Analytik: Prvý rok ministra školstva bol operatívnou nočnou morou

Napriek haseniu akútnych požiarov sa v školstve začalo pracovať aj na systematickejších zmenách. Minister Bratislav Gröhling je však zodpovedný aj za niekoľko nepodarkov, myslí si analytik.

Prvý rok vo funkcii nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga (SaS) bol operatívnou nočnou morou. Počas celého roka sa riešilo prerušenie vzdelávania, jeho nahradenie online vzdelávaním, testovanie detí a rodičov, otváranie škôl, či a ako sa budú robiť maturity, skúšky a prijímacie pohovory na školy, hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak.

„Pozitívne hodnotím, že napriek haseniu akútnych požiarov sa začalo pracovať aj na systematickejších zmenách, ktoré ovplyvnia školstvo aj v čase, keď pandémia bude už len zlá spomienka. To mnohokrát nedokázali minulí ministri ani v „mierových časoch“ a v zásade svoje ministrovanie len prešľapovali na mieste,“ uviedol analytik.

Poukázal na to, že súčasný minister neohlásil žiadnu „najväčšiu reformu školstva za posledných 25 rokov“. Podľa jeho slov sa však začali práce na viacerých dôležitých zmenách. Ako príklad uviedol otvorenie trhu s učebnicami, zjednotenie financovania v školstve, racionalizáciu siete škôl, odstraňovanie byrokracie a administratívy, sekanie v štátnom obsahu vzdelávania, alebo špecifické riešenie otázky platov učiteľov napríklad v drahých regiónoch. „Toto všetko bude, samozrejme, platiť len za predpokladu, že sa ministrovi aj podarí tieto zmeny dotiahnuť do úspešného konca,“ uviedol Chovanculiak s tým, že to nebude jednoduché.

Radikálne zmeny chýbajú

Za hlavný nedostatok považuje fakt, že nie je naplánovaná žiadna radikálnejšia zmena v školstve, ktorá by ovplyvnila jeho dlhodobé fungovanie. „Napríklad zavedením nového typu autonómnych škôl, ktoré by vniesli nový vietor do školstva,“ priblížil. Taktiež mu chýba väčší dôraz na reformy a zmeny v strednom odbornom školstve a v zlepšovaní spolupráce zamestnávateľov a škôl.

„Veľmi ma mrzí aj neochota ministerstva odstrániť všetky privilégiá, ktoré majú vyššie územné celky pri zakladaní stredných škôl, otváraní prvých tried a vytváraní nových odborov. Pri všetkých týchto činnostiach má vyšší územný celok právo veta a rozdáva „povolenky“ de facto svojim konkurentom v podobe súkromných a cirkevných zriaďovateľov,“ uviedol Chovanculiak. Podľa jeho slov je to neprípustné, ak sa očakáva, že sa má v strednom školstve uskutočňovať férová súťaž, kde víťazí kvalitnejší poskytovateľ.

Rovnako za nepodarok považuje analytik návrh ministerstva školstva, aby mohlo pôsobiť aj ako vydavateľ učebníc. Podľa jeho slov sa môže časom stať, že vznikne nový štátny podnik vydávajúci učebnice.

Stenčovanie školskej samosprávy

S kritikou sa stretáva aj navrhovaná novela zákona o vysokých školách. Rektor Trnavskej univerzity v Trnave René Bílik ju považuje za principiálne neprijateľnú a myslí si, že ju nemožno opravovať a vylepšovať. Údajne treba zmeniť jej konštrukčný princíp, ktorým je podriadenie života na vysokých školách politickému rozhodovaniu. V rozhovore pre Štandard takisto odmietol spôsob komunikácie zo strany ministerstva a považuje ho za arogantný.

Problémom legislatívnej zmeny je napríklad to, že odoberá doterajšie kompetencie samosprávnym orgánom vysokých škôl a presúva ich pod priamu kuratelu politických nominantov. „Takže dôvodom jednoty je obava o autonómiu vysokých škôl na Slovensku, o ich politickú neutralitu a o ich doteraz existujúce samosprávne riadenie,“ povedal Bilík.

K tvorbe návrhu novely zákona vraj nebola prizvaná ani jedna z oficiálnych reprezentácií vysokých škôl a ich zástupcovia ani nevedeli, kto je spracovateľom návrhu. V hre je aj zmena pri obsadzovaní funkčných miest profesorov a docentov, pri ktorých by sa tieto miesta neviazali na príslušný titul. Prekážkou je aj fakt, že novela nerieši problém odchodu absolventov stredných škôl na zahraničné vysoké školy, takisto problém kvality štúdia na Slovensku.

„Podivné zásahy smerujú aj do financovania a zarazilo ma, že o tom, čo je a čo nie je rozvoj tej-ktorej vysokej školy, rozhodne ministerstvo. Škola na základe svojich dobre zvážených potrieb a dlhodobého zámeru rozvoja podá rozvojový projekt ministerstvu a to sa rozhodne, či pridelí financie, alebo nie, povedal ku sklonku februára Bilík.

Progresivizácia školstva?

Štandard pred časom upozornil, že minister rovnako vychádza v ústrety LGBT aktivistom, ktorí sa už dlhší čas dožadujú, aby transgender osoby mali možnosť úplne utajiť svoje biologické pohlavie. Gröhling v novele školského zákona navrhuje spätne vydávať potvrdenia o absolvovaní školy, v ktorých bude zmenené pohlavie absolventa (pri vysokých školách už bola takáto zmena presadená v roku 2018 za vlády Petra Pellegriniho).

Okrem toho novela navrhuje výraznú liberalizáciu vzdelávacieho systému. Jednak v tom, že alternatívne vzdelávacie programy viac nemajú byť pred ich schválením overené v praxi (tzv. experimentálne overovanie), čiže hrozí, že sa do škôl oveľa ľahšie dostanú programy, ktoré v praxi nebudú dobre fungovať, alebo ktoré majú skryté vady, ako napríklad sektárske alebo ideologické pozadie.

Proti zákonu sa zbierajú podpisy pod hromadné pripomienky Aliancie za rodinu aj Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.

(tasr/ste)