Štefan Adamjak je výkonným riaditeľom neziskovej organizácie Úsmev ako dar. Do 12 rokov žil v detskom domove. Za to, čím je dnes, vďačí hlavne Úsmevu, pestúnskym rodičom a v neposlednom rade Bohu. Prinášame prvý článok novej rubriky Dá sa to.

Štefan sa ako malé dieťa najprv dostal do dojčenského ústavu, odkiaľ si ho občas jeho mama brávala preč, ak na to mala možnosti. Takto to fungovalo do jeho šiestich rokov, vtedy už bol umiestnený do detského domova v Košickej Novej Vsi. „Vyrastal som ako každé iné dieťa, chodil som do školy a v detskom domove som ostal do svojich dvanástich rokov. Potom som šiel do pestúnskej starostlivosti,“ spomína si Štefan.

Zaspomínal si aj na to, ako to vtedy v detskom domove vyzeralo. „Boli to akoby také internáty, kde bolo takmer 300 detí. Dnes sú to už skôr detské domovy rodinného typu.“ Na detský domov má Štefan dobré spomienky. Hovorí, že pre neho bol vykúpením. Počas času, ktorý tam strávil sa dal pokrstiť, bol na prvom svätom prijímaní a našiel svoju vieru v Boha.

Napriek tomu, že sa Štefan nemôže sťažovať na svoj pobyt v detskom domove, občas sa stretával s neprijatím. Väčšinou to bolo v škole, kde na neho deti zvykli ukazovať prstom, že je z detského domova.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.