Kríza vo vládnej koalícii: Už to stojí asi len na prezidentke, ak neuhne

Vládna koalícia ukazuje, že nedokáže zodpovedne spravovať veci verejné. Hľadá sa autorita, ktorá dokáže previesť Slovensko aspoň tými najhoršími časmi. Azda to bude prezidentka, čo dokáže vládnych politikov primať konať. Napokon, túto cestu si vybrala sama.  

Vláda prišla už o dvoch členov. Najnovšie odstúpil minister práce Milan Krajniak. Niekoľko dní pred ním urobil podobný krok minister zdravotníctva Marek Krajčí. Určite nie vo veľmi vhodnom čase, lebo na Slovensku, zdá sa, vrcholí druhá vlna pandémie. Ukazuje sa, že jediným účinným nástrojom bude masívne očkovanie obyvateľov. Zvládnutie tejto akcie sa očakáva práve od ministra zdravotníctva, ktorého Slovensko teraz nemá.

Nie je to nová vec, niečo podobné sa stalo vlani pri nástupe prvej vlny pandémie. Vládu zastihla bez ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej, ktorá odstúpila a jej funkciu dočasne zastrešoval predseda vlády Peter Pellegrini. Bolo to cítiť, nestíhal, a podobnej komplikácie možno vážnejších rozmerov sa môžeme dočkať v súčasnosti, keď v rezorte zaskakuje minister financií Eduard Heger. 

Kalavská ako oficiálny dôvod odchodu uviedla, že jej neprešli navrhované reformy v zdravotníctve. Mimochodom, na tie počas ministrovania Krajčího zatiaľ nedošlo a nevyhnutnosť ich prijatia bude pre jeho nástupcu ešte ťaživejšia.

Práve Hegera označil minister hospodárstva Richard Sulík za prijateľného adepta na post predsedu vlády namiesto Igora Matoviča. Ak by sa tak stalo, musel by sa nájsť Hegerov nástupca. To je zas v čase, keď ministerstvo financií pripravuje zásadnú daňovo-odvodovú reformu. Len pripomeňme, že okrem iného sa podľa presakujúcich informácií má znížiť zaťaženie práce daňami a odvodmi. Zdvihnúť sa majú majetkové dane.

To sa zas zasahuje do samospráv a do reformy verejnej správy, ktorú má zastrešovať podpredseda vlády Štefan Holý, a popri ministerstve financií budú do nej zasahovať hlavne minister vnútra Roman Mikulec a ministerka pre investície Veronika Remišová. Holý chce zmeniť stavebný zákon, vniesť doň silnejšiu pozíciu štátu a zjednodušiť verejné obstarávanie, cez ktoré tečú miliardy eur ročne.

Nový spôsob verejného obstarávania sa týka aj ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá ho chce po novom nechať kontrolovať Najvyššiemu správnemu súdu. Ten síce existuje na papieri, ale jeho personálne obsadenie je v nedohľadne pre trucovanie sudcov, ktorým sa nepáči ministerkina reforma. A zdá sa, že nielen im, pretože Kolíková sa v pondelok vyjadrila, že pod Matovičom už robiť nechce, lebo s ním sa reforma justície nedá robiť. Ďalšia adeptka na odstúpenie.

Keď sa vrátime k Remišovej, jej ministerstvo prichádza s novým návrhom spravovania eurofondov. Intenzívne komunikovať bude musieť s ministerstvom financií, ktoré má zas na starosti Fond obnovy. Z Fondu pritečú na Slovensko ďalšie európske peniaze na postpandemickú kúru. Keďže pôjde o peniaze, ktoré si EÚ bude požičiavať i vracať spoločne, črtá sa plazivé federalizovanie Únie cez spoločné európske dane.

Tam bude dôležitý postoj ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý má sledovať záujmy Slovenska. Ten sa naposledy rozčertil na Matoviča a Krajčího pri dovoze vakcíny Sputnik a presadzuje jednotné európske prístupy pri očkovaní. Tak sa oblúkom odstávame na začiatok k pandémii a zdravotníctvu.

Do tohto reťazca by sa dalo zakomponovať mnoho ďalších tém, ale nie je cieľom vymenúvať všetky. Zámerom bolo naznačiť, ako je konanie rezortov navzájom zviazané. Vláda sa pustila do viacerých reforiem a zároveň musí bojovať s čínskym vírusom, kde sa žiada nasadenie všetkých. Musia spolupracovať odhliadnuc od toho, z ktorej strany sú.

Už len výmeny na ministerských postoch alebo na najvyššom predsedníckom poste budú znamenať komplikácie. Treba si napríklad uvedomiť skutočnosť, že minister sám nezmôže nič, potrebuje mať tím manažérov a odborníkov, ktorým dôveruje. Jeho vytvorenie netrvá týždeň, ani mesiac.    

Výmena celej vlády je v tejto situácii ešte komplikovanejšia. V súčasnosti problémy vládu skôr dobiehajú, než by ich cielene a koncepčne lúskala.

A predčasné voľby? Na tie je už najmenej vhodná situácia. Ak by si ich parlament aj odsúhlasil, mohli by sme ich čakať najskôr v jesenných mesiacoch. Nech nás Boh chráni, ak by v tom čase odštartovala ďalšia pandemická vlna.

V napätej situácii, zdá sa, je hľadať riešenia ťažko. Ostáva azda už len jedno – sebareflexia a pokračovanie doráňanej vlády. Aspoň do čias, kým nepríde vhodný čas na nové voľby. Nevyhnutný bude dobrý manažér so schopnosťami mediátora.

Prichádza chvíľa prezidentky Zuzany Čaputovej. Ona žiada vládu o zmeny už niekoľko mesiacov. Tie prichádzajú, ale asi nie také, aké si pôvodne želala. To nič nemení na veci, že je tu jej čas. Musela počítať s tým, že to dospeje až sem.

Prezidentkina zodpovednosť a schopnosť konať sa preukáže tým, či dokáže aspoň na čas – potrebný na prekonanie pandémie – primať vládnych politikov alebo ich rozhodujúcu časť, aby postupovali ďalej spoločne. Úvahy o úradníckej vláde by neviedli nikam.

V najbližších dňoch či týždňoch sa vyčerí nielen to, akú máme vládu, ale zároveň akú máme prezidentku. Pred takouto úlohou doteraz nestála. Uvidíme, či to zvládne. Ak neuspeje alebo ak sa vládni politici nadobro rozhádajú, ostávajú len predčasné voľby. Potom nech sú čím skôr.