Izrael sa stal v poslednej dobe vzorom aj tam, kde by to nikto nečakal. K zaočkovanému obyvateľstvu sa v židovskom štáte správajú odlišne, ako napríklad v USA.

Jeden telavivský bar, ktorý bol pretvorený na očkovacie stanovište, ponúka k vakcíne nealkoholické pitie zadarmo. V ďalších dvoch očkovacích centrách v meste Tel Aviv – v spolupráci s miestnymi reštauráciami – podávajú pizzu, hummus, dezert a kávu po očkovaní zdarma. Dôvod? Presvedčiť mladých, aby sa nechali očkovať čo najskôr. Zároveň je to jasný signál, že vakcína znamená návrat k normálnemu životu.

Izrael patrí medzi najpreočkovanejšiu krajinu na svete. Aspoň jednu dávku tam dostalo už 55,6 percent ľudí. Dve dávky 40,5 percent. Celkovo tamojší lekári rozdali k 5. marcu 98,85 dávky na sto ľudí, na plnú imunitu sú potrebné dve dávky. Briti rozdali 32,33 dávky na sto ľudí. Spojené štáty aplikovali 24,95 dávky. Medzi premiantov patria tiež Spojené arabské emiráty s 62,73 dávkami. Prekvapivo dobre si vedie Srbsko s 23,18 dávkami a Chile, ktoré je na tom najlepšie z Latinskej Ameriky, len tesne za USA, keďže tam aplikovali už 22,34 dávky na sto ľudí.

Európa je na chvoste. Priemer Európskej únie je 8,30 dávok. V Čechách je 7,2 dávky na sto ľudí, na Slovensku 8,98 dávky.

Z krajín, kde očkovanie postupuje uspokojivým tempom, prichádzajú samé dobré správy. Izrael sa chystá na pomalé otvorenie svojej ekonomiky v priebehu marca, európsky premiant Veľká Británia chce všetky obmedzenia ukončiť 21. júna. V USA prezident Joe Biden ohlásil, že v máji bude dostatok vakcín pre všetkých Američanov, ktorí o ne stoja.

Dáta ukazujú, že tieto štáty majú naozaj dôvod k optimizmu. Výskum z Bristolskej univerzity ukázal, že vakcíny Pfizer a AstraZeneca poskytujú ľuďom starším ako 80 rokov 80-percentnú ochranu pred hospitalizáciou, a to už po prvej dávke. Krajina hlási najmenej úmrtí od septembra. Na začiatku februára Izrael reportoval, že v skupine ľudí nad 60 rokov, kde dávku vakcíny dostalo už 90 percent z nich, infekcia klesla o 41 percent a hospitalizácia o 31 percent. V skupine 59 a mladších, kde bolo zaočkovaných „len“ 30 percent, počet infikovaných klesol o 12 percent a počet hospitalizovaných o 5 percent.

Inak covidové štatistiky v Izraeli padajú vo všetkých kategóriách. Klesá počet prípadov, hospitalizácií i úmrtí. V stredu 3. februára počet hospitalizovaných mladších ako 60 rokov po prvýkrát prekonal počet hospitalizovaných seniorov. Počet úmrtí na covid za posledných päť týždňov klesol o 70 percent. Američania zase tvrdia, že účinok vakcín proti covidu už možno spoznať v domovoch pre seniorov, kde priemerný počet úmrtí za týždeň klesol zo 7 000 na 2 200. Počet hospitalizácií pre koronavírus spadol na úroveň z novembra.

Jedna dávka namiesto dvoch

Tempo očkovania by sa malo v nasledujúcich týždňoch ešte zrýchliť. K vakcínam od Pfizeru, Moderny a AstraZeneca, ktoré sú tie najdostupnejšie na Západe, by sa mala pridať vakcína od firmy Johnson & Johnson. Americká lieková agentúra (FDA) ju schválila pred dvoma týždňami. Schválenie od Európskej liekovej agentúry (EMA) sa očakáva zhruba v polovici marca. Výhodou výrobku značky Johnson & Johnson je, že stačí jedna dávka namiesto dvoch.

Najviac obáv v posledných týždňoch vzbudzujú najrôznejšie mutácie. Britská, brazílska, juhoafrická – panujú obavy, že tieto varianty by mohli zmariť vedecký triumf ľudstva, pretože dokážu obísť imunitu získanú vakcínou alebo predchádzajúcim nakazením. Výrobcovia však spoločnosť upokojujú. Uisťujú, že inovované vakcíny, ktoré sú účinné aj voči novým variantom, dokážu vyrobiť veľmi rýchlo. Koniec-koncov Moderna vytvorila pôvodné sérum za dva dni. Zvyšok vývoja sa skladal z testov a byrokratického procesu. Regulátori sa snáď prispôsobia. Napríklad americká lieková agentúra (FDA) už ohlásila, že pre vylepšené vakcíny nebude požadovať dlhé klinické testy, ale proces urýchli, podobne ako sa to deje pri vakcínach proti chrípke, ktoré sú vylepšované rok čo rok. Teoreticky by sa malo podariť stlačiť obvyklý ročný schvaľovací proces snáď až na dva mesiace.

Navyše, ani súčasné vakcíny nie sú úplne bezcenné proti novým variantom covidu. Na prvý pohľad to naozaj vyzerá, že je dôvod na obavy. AstraZeneca má proti pôvodnej verzii koronavírusu efektivitu zhruba 80 percent, proti britskému variantu asi 65 percent. Vakcína Johnson & Johnson je efektívna zhruba z 66-77 percent v porovnaní so starