Podľa viacerých západných expertov môže Rusko vďaka nečakanému technologickému skoku vo vývoji systémov rádioelektronického boja dostať v určitých podmienkach aj americkú armádu s modernejšou výzbrojou do znevýhodnenej pozície. Znepokojivá je najmä ich pravdepodobná schopnosť ohroziť navigáciu pomocou GPS a likvidovať satelity.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyjadruje stále väčšiu spokojnosť nad schopnosťami ruskej armády v sfére rádioelektronického boja (REB). Ide o oblasť, ktorú Rusi v poslednom desaťročí mimoriadne aktívne rozvíjali. Podľa viacerých západných expertov už schopnosti ruských ozbrojených síl dosiahli v danej sfére úroveň, keď môžu ochromiť nepriateľské armády a dokonca „mimikovať“ (fyzicky posunúť) signál GPS.

Čo je rádioelektronický boj a prečo by nás mal zaujímať?

Všeobecným cieľom REB je znemožniť protivníkovi získať kontrolu a výhodu v elektromagnetickom spektre a zároveň zabezpečiť bezpečný a ničím nerušený prístup pre seba a svojich spojencov, pričom využiť sa dá na útok, ochranu a podporu.

Pri útoku sa najčastejšie využíva princíp rušenia, keď je pomocou mimoriadne silného signálu prehlušený signál nepriateľa a vytvorí sa tak šum, ktorý môže úplne prerušiť jeho komunikáciu so zariadeniami, alebo zbraňovými systémami. Úlohou obrany je zas strážiť vlastné systémy pred takýmito útokmi posilňovaním elektronických senzorov a riadením elektronickej emisie tak, aby protivník nevedel lokalizovať cieľ. A nakoniec, elektronická podpora spočíva vo vyhľadávaní, zachytávaní a identifikovaní zdrojov elektromagnetického žiarenia, čím umožňuje prvé dva typy akcií.

V praxi dokáže tento typ boja uzemniť nepriateľské strely, vyradiť lietadlá a dokonca prevziať kontrolu nad dronmi a prerušiť komunikáciu medzi jednotkami a veliteľstvom. Prevaha v elektromagnetickom boji tak môže z technologicky špičkových a profesionálnych jednotiek urobiť dezorientovaný a relatívne bezbranný terč, pričom, čím je armáda modernejšia a závislejšia od technológií, tým viac ju REB môže ochromiť.

Zlyhanie a nečakaný skok vpred

Rusko-gruzínska vojna sa do širšieho povedomia zapísala ruským víťazstvom a uznaním nezávislosti dvoch gruzínskych separatistických regiónov – Abcházska a Južného Osetska zo strany Moskvy. Menej známym aspektom konfliktu je, že išlo o súboj slepého s jednookým a ruská generalita si počas tejto krátkej vojny uvedomila celý rad organizačných aj technologických nedostatkov, ktoré sa stali základom rozsiahlej reformy ruskej armády. Jedným z týchto nedostatkov bola práve zaostalosť v sfére REB. Ruské sily počas vojny nedokázali potlačiť gruzínsku protivzdušnú obranu, stratili niekoľko lietadiel a nepodarilo sa im dosiahnuť kontrolu nad oblohou.

Kremeľ poučený týmto zlyhaním investoval značné prostriedky do vývoja technológií REB, pričom experimentálne laboratóriá si podľa dostupných informácií urobil z východnej Ukrajiny a najmä Sýrie. Náznaky prudkého ruského pokroku v tejto sfére sa pritom objavovali už dlhodobo.

Ešte na začiatku roku 2018 sa Rusom podarilo pomocou danej technológie odraziť útok povstaleckého roja dronov na leteckú základňu Humajmím neďaleko Latakíe v Sýrii. Z 13 použitých bezpilotníkov uzemnili až šesť ruské zbrane elektromagnetického boja. Rok predtým boli podobné systémy v Sýrii použité aj proti americkým manévrujúcim strelám Tomahawk. Moskva vtedy vyhlásila, že z 59 rakiet vypálených proti základni Al-Šajrat sa k cieľu nedostalo až 36 z nich. Washington neúspech niektorých striel pripúšťa, no nezhoda panuje v ich počte.

