Pred 82 rokmi vznikol prvý samostatný štát Slovákov, ktorý sa stal satelitom Hitlerovho Nemecka. Dodnes sa vedú polemiky, či neboli iné riešenia. Historik pripúšťa, že vtedajšia slovenská reprezentácia nemala veľmi na výber.  

Snahou nemeckého diktátora Adolfa Hitlera v marci 1939 bolo rozdelenie Česko-Slovenska zvnútra. Musel brať do úvahy znenie Mníchovskej dohody, ktorú veľmoci uzavreli pred pol rokom. Preto vyvolával v Česko-Slovensku vnútorné napätie, ktoré by vyústilo do rozpadu štátu.

Ak by nenastal takýto scenár, hrozilo by rozkúskovanie Slovenska medzi okolité štáty? Historik múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Marek Syrný hovorí, že áno. Slovensko mohlo skončiť ako neskorší Protektorát Čechy a Morava, prípadne ho Hitler mohol ponúknuť Maďarsku či Poľsku ako protihodnotu za ich ústretovú politiku voči Berlínu. Vtedajší vládni slovenskí politici boli vystrašení a Hitlerovu hrozbu, že z juhu hrozí vpád maďarskej armády, zobrali vážne.

Historik Marek Syrný. Foto: Ján Chmelík/flickr.com

Vyhlásenie slovenského štátu bolo z tohto pohľadu podľa Syrného pochopiteľné. Tak do istej miery hodnotí aj vtedajšiu politiku ľudákov. Jedným dychom však dodáva, že neakceptovateľná je neskoršia politika Slovenska voči Nemecku, lebo ľudáci nadbiehali Berlínu.

Slovensko bolo prvým územím, ktoré rozpínajúca sa Nemecká ríša priamo neokupovala, ale ponechala mu určitú samostatnosť. Malo plniť funkciu akejsi výkladnej skrine novej nemeckej nacionálnej politiky v strednej Európe. Nemci v prípade Slovenska akoby chceli ukázať, že nie sú zlí, nie sú iba expanzionistickí, ale uznávajú všetky národy, ktoré sa k nim chovajú normálnym spôsobom, hovorí Syrný. Napokon však zo Slovenska dostali, čo chceli, podriadili ho vlastnej zahraničnej politike a ekonomicky využili.

Za vlády komunistov sa v učebniciach označoval režim prvej Slovenskej republiky ako klérofašistický a stretnúť sa s týmto prívlastkom možno ešte aj dnes. Ako by tento režim označil historik Syrný? Kléro – podľa neho nie je prívlastok, podľa ktorého by sa dal režim klasifikovať. Katolícka cirkev mala síce určitý vplyv na vnútornú politiku, na zahraničnú však vôbec. Fašistický bol v mnohých smeroch, i keď čistý fašizmus by sa hľadal veľmi ťažko. Keďže sa nechal inšpirovať Nemeckom, skôr by sa dal nájsť vplyv nacistický. Nebol taký represívny ako v ostatných nemeckých satelitoch. Napríklad bol benevolentný vo vzťahu ku komunistom.  

Za najvhodnejší pojem vyjadrujúci režim považuje Syrný prívlastok ľudácky. V ňom bol slovenský mix fašizmu, nacizmu, nacionalizmu, katolicizmu. Fašistické, nacistické vplyvy v ňom síce boli, ale neprevažovali.

Celý rozhovor s historikom Marekom Syrným si môžete vypočuť v podcaste denníka Štandard.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.