Čína ohrozuje hospodársku bezpečnosť Japonska, Južnej Kórey, Singapuru a ďalších krajín. Slobodu obchodu v ázijských moriach treba brániť.

Pre Američanov zvyknutých mať najväčšiu a najmodernejšiu armádu na svete je pokorujúce uvedomiť si, že najväčšie na svete je dnes námorníctvo Číny. Je ním už nejaký čas. Nad oceánmi možno stále vládne námorníctvo USA, no Čína kontroluje dôležité obchodné cesty v Juhočínskom mori.

Ľudia v Pentagone si to uvedomujú a upozorňujú na čínsku stavbu vojnových lodí prvej triedy a množstva menších sprievodných plavidiel, ktoré budú v nasledujúcich rokoch dýchať na tieto kľúčové obchodné cesty dračím dychom. Námorníctvo Ľudovej oslobodeneckej armády pracuje na vybudovaní svojich schopností kontrolovať a prípadne zastaviť lodnú dopravu z iných ázijských štátov, čo chce použiť ako svoju ekonomickú a politickú páku. Čína zamýšľa ohroziť hospodársku bezpečnosť Japonska, Južnej Kórei, Taiwanu, Singapuru, Thajska, Indonézie a ďalších krajín. Amerika musí byť zoči-voči tomuto úsiliu odhodlaná brániť slobodu obchodu v ázijských moriach.

Samotné počty boli v stratégii námorného boja do istej miery nahradené technológiami. Schopnosť presadiť svoju moc sa dá dosiahnuť ani nie tak ťažko vyzbrojenými vojnovými loďami s početnou posádkou, ale skôr vývojom lodí, ktoré využívajú umelú inteligenciu, diaľkové ovládanie či bezpilotné stroje schopné nad a pod hladinou doručiť svoj arzenál inteligentných zbraní pomocou dronov. Ponorky sú pre svoje utajenie typu stealth nebezpečnejšie než torpédoborce, no v priamom boji zostáva dominantným modelom námornej taktiky schopnosť riadiť vzdušné sily proti pobrežným cieľom a nepriateľským vojnovým lodiam.

Takýto prístup odráža čínsky program budovania torpédoborcov. Triedy torpédoborcov s riadenými strelami typu 052D Luyang III a 055 Renhai sú čínskymi najmodernejšími projektami. Tieto lode sú určené na misie „vzdušného boja“ vybavené radarmi s fázovými poľami, radarom na prehľadávanie oblohy, dvoma radarmi na osvetlenie cieľa a šesťdesiatimi raketovými silami na vertikálne odpaľovanie rakiet zem-vzduch. Disponujú aj protilodnými raketami, útočnými riadenými raketami na pozemné ciele a protiponorkovými zbraňami. Torpédoborce chránia vojnové lode prvej triedy, ako sú napríklad čínske dve lietadlové lode a ďalšie dve, ktoré sú podľa pozorovateľov vo výstavbe alebo sa plánujú. Čínski predstavitelia očakávajú, že ich námorníctvo bude mať do 20 až 30 rokov v prevádzke päť alebo šesť lietadlových lodí.

Čo sa týka hrubého množstva – Pentagon vo svojej výročnej správe pre Kongres za rok 2020 uviedol, že Čína má „približne 350 lodí a ponoriek, spomedzi ktorých je viac ako 130 veľkých nadhladinových plavidiel“. Námorníctvo USA malo začiatkom roka 2020 293 plavidiel. Tieto čísla však neodrážajú strategické možnosti a schopnosti presadzovať svoju moc kdekoľvek vo svete, čo je cieľom amerického námorníctva od studenej vojny.

Čína svoje námorné ciele zasadzuje bližšie k domovu. Povedali by, že ich námorná výstavba má „obranné účely“, no svojich susedov tým ani trochu nepresvedčia. Japonsko nedávno oznámilo plán budovania dopravných lodí, aby tak čelilo masívnemu zvýšeniu vojenskej prítomnosti vo Východočínskom mori zameranej na spornú reťaz ostrovov Senkaku, na ktoré si robia nárok Japonsko, Čína a Taiwan. Jasným zámerom Číny, prinajmenšom nateraz, je prevalcovať vo svojej blízkosti všetko, čo ohrozuje jej expanziu a dominanciu v ázijských námorných koridoroch.

Ako však vo svojej správe upozornil Pentagon, čínska Komunistická strana nezamýšľa mať svoje námorníctvo iba na „ukážku čínskej modernosti alebo na zameranie sa na regionálne hrozby“. Bude rásť spolu s čínskymi ambíciami.

Jedným z ukazovateľov zmeny prístupu sú pohonné systémy čínskych lietadlových lodí. Dve z nich, ktoré už sú na mori, a tretia, ktorá je vo výstavbe, sú poháňané konvenčným spôsobom. Tá štvrtá by však mala byť prvou čínskou lietadlovou loďou s jadrovým pohonom a jej prvou, ktorá bude využívať pokročilé štartovacie a pristávacie systémy.

Všetky tieto schopnosti sú významné: po prvé, lode s jadrovým pohonom dokážu zostať na mori takmer neobmedzený čas bez potreby dopĺňania paliva, a po druhé, katapultový systém plánovaný pre štvrtú lietadlovú loď bude spočívať na elektromagnetickom systéme vypúšťania lietadiel (EMALS), ktorý ani americké námorníctvo ešte celkom nevyladilo. Takýto systém umožňuje vypustiť z lodnej paluby viac ťažších lietadiel, podobne viac ich aj spätne prijať. Čína má teda v úmysle mať zaocenánske námorníctvo, ktoré by o niekoľko rokov mohlo čeliť americkému.

Mapa Juhočínskeho mora s vyznačením oblastí podľa nárokov jednotlivých štátov. Foto: wikipedia.org

To všetko spochybňuje dlhodobé strategické predpoklady, podľa ktorých je hrozba Číny obmedzená len na jej najbližší región. Čína o svoje vojenské sily opiera prinajmenšom svoje právne pochybné nároky na kontrolu viac než 80 percent suverénnej oblasti Juhočínskeho mora, vrátane dokonca aj vzdialených Spratlyho ostrovov. Minulomesačné vojenské cvičenia Číny, ktoré sa stretli so silnou prítomnosťou USA prostredníctvom torpédoborca USS John McCain, jasne ukazujú, že Čína je vo svojom úsilí veľmi odhodlaná.

Prezident Joe Biden napriek svojej doterajšej rétorike, keď počas predvolebnej kampane útočil na politiku Trumpovej vlády voči Číne, žiadne z jej krokov v tejto veci nezvrátil a pokračuje v jej tvrdom prístupe vrátane plošného odmietnutia čínskych nárokov v Juhočínskom mori. Nezdá sa, že by jeho vláda v blízkom čase zamýšľala túto politiku meniť, bude však rozhodujúce, ako bude reagovať. Americká verejná mienka zostáva voči čínskej vláde všeobecne nepriateľsky naladená, a to ešte viac od chvíle, keď sa z Wu-chanu rozšíril koronavírus. Až na okrajové prúdy nebude na Bidena vyvíjaný žiaden politický tlak na zmiernenie prístupu k Číne, bude však čeliť ekonomickému tlaku.

Na druhej strane v USA neexistuje tlak na to, aby robil viac. Gregory Poling, riaditeľ Asia Maritime Transparency Initiative patriacej pod Center for Strategic and International Studies, nedávno uviedol: „Ak sa USA chystajú v Juhočínskom mori zvýšiť schopnosť odstrašenia a úderu, budú to musieť urobiť prostredníctvom rozptýlených a mobilných pozemných a vzdušných síl pozdĺž prvého ostrovného reťazca. Juhočínske more v podstate nie je vojenský problém a nemá žiadne vojenské riešenie. Všetky sily sveta vyjdú na zmar, ak USA nevynaložia dostatok diplomatického a ekonomického úsilia na zmenu čínskeho správania.“

Peter Schweizer
Autor je prezidentom Government Accountability Institute, spolupracovníkom Gatestone Institute a autorom viacerých kníh ako Profiles in Corruption, Secret Empires či Clinton Cash. V roku 2007 mu v českom preklade vyšla kniha Reaganova válka.

Pôvodný text: Dragon Ships: China’s Naval Threat. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.