EÚ ide diskutovať o svojej budúcnosti, pritom aktuálne nevie pohnúť s očkovacími preukazmi

Rok trvalo, kým sa európske inštitúcie dohodli na spustení Konferencie o budúcnosti Európy. Pandémia opäť poukázala na slabiny centralizácie a nenahraditeľnosť členských štátov. Pokus vytvoriť jednotný európsky vakcinačný preukaz môže byť zbytočný ešte skôr, ako vôbec vznikne.

V stredu sa skončila nekonečná sága odkladov a personálnych sporov, keď lídri Európskej komisie, Rady a Europarlamentu podpísali spoločné vyhlásenie o spustení Konferencie o budúcnosti EÚ. Konferencia bude založená na priamom dialógu s občanmi a naplno sa začne 9. mája 2021, na Deň Európy.

Pôvodne sa mala začať v máji 2020. Prečo ten odklad? Vysvetlenie je klasicky bruselské. Čiastočne všetko skomplikovala pandémia a nástojčivejšie ekonomické témy, ale hlavným dôvodom sú spory európskych inštitúcií. Europarlament chcel, aby konferenciu viedol eurofederalista Guy Verhofstadt, známy belgický politik a viacnásobný premiér. Zástanca prehlbovania integrácie však bol neprijateľný pre niektoré členské štáty, a tak nastala patová situácia. Trvala mesiace.

Riešenie je napokon rovnako bruselské. Konferencia nebude mať jedného šéfa, ale hneď troch, po jednom za každú inštitúciu. K tomu navyše pribudne trojčlenná výkonná rada, ktorá bude dohliadať na prácu konferencie a pripravovať plenárne zasadnutia. Slovensko plánuje tri veľké diskusie na akademickej pôde a sériu odborných seminárov na konkrétne sektorové témy.

S návrhom konferencie prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pôvodne mala trvať dva roky, ale skrátila sa tak, aby sa hlavná časť skončila počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ na jar 2022. Načasovanie nie je náhodné, Francúzsko vtedy čakajú prezidentské voľby a proeurópske diskusie s občanmi sa v pravdepodobnom dueli s Marine Le Penovou môžu zísť.

Občania za, ale čo na to politici

Pripravovanej konferencii je venovaný aj najnovší prieskum Eurobarometra. Približne 70 percent opýtaných Slovákov ju vníma pozitívne, ale len štyria z desiatich respondentov by sa do nej aj osobne zapojili. Pritom priemer EÚ je 51 percent. Väčšina európskych respondentov sa vyjadrila za posilnenie európskej politiky, teda za väčšie kompetencie pre Eurokomisiu v oblasti zdravia.

Je dosť možné, že ste o tejto konferencii nepočuli. V rámci prieskumu odpovedalo viac ako 27-tisíc Európanov, teda približne tisícka v každom štáte vrátane Slovenska. Okrem nich sa o konferenciu zaujíma len úzka skupina ľudí zameraná na dianie v EÚ a ministerstvo zahraničných vecí.

Podobných iniciatív na zapojenie občanov do formovania budúcnosti EÚ sme už zaznamenali niekoľko. V roku 2002 viedol Valéry Giscard d’Estaing, francúzsky exprezident, Konvent o budúcnosti Európy. Závery podujatia sa stali základom takzvanej európskej ústavy. V referendách ju napokon odmietli francúzski aj holandskí občania. Na druhej strane, časti ústavy boli pretavené do Lisabonskej zmluvy.

Ďalšiu podobnú aktivitu vyvinula Európska komisia pod vedením Jeana-Claudea Junckera, keď v roku 2017 predstavil možné scenáre vývoja EÚ. Následne spustil sériu debát občanov s eurokomisármi. Výsledok celého procesu dostali lídri členských štátov na stôl v máji 2019 na summite v Sibiu. Pre brexit a hlboké názorové spory sa členské štáty nedohodli a debata o scenároch išla do stratena.