Podľa ruského vojenského analytika Vladimira Gunarova bol príčinou údajného amerického neúspechu ruský systém elektromagnetického boja Krasucha-4, ktorý okrem iného dokáže rušiť nepriateľské palubné systémy až do vzdialenosti 200 kilometrov.

Vyradenie GPS

Rusko-gruzínska vojna ukázala ešte jednu slabinu moderných armád – ich závislosť od globálnych satelitných systémov pri navigácii a zameriavaní cieľov. Údaje GPS boli počas vojny, pravdepodobne na žiadosť Spojených štátov, prerušené, čo obmedzilo schopnosť Rusov presne navádzať útoky na strategické ciele Gruzíncov a obom armádam znemožnilo pozorovať pohyby svojich jednotiek na virtuálnej mape. Sily oboch strán tak museli velenie o svojej polohe informovať pomocou vysielačiek a mobilných telefónov. Nielenže dochádzalo k zhoršovaniu komunikácie a chaosu, mnohé jednotky tak navyše nepriateľským silám odhalili svoje pozície.

Počas terénnej práce v oblastiach, kde došlo počas vojny k aktívnym bojom, miestni obyvatelia autorovi rozprávali, ako sa dezorientovaní gruzínski branci z iného regiónu, neschopní orientovať sa pomocou mapy, namiesto ústupu z pozícií rozbehli v ich dedine priamo proti prekvapeným ruským silám. Mnohí z nich krátko na to zahynuli pod nepriateľskou krížovou paľbou. Tento príklad ilustruje, ako môže výpadok satelitných navigačných systémov ochromiť nepripravené armády.

Rusi sa zo svojej slabosti po vojne poučili a investovali značné prostriedky do dokončenia vlastného družicového navigačného systému GLONASS. Územie Ruska sa podarilo pokryť v roku 2010 a celý svet už o rok neskôr. V súčasnej dobe je tak ruská armáda od amerického systému GPS úplne nezávislá.

Naopak, viacerí experti upozorňujú, že Rusi môžu byť schopní ohroziť v prípade konfliktu funkčnosť GPS. Americká mimovládna organizácia Centrum pre pokročilú obranu (C4ADS) vydala v roku 2019 správu, v ktorej analyzovala REB útoky, ktorých cieľom bolo „mimikovanie“ autentických satelitných systémov – vytváranie nepravdivých informácií o polohe lietadiel a plavidiel s cieľom vyviesť ich z kurzu.

Štúdia identifikovala od roku 2016 najmenej 10 000 prípadov mimikovania signálu GPS na desiatich rôznych miestach, pričom sofistikované útoky pochádzali z rôznych lokalít v Rusku, z Ruskom okupovaného Krymského polostrova a z ruskej základne Hmímím v Sýrii.

REB vo vesmíre

Ako pre portál The Space Review upozornil expert Bart Hendrickx, ktorý sa ruskému vesmírnemu programu venuje už vyše 25 rokov, Moskva „buduje pôsobivú schopnosť viesť vojnu proti zahraničným satelitom“. Nespolieha sa pritom podľa jeho slov primárne na klasické kinetické zbrane, ktoré v prípade použitia satelity zničia a vytvoria tak množstvo potenciálne nebezpečného vesmírneho odpadu.

Vybudovalo si naopak schopnosť použiť na zničenie nepriateľských satelitov prostriedky EMB. Družicu tak dokážu vyradiť dočasne, alebo natrvalo, bez vytvorenia vesmírneho odpadu a vyvolania dodatočného pohoršenia medzinárodného spoločenstva.

„V centre tohto úsilia je vývoj najrôznejších mobilných pozemných systémov, ktoré narúšajú prevádzku komunikácií aj radarových prieskumných satelitov. Existujú tiež dôkazy o plánoch viesť elektronickú vojnu z vesmíru pomocou satelitov s jadrovým pohonom. Okrem toho na rôznych miestach v Rusku prebiehajú práce na výstavbe pozemnej infraštruktúry na získavanie spravodajských informácií o zahraničných satelitoch a zjavne tiež na ochrane vlastnej ruskej flotily satelitov pred elektronickým útokom zvonku,“ napísal Hendrickx.

Expert na záver upozorňuje, že hoci len málo z ruských EMB systémov zameraných na družice dosiahlo už operačnú vyspelosť, akonáhle sa tak stane bude mať Rusko v tejto sfére také schopnosti, ako žiaden iný štát na svete.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.