František najnovšie neschválil požehnanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia v texte Kongregácie pre náuku viery. Vo filme Francesco, ktoré predstavili v októbri minulého roku, však údajne tieto zväzky obhajoval, čo podnietilo široké spektrum reakcií. Štandard prináša prehľad pápežových názorov o občianskych zväzkoch za posledných 20 rokov od momentu, keď bol kardinálom v Buenos Aires.

„Nie je povolené udeliť požehnanie vzťahom alebo partnerstvám, aj stabilným, ktoré zahŕňajú sexuálnu aktivitu mimo manželstva,“ vyhlásila čerstvo Kongregácia pre náuku viery po konzultácii s rímskym biskupom.

Vyjadrenie sčasti súvisí s búrlivou debatou na jeseň minulého roku, ktorú vyvolal dokumentárny film Francesco. Objavil sa v ňom zostrihaný úsek prevzatý z rozhovoru, ktorý rímsky biskup pred dvomi rokmi poskytol mexickej televízii. Hovorí, že „homosexuáli majú právo na to, aby žili v rodine“, no vo filme to vyvoláva dojem podpory zväzkov pre takéto osoby. V pôvodnom televíznom rozhovore to takto nepôsobí a pontifex sa v ňom navyše sťažuje na to, že médiá prekrúcajú jeho slová.

Tlačové stredisko Svätej stolice, ani vatikánske médiá vtedy jeho vyjadrenia nekomentovali, azda s výnimkou českej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, ktorá vydala článok s názvom Markantná manipulácia pápežových výrokov o rovnakopohlavných pároch.

Pontifexove slová sa však vôbec netýkajú učenia cirkvi, no „určitých štátnych úprav“. Potvrdil to neverejný list pre biskupov z dielne Štátneho sekretariátu, ktorý prenikol na verejnosť krátko po afére ohľadom filmu Francesco na jeseň 2020.

Bergogliove pre a proti

O stručnú rekapituláciu najvýraznejších pápežových výrokov na túto tému priniesol taliansky denník Avvenire aj americké médium Cruxnow.com. Obe zdôrazňujú, že pápež sa vždy zastával učenia katolíckej cirkvi o manželstve ako zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou. Zároveň bol naklonený tomu, aby vznikol istý typ zväzkov, ktorý nie je rovnocenný manželstvu a ktorý by bol otvorený aj pre osoby rovnakého pohlavia. Zväčša hovoril o latinskoamerickom kontexte.

Podobne hovorí aj Magistérium tohto pontifikátu. V 66. bode encykliky Evangelii Gaudium z roku 2013 František napísal: „Na manželstvo sa dnes  hľadí len ako na formu citového uspokojenia, ktorú možno zadefinovať akýmkoľvek spôsobom a potom meniť podľa názoru kohokoľvek. Avšak  nenahraditeľný príspevok manželstva pre spoločnosť presahuje úroveň  citovosti a momentálnych potrieb daného páru. Ako nás učia francúzski  biskupi, manželstvo sa nerodí ‚z citu lásky, ktorý je pominuteľný, ale z hĺbky povinnosti, ktorú na seba prijímajú manželia, keď vstupujú do celoživotného spoločenstva’.”

Na vatikánskej konferencii Humanum v roku 2014 zdôraznil, že v súčasnosti nemôžeme hovoriť o konzervatívnom či liberálnom ponímaní rodiny. „Rodina je rodina. Nemôže byť určovaná ideologickým ponímaním. Rodina je silná sama osebe… Deti majú právo vyrastať v rodine s otcom a matkou schopnými vytvoriť vhodné prostredie pre vývoj a emocionálnu zrelosť dieťaťa.“

S odkazom na synodálnych otcov, ktorí mu pripravili podklady na konci Synody o rodine z roku 2015, napísal pontifex o rok neskôr v apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia v bode 251: „Vzhľadom na projekty, ktoré chcú zväzky medzi homosexuálnymi osobami postaviť na úroveň manželstva, neexistuje nijaký základ pre pripodobňovanie alebo vytváranie analógií, ani vzdialených, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom týkajúcim sa manželstva a rodiny;“ a je neprípustné, „aby miestne cirkvi v tejto oblasti podstupovali nátlak a aby medzinárodné organizmy podmieňovali finančnú pomoc pre chudobné krajiny zavádzaním zákonov, ktoré zriaďujú ,manželstvo‘ medzi osobami toho istého pohlavia.“

rozhovore pre denník Corriere della Sera v roku 2014 rímsky biskup povedal: „Sekulárne štáty chcú ospravedlniť občianske zväzky, aby regulovali rôznorodé situácie spolužitia, ktoré sú vyvolané potrebou regulovať ekonomické aspekty medzi ľuďmi, napríklad zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Ide o dohody o koexistencii rôzneho druhu, ktoré ani nemôžem vymenovať. Treba sa pozrieť na rôzne prípady a vyhodnotiť ich v ich rozmanitosti.“

Zväzok medzi ľuďmi rovnakého pohlavia nazývajme občiansky zväzok

Vo francúzskej knihe rozhovorov od novinára Dominiquea Woltona, ktorá vyšla v roku 2017 pod názvom Politika a spoločnosť, František trval na jasných definíciách: „Nazývajme veci ich pravým menom. Manželstvo je medzi jedným mužom a jednou ženou. Toto je presný termín. Zväzok medzi osobami rovnakého pohlavia nazývajme občiansky zväzok.“

V roku 2018 na Fóre rodinných asociácií vo Vatikáne pripomenul, že „dnes – nie je ľahké to povedať – hovoríme o ‚diverzifikovaných’ rodinách: rôznych druhoch rodín. Áno, je pravda, že slovo ,rodina’ je analogické slovo, pretože hovorí o ,rodine’ hviezd, ,rodinách’ stromov, ,rodinách’ zvierat… Ale ľudská rodina ako obraz Boha, muža a ženy, je len jedna.“

V knihe Il cielo e la terra (Nebo a zem) z roku 2014, ktorá približuje Františkove myšlienky o rodine, mal Bergoglio „otvorene odmietnuť občianske zväzky“. Zákony, ktoré pripodobňujú homosexuálne vzťahy manželstvu, označuje za „antropologickú regresiu“:

„Zatiaľ čo Sergio Rubin, budúci pápežov životopisec, navrhol, aby František podporoval myšlienku občianskych zväzkov ako spôsob, ako zabrániť prijatiu manželstiev osôb rovnakého pohlavia v Argentíne, Miguel Woites, redaktor argentínskych katolíckych novín AICA, odmietol túto tézu v roku 2013 ako nepravdivú,“ napísal taliansky vatikanista.

Františkove slová z filmu Francesco preto azda dávajú za pravdu Rubinovi, čo potvrdzuje Austen Ivereigh, ktorý túto tému rozvinul v životopise The Great Reformer: Francis and The Making of a Radical Pope (2014); v češtine vyšiel ako Papež reformátor.

Bergoglio: V stávke je identita a prežitie rodiny

V roku 2002 čerstvý kardinál Bergoglio vraj neprotestoval proti tomu, keď v Buenos Aires zaviedli občianske zväzky pre homosexuálne páry, lebo mali získať len niektoré práva a neumožňovali právo na adpociu. V roku 2009 však kritizoval primátora hlavného mesta Mauricia Macriho (neskoršieho prezidenta krajiny), a to zato, že ihneď nezavrhol neoprávnený pokus sudcu o legalizáciu manželstva dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Podľa britského novinára to bolo po prvý raz, čo buenosaireský biskup Bergoglio otvorene kritizoval verejnú osobu.

Keď v roku 2010 vláda navrhla zákon o manželstvách rovnakého pohlavia, kardinál žiadal alternatívny návrh na zavedenie občianskych práv pre páry rovnakého pohlavia. Tým chcel predísť uzákoneniu takzvaných manželstiev rovnakého pohlavia. Za jeho návrh sa postavilo 40 percent biskupov v krajine, no zvyšok odmietol akékoľvek vyjednávanie, vysvetlil pápežov životopisec a dodal, že Bergoglio vtedy prehral po prvý raz vo funkcii predsedu Argentínskej biskupskej konferencie.

Krátko pred hlasovaním o zákone unikol na verejnosť súkromný Bergogliov list pre rehoľné sestry, ktorý vraj oslabil jeho pozíciu a jeho návrh. Žiadal rehoľníčky o modlitbu za ochranu pred týmto legislatívnym návrhom a použil pritom ostré slová: je to „frontálny útok na Boží zákon“, „pokus otca lží snažiaceho sa zmiasť a oklamať Božie deti“. Právna úprava podľa budúceho pápeža „zmiatla a oklamala aj ľudí dobrej vôle“, a preto je „v stávke identita a prežitie rodiny“.

Zákon nakoniec argentínska vláda schválila v Latinskej Amerike ako prvá. Rovnocenné/rovnostárske manželstvo (Matrimonio Igualitario) preto funguje už jedenásť rokov a doteraz ho uzavrelo viac než 20 000 párov.

