Víkendové čítanie: Influencermi môžeme byť všetci

Tento víkend prinášame ukážku z knihy tvorcov podcastu Zabudnuté cesty, kazateľov v žilinskom zbore Cirkvi bratskej, Jána Máhrika a Josého Calvo Aguilara. Kniha má názov (Ne)obyčajný influencer.

Ide o veľa

Kniha, ktorú držíš v ruke, je dôležitá. Má totiž potenciál zmeniť to, akým spôsobom prežiješ svoj život. A nielen to. Má potenciál ovplyvniť kvalitu a smerovanie životov ľudí v tvojom okolí. Cez teba.

Na jar 2020 nás s Josém dve super baby, Dominika a Zuzka, pozvali spraviť rozhovor na Exit club – jeden z bratislavských eventov pre mládež. Hoci v tom čase bolo Slovensko pre pandémiu pozatvárané doma v obývačkách, nebol to problém: využili sme videokonferenciu.

Akú tému nám zadali? Influencing. Už niekoľko týždňov na kluboch preberali tému vplyvu, a vraj keď robíme podcasty, sme na to ako stvorení. A ešte sme k tomu kazatelia. Výzva to bola dobrá, dali sme sa na to. 

Dominika nám hneď v úvode Exitu položila šibalskú otázku: „Cítite sa ako influenceri?“ Čo na to povedať? Ako odpovedať pravdivo, a pritom nepôsobiť namyslene? No jednoducho. Stačí povedať, že sa ako influenceri naozaj necítite. Na tom sme sa s Josém vnútorne zhodli aj bez veľkej porady. Veď naše instagramové profily nesledujú veľké množstvá ľudí, nemáme lukratívne zmluvy s rôznymi značkami a ani Sajfa nás ešte nepozval na rozhovor.

Neskôr počas rozhovoru nám dala zásadnú otázku pre zmenu Zuzka: „Dá sa vplyvu vyhnúť? Dá sa vybrať si, že ja vplývať nebudem a hotovo?“ Čo na to povedať? Akosi som v tom mal jasno a odpovedal som: „Určite nie. Vieš v živote pracovať na tom, aby bol tvoj vplyv väčší alebo menší. No vždy ho máš. Proste ho máš. A vo chvíli, keď sa rozhodneš nezareagovať alebo nevyjadriť sa k nejakej téme, už týmto samotným rozhodnutím vplývaš. Nedá sa tomu vyhnúť.“

Rozhovor bol podľa nás vydarený a aj nám samotným dal mnoho podnetov na premýšľanie. Neskôr sme s Josém rozmýšľali nad tými dvomi otázkami. Čo ak by sme ich zodpovedali v opačnom poradí? Čo ak by sme začali tvrdením, že nevieme nevplývať? Čo ak naozaj všetkým, čo robíme a čo sme, vplývame na ľudí okolo seba? Ako by sme potom zodpovedali na otázku, či sa cítime ako influenceri? 

Ak by influencera definovalo to, koľko sledovateľov má, koľko kontraktov má so značkami a či ho už Sajfa pozval do Level Lama, tak by sme stále odpovedali rovnako: „Nie, necítime sa tak.“ No ak influencera definuje samotný význam koreňa tohto anglického slova, tak potom influencer je ten, kto vplýva. A keďže my nevieme nevplývať, je zbytočné odpovedať na otázku, či sa cítime ako influenceri. V takomto prípade to nie je otázka pocitu. Je to fakt. Všetci sme v tomto redefinovanom slova zmysle influencermi.

Čím viac sme sa s Josém o tejto téme rozprávali, tým viac sme vnímali jej dôležitosť. Naše životy sú prepletené a nevieme sa nedotýkať životov druhých ľudí. (Ak len nestroskotáš na opustenom ostrove, a aj to sa minimálne tvoj príbeh dotkne životov ďalších ľudí.) Nevieme nebyť influencermi. Vieme mať väčší či menší vplyv, no nevieme na ľudí okolo seba nevplývať. Dokonca veríme, že keď sa ľudia v modlitbe dovolávajú, aby Boh zasiahol do ich života, robí to veľakrát cez ľudí.

Často sú práve ľudia a ich činy odpoveďou na modlitby iných ľudí. Možno aj ty si jednou z nich. A preto to, ako prežiješ svoj život, bude mať dopad na kvalitu a smerovanie životov ľudí v tvojom okolí. A nielen to. Veríme, že keď budeš jedného dňa svoj život hodnotiť, najväčšiu hodnotu bude mať napokon to, ako si sa dotkol životov druhých ľudí.

Prečo o tom chceme písať? V tejto dobe ľahko upadneme do jedného, prípadne dvoch extrémov. Prvý majú tak trochu na svedomí sociálne siete, hoci ich teraz používam ako zástupcu väčšieho celku. Za influencerov považujeme tých, ktorí sú úspešní na sociálnych sieťach, a pri pohľade na nich sa nám zdá, že sme príliš obyčajní. A môžeme mať pocit, že obyčajnosť nie je dobrým predpokladom pre cieľavedomé vplývanie na svoje okolie.

Druhý extrém má na svedomí spôsob, ktorým žijeme ako spoločnosť. Skutočne sa veľmi radi zaoberáme sami sebou. Môj dom, môj pozemok, moja rodina a moje plány. Bodka. V tomto prípade platí, že ľahostajnosť nie je dobrým predpokladom pre cieľavedomé vplývanie na svoje okolie. Človek, ktorý sa nachádza aspoň v jednom z týchto extrémov, sa zaoberá obdobou otázky: „Čo ešte nemám?“ Ak sa táto otázka zakorení hlboko v nás, ničí de facto nielen náš život, ale podpisuje sa aj na našom vplyve na naše okolie. Veríme však, že táto kniha ti pomôže vidieť samého seba v inom svetle a začneš si klásť iný súbor otázok.

A ktovie. Možno, keď raz budeš na konci hodnotiť svoj život, príde za tebou niekto a povie: „Chcem sa ti poďakovať. Zrejme o tom ani nevieš, ale môj život by vyzeral celkom ináč, keby nebolo teba. Ďakujem!“ Ver mi, v tej chvíli ti bude úplne jedno, koľko diplomov máš na stene, koľko krajín si v živote navštívil a aké auto ti parkuje na dvore. Toto všetko v takej chvíli zanikne v tieni toho, čo Boh vpečatil hlboko do nás, v radosti plynúcej z pozitívneho dotyku so životom druhého človeka. 

V stávke je veľa.

V stávke je človek vedľa teba.

V stávke si ty.

A tak, keď sme sa s Josém rozhodli, že toto leto využijeme na písanie knihy, nad témou sme nemuseli dlho špekulovať. Baby, Zuzka a Dominika, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vám vieme povedať, že ak by nebolo vás, túto knihu by sme venovali celkom inej téme.

Teší ma, som kazateľ

Vieš, čo sú jedny z najzaujímavejších chvíľ, ktoré pravidelne zažívam? Keď sa ma niekto opýta na moju prácu. Či už u lekára, pri ceste vlakom alebo na ihrisku pred panelákom. „A vy čo robíte?“ „Som kazateľ.“ [Zmätený pohľad.] „A to je čo?“ [Krátky rozhovor.] „A kto vás platí?“

Teší nás, sme kazatelia. Možno vôbec prvýkrát v živote držíš v ruke knihu napísanú kazateľmi. Možno sa veľmi tešíš, až ju prečítaš, napríklad preto, lebo máš s kazateľmi pozitívnu skúsenosť, možno máš nejakého svojho obľúbeného, ktorého pravidelne počúvaš, a možno je to dokonca José. No možno ťa neláka predstava čítania knihy napísanej nejakými kazateľmi. Možno pre nejakú negatívnu konotáciu, alebo pre strach z neznámeho, alebo sa jednoducho nepovažuješ za veriaceho a nemyslíš si, že ti táto kniha má čo dať.

Keď sme sa pustili do písania tejto knihy, uvedomili sme si, že na túto tému sa dá pozrieť z rôznych uhlov pohľadu – napríklad zo sociologického či psychologického. Hoci sa na svet radi pozeráme rôznymi filtrami a „očami“, povedali sme si, že sa nebudeme štylizovať a uchopíme túto tému po našom a pozrieme sa na to, čo o nej hovorí kniha, na ktorej stoja základy celej našej spoločnosti, tak, ako ju poznáme – Biblia. Naším prianím je, aby bola pre teba inšpiratívna bez ohľadu na tvoje vierovyznanie. A ak si veriaci, veríme, že ti lepšie pomôže porozumieť ceste, po ktorej ideš. 

Nie jeden, ale rovno dvaja kazatelia

Keď som Josého stretol prvýkrát, netušil som, kam nás spoločná cesta zavedie. Netušil som, že jedného dňa budeme vydávať pravidelný podcast a napíšeme knihu. José prišiel na Slovensko v rámci programu Erazmus ešte v roku 2012 ako dobrovoľník do nášho klubu v Žiline. Z exotickej Malorky, kde je teplo a prší len párkrát do roka, sa presťahoval na Slovensko, kde… Ako to len opísať? Od septembra sa tešíme, ako pôjdeme v lete na Malorku. Prišiel sem na rok. Už je tu ôsmy. Naučil sa po slovensky, po roku dokonca začal študovať teológiu v slovenskom jazyku. Oženil sa so Slovenkou. Obľúbil si bryndzové halušky. A podľa jednej legendy číta 100 – 150 kníh ročne. Blázon.

Môj príbeh je celkom iný. Vyštudoval som informatiku a to, že mám byť kazateľom, som prežil až štyri roky po škole. S Josém sa z nás stali tí najnepravdepodobnejší kolegovia – Španiel teológ a Slovák informatik.

Otázka, ako napísať knihu, keď sme na to dvaja, bola pre nás veľkou výzvou. Spôsobov je totiž niekoľko. A tak sme sa radili s múdrymi hlavami. Napokon sa nám v tom urobilo jasno. Robíme spoločný podcast, preto tým začneme, a táto kniha naše podcastovanie odzrkadlí.

Podobne ako v podcaste, obaja sme si na túto tému urobili prípravu, spoločne sme sa dohodli na osnove, vymenili sme si nápady a myšlienky a každý z nás tieto spoločné myšlienky zapracuje do kapitoly, ktorá mu bola priradená. Vzájomne sa budeme dopĺňať a tak ako v podcaste budeme všetko ilustrovať našimi osobnými príbehmi, knihami, ktoré čítame, a našimi postrehmi. 

Na záver mám pre teba jeden rýchly tip. Ak si chceš túto knihu užiť o niečo viac, venuj počas jej čítania pozornosť týmto malým čísielkam [poznámky pod čiarou, pozn. red.]. Nie, nepovažujeme sa za influencerov, tak ako ich dnes definujeme na základe fenoménu zo sociálnych sietí. Dokonca sa ani nepovažujeme za spisovateľov. No samotná existencia knihy, ktorú práve držíš v ruke, je zhmotnením jej základnej myšlienky, v ktorú veríme:

To, kým sme, a to, čo máme, investujeme do ľudí okolo seba. 

Do teba.

Viac o knihe (Ne)obyčajný influencer nájdete na stránke zabudnutecesty.sk. Autori sa rozhodli zorganizovať aj Online Book Tour. V rámci turné avizovali niekoľko LIVE rozhovorov s ich podporovateľmi a ďalšími ľuďmi, ktorí úzko súvisia s knihou (Ne)obyčajný influencer. O podcaste Zabudnuté cesty sa dočítate v článku denníka Štandard.

.