Rusko a Čína chcú spoločne dobývať Mesiac

Na staršej snímke ruskej kozmickej agentúry Roskosmos je štart nosnej rakery Sojuz 2-1b s vojenským satelitom z odpaľovacej rampy kozmodrómu Plesetsk na severozápade Ruska. Foto: TASR/AP. Na staršej snímke ruskej kozmickej agentúry Roskosmos je štart nosnej rakery Sojuz 2-1b s vojenským satelitom z odpaľovacej rampy kozmodrómu Plesetsk na severozápade Ruska. Foto: TASR/AP.

Moskva sa s pomocou Pekingu chce pokúsiť oživiť svoj vesmírny program, ktorý v posledných rokoch stagnoval najmä v dôsledku korupcie. Čína zase vidí príležitosť využiť ruské know-how. Podobnú ponuku na spoluprácu zo strany Spojených štátov Kremeľ nedávno odmietol.

Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin a šéf Čínskeho národného vesmírneho úradu (CNSA) Čang Čchun-sien podpísali v utorok v mene vlád memorandum o porozumení o spolupráci pri vytváraní medzinárodnej vedeckej mesačnej stanice.

Veľká vec

„Štátna korporácia Roskosmos a CNSA budú podporovať spoluprácu pri vytváraní medzinárodnej vedeckej mesačnej stanice s otvoreným prístupom pre všetky zainteresované štáty a medzinárodných partnerov s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a podporovať prieskum a využívanie vesmíru na mierové účely v záujme celého ľudstva,“ uviedla vo svojom vyhlásení ruská štátna korporácia.

Roskosmos na svojich stránkach spresnil, že medzinárodná vedecká mesačná stanica by mala byť komplexom experimentálnych výskumných zariadení vytvorených na povrchu a/alebo na obežnej dráhe Mesiaca. Ambíciou je, aby stanica vedela dlhodobo fungovať s ľudskou prítomnosťou, no i bez posádky.

Nezávislý expert na čínsky vesmírny program Čchen Lan označil rusko-čínske memorandum za „veľkú vec“. „Pre Čínu to bude doteraz najväčší spoločný projekt pri výskume vesmíru, nie je to maličkosť,“ uviedol v tejto súvislosti Čchen.

Vzlety a pády ruského vesmírneho programu

K podpisu memoranda o porozumení došlo krátko pred okrúhlym šesťdesiatym výročím letu sovietskeho kozmonauta Jurija Gagarina do vesmíru. Ako pripomína denník Moscow Times, Rusko bolo po desaťročia na čele vesmírneho výskumu. Ten však v posledných rokoch ochromili nedostatok financií a korupcia.

Symbolom týchto problémov sa stala výstavba nového kozmodrómu Vostočnyj, ktorý má znížiť závislosť ruského vesmírneho programu od kozmodrómu Bajkonur, nachádzajúceho sa na území Kazachstanu. Podľa ruskej prokuratúry bolo pri výstavbe stále nedokončeného projektu ukradnutých najmenej 165 miliónov dolárov (viac než 138 miliónov eur), pričom podľa kritikov je táto suma značne podhodnotená.

Napriek tomu, že projekt bol pomerne štedro financovaný, v roku 2015 napísalo 350 robotníkov na svoje ubytovne obrovské nápisy, ktorými žiadali ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc po tom, ako dlhodobo nedostávali výplatu.

Tvrdú ranu nakoniec ruskému vesmírnemu programu uštedrila americká spoločnosť Space X, ktorá Roskosmos pripravila o technologický monopol na lety s posádkou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS.

Radšej s Čínou než s USA

Do popredia dobývania vesmíru sa v posledných rokoch opäť dostali Spojené štáty a po prvý raz aj Čína. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa stále viac zameriava na Mars, pričom jeho nové robotické vozidlo Perseverance absolvovalo 5. marca prvú jazdu po povrchu červenej planéty. Washington výhľadovo plánuje taktiež let na Mars s ľudskou posádkou.

Hoci doterajšiu rusko-americkú spoluprácu pri výskume vesmíru ako jeden z mála sektorov neovplyvnili ani napäté vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom, Kremeľ o jej ďalšie prehlbovanie nejaví záujem. Rusko sa tak minulý rok nepripojilo k Američanmi navrhnutej dohode o programe Artemis, ktorej cieľom je vybudovať na obežnej dráhe Mesiaca stanicu s názvom „Brána“.

Vzájomná spolupráca pri dobývaní vesmíru s Čínou, s ktorou sa Moskva dlhodobo zbližuje vo viacerých sférach, je pre Kremeľ očividne lákavejšou možnosťou. Rusko môže v danej sfére ponúknuť svoje rokmi nazhromaždené skúsenosti a Čína novú vitalitu.

Číne, ktorá sa počas americko-sovietskych pretekov o dobytie vesmíru v 60. rokoch 20. storočia nachádzala ešte vo fáze transformácie z agrárnej krajiny na priemyselnú, sa v desiatych rokoch 21. storočia podarilo naštartovať vlastný sľubný vesmírny program.

Peking vlani vyslal na obežnú dráhu Marsu sondu Tchien-wen-1, pričom v decembri sa mu v rámci inej misie podarilo priniesť na Zem z Mesiaca kúsky hornín, ako prvej krajine za posledných 40 rokov. O čínskom vesmírnom programe sa môžete dozvedieť viac v článku denníka Štandard.


Ďalšie články