexuálny život. Keďže čitatelia detského komiksu sú zrejme do veľkej miery práve deti, tak je táto otázka prinajmenšom zvláštna.

Tintinov sexuálny život

Tintin spolu so svojím verným štvornohým priateľom tak už podľa Maraboutových umeleckých predstáv neobjavuje len záhady utajených chrámov a hrobiek v exotickej cudzine, ale aj ženských náručí a barov. Svoj štýl, ktorý vzniká spájaním prvkov z dvoch nezlúčiteľných svetov okorenených humorom, nazýva „strip art“.

Marabaoutov strip art má však veľmi ďaleko od obrazov Edwarda Hoppera, na ktorých sú síce vyobrazené ženy, ale nie ako sexuálne objekty. Hopper zdôrazňuje osamelosť, melanchóliu a izolovanosť. Jeho zrejme najznámejším obrazom sú Nočné jastraby. Kým Hopper v diele zobrazuje pár, ktorý sedí v bare a popíja kávu, tak Marabout vo svojej inšpirácii vidí Tintina ako oblieka kabát dáme s bujným poprsím a nastupuje s ňou do taxíku, čo naznačuje aj názov obrazu.

Obraz Xaviera Marabouta, Taxík pre nočné jastraby. Zdroj: Art-marabout.com

Spoločnosť Moulinsart, za ktorou stoja Hergého dedičia, obvinila Marabouta z toho, že reprodukuje Tintina bez autorských práv a povolenia ich vlastníkov. Navyše im prekážajú sporo odeté ženy, ktoré Francúz do svojich obrazov pridáva k Tintinovi. Podľa dedičov to nemá nič spoločné s humorom.

Hergé si ženy vážil

Navyše Hergé ženy do svojich komiksov o Tintinovi spravidla nedával. Podľa životopisu belgického umelca si totiž ženy vážil príliš na to, aby z nich robil karikatúry.

Tintin je jedným z prvých kreslených hrdinov na svete. Príbehy ryšavého chlapca a jeho verného bieleho psíka vychádzajú už od roku 1929. Hergé napísal aj nakreslil 24 príbehov, v ktorých Tintin precestuje svet. V roku 2011 režisér Steven Spielberg nakrútil na motívy komiksov o Tintinovi celovečerný film.

Belgický reportér z obľúbených komiksov však nie je jedinou postavičkou, ktorou sa Xavier Marabout nechal inšpirovať pri svojej tvorbe a spojil ju s obrazmi iných umelcov. Rovnako postupoval napríklad aj v prípade, keď do sveta secesného maliara Gustava Klimta zasadil komiksového Batmana.

Obraz Xaviera Marabouta, Panenská noc v Gothame. Zdroj: Art-marabout.com
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.