V súčasnosti sú v EÚ silné vnútorné tlaky. Nezhody o vynucovaní pravidiel právneho štátu, ale hlavne zlyhania Únie pri dodávkach vakcín a jednostranné kroky počas pandémie, ilustrujú rozdielnosť názorov a renesanciu národných štátov. Počas krízy sa jednoducho potvrdilo, že košeľa je bližšia než kabát. Hranice si štáty zatvárajú, ako potrebujú, korona Schengen vytlačila na druhú koľaj.

Očkovací preukaz – otvorená debata, zatvorené hranice?

V tejto atmosfére sa odohráva debata o očkovacích preukazoch či pasoch, ktoré by sa mali stať akousi listinou na voľný pohyb po Európe. Hoci pôvodná myšlienka, voľný pohyb pre neinfekčných Európanov, znie na prvé počutie dobre, logika nápadu nepraje.

V prvom rade, jednotný preukaz môže fungovať iba pri porovnateľnom stave v jednotlivých členských štátoch. Tempo očkovania sa však veľmi líši. Ak by sme prijali argument, že na obnovenie cestovania naplno je potrebné zaočkovať minimálne 70 percent populácie, Nemecko by cieľ dosiahlo v roku 2022 a napríklad Belgicko až o rok neskôr. Nehovoriac o tom, že stále nemáme dostatok informácií o možnej nákazlivosti už zaočkovaných ľudí.

Na prijatie certifikátu, pochopiteľne, tlačia južanské štáty, ktoré žijú z turizmu. Nemecko a Francúzsko sú zdržanlivé. Vzhľadom na ľudnatosť je pre ne očkovanie väčšou výzvou a nemecká kancelárka otvorene pomenovala aj etický problém – je v poriadku rozdeliť populáciu na privilegovaných, ktorí môžu cestovať a tých druhých? Dupľom, keď sa očkuje podľa veku a vakcíny nie sú rovnako dostupné pre všetkých. A napokon, čo s deťmi, u ktorých sa zatiaľ s očkovaním nepočíta?

Po druhé, podľa predbežných plánov by malo byť akousi priepustkou na cestovanie buď potvrdenie o zaočkovaní, negatívny PCR test alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia. Debata o tom, či bude platné len očkovanie vakcínami schválenými Európskou liekovou agantúrou alebo aj Sputnikom, vo svetle všetkých nejasností vyznieva komicky.

Po tretie, európsky očkovací preukaz bude elektronický. Európska komisia sľúbila predstaviť prvý návrh do konca marca, ale celkovo odhaduje prípravu preukazu na tri mesiace, čo vychádza na začiatok leta. Už teraz pritom vidíme, že členské štáty konajú na vlastnú päsť.

Grécko uzavrelo dohodu s Izraelom, ktorá umožňuje pricestovať zaočkovaným. Dánsko a Švédsko vyvíjajú vlastné zdravotné certifikáty, Estónsko pracuje na podobnom projekte so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Kto bude vynucovať kontrolu očkovacích preukazov? Bude ich EÚ vyžadovať aj od mimoeurópskych návštevníkov?

Napokon, počas pandémie sa ukázalo, že štáty hranice zatvárajú a obmedzujú cestovanie nezávisle od postoja Európskej komisie. Vo februári Nemecku napísala list, v ktorom ho vyzvala na zmiernenie hraničných kontrol v súvislosti s pandémiou. Berlín odmietol a bodka.

Presuňme sa do budúcnosti a predstavme si, že vďaka lepšej pandemickej situácii sa V4 s Chorvátskom dohodne na voľnom cestovaní (štandardnom obnovení fungovania Schengenu). Koho potom bude zaujímať celoeurópsky vakcinačný preukaz, ak navyše možno príde až po funuse?

Keď si to zhrnieme, čaká nás spustenie odkladanej Konferencie o budúcnosti Európy, ktorú povedie šestica ľudí a ktorá je na chvoste priorít a pozornosti. Má ukázať cestu ďalšieho vývoja Európskej únie, ktorá je ponorená do vážnych sporov, a v minulosti podobné iniciatívy išli dostratena. Kým Komisia plánuje venovať tri mesiace tvorbe vakcinačného preukazu, členské štáty už konajú na vlastnú päsť, podobne ako pri kontrole hraníc a sčasti pri nákupe vakcín. Hovorí to o EÚ možno oveľa viac, ako sa narozpráva počas celej konferencie.