V tejto latinskoamerickej krajine je možné uzavrieť aj takzvané Uniones Civiles Convivenciales, teda doslova občianske životné zväzky. Tento právny akt je dočasne pozastavený pre globálnu pandémiu. Môžu ho uzavrieť dve dospelé osoby akéhokoľvek pohlavia, no pred registráciou musia spolu žiť aspoň dva roky, čo majú dosvedčiť svedkovia pri registrácii tohto zväzku.

Svedkovia však nesmú byť ich pokrvní príbuzní. Argentínsky občiansky zákonník ďalej vyžaduje, aby osoby mali medzi sebou „afektívny, jedinečný a verejný vzťah“ s výnimkou, ak majú dieťa. Nárok na adopciu detí má podľa zákona aj jedna osoba (osamelá, rozvedená či vdova/vdovec) aj partneri rovnakého pohlavia v civilnom zväzku: „Spolužijúci rovnakého pohlavia (si) môžu adoptovať (deti). O adopcii rozhoduje sudca.“

Reakcie na pápežove slová z filmu Francesco

Reakcie na slová pontifika v dokumentárnom filme prišli okamžite. Jeho domnelé schválenie homosexuálnych zväzkov privítal spomedzi svetových lídrov aj generálny tajomník Organizácie spojených národov António Guterres. Venezuelský prezident Nicolas Maduro vyzval Národné zhromaždenie, aby diskutovalo o manželstvách rovnakého pohlavia, citujúc pápeža z filmu Francesco. Na Filipínach sa vláda tiež cítila povzbudená editovanými Františkovými slovami, keďže chce zaviesť občianske zväzky.

Podobne sa vyjadril kňaz James Martin, ktorý sa venuje LGBTI komunite a ktorého kniha Jezuitský návod (takmer) na všetko vyšla aj u nás:

„Pápežova podpora občianskych zväzkov pre osoby rovnakého pohlavia je krokom vpred… v súlade s jeho pastoračným prístupom k LGBT ľuďom, vrátane LGBT katolíkov, a vysiela silný signál do krajín, kde sa cirkev postavila proti takýmto zákonom.“

Rímsky biskup vie, že takéto vyhlásenia nie sú Magistériom, no „mali by sme ho pozorne počúvať a snažiť sa pochopiť a rešpektovať jeho úsudok“, pripomenul kňaz Philip Bochanski, ktorý stojí na čele medzinárodného apoštolátu pre ľudí s príťažlivosťou k rovnakému pohlaviu s názvom Courage. Ocenil, že takíto ľudia žijúci zdržanlivo stelesňujú učenie cirkvi a ukazujú hrdinské svedectvo, ktoré je naďalej dôležité pre všetkých, ktorí pociťujú podobné sklony.

Biskup Athanasius Schneider z Kazachstanu vyzval pontifexa, aby svoje vyhlásenie odvolal a potvrdil „nezmeniteľné učenie Cirkvi“, a to „pre záchranu vašej nesmrteľnej duše, kvôli dušiam všetkých osôb, ktoré prostredníctvom vášho schválenia zväzkov osôb rovnakého pohlavia svojimi sexuálnymi činmi vážne urážajú Boha a vystavujú svoje duše nebezpečenstvu večného zatratenia.“

Kardinál z USA Raymond Burke podčiarkol, že „osobné názory medializované s takým dôrazom a pripisované pápežovi… vytvárajú veľký zmätok a spôsobujú neistotu a omyl medzi katolíckymi veriacimi, pretože sú v rozpore s učením Svätého písma a posvätnej Tradície a nedávneho Magistéria.“ O to, že pápežove slová môžu vyvolať neistotu, sa obával tiež americký biskup Thomas Tobin.

Pontifexove slová zaregistrovala aj Konferencia katolíckych biskupov v Nemecku (DBK), kde sa o tejto téme diskutuje už dlhšie s rôznymi názormi. Biskup Franz-Josef Bodez, ktorý bol súčasťou vedenia DBK, pred niekoľkými rokmi povedal, že takzvané manželstvo pre všetkých je „politická realita“.

Nedávno tamojší biskupi uzavreli značne kritizovanú synodu s názvom Synodálna cesta, lebo sa otvorila „radikálnej demokratizácii štruktúry katolíckej cirkvi“, možnému „prijímaniu ženatých mužov a žien do reholí a priamej voľbe biskupov“, napísal vatikanista Sandro Magister.

Do diskusie prispel taktiež bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, nemecký kardinál Gerhard Müller: „Tam, kde existuje napätie medzi jasným a zrejmým Božím slovom a neomylným výkladom na jednej strane a súkromnými názormi aj zo strany najvyšších cirkevných autorít na strane druhej, vždy platí zásada: in dubio pro DEO [v prípade pochybnosti za Boha].“

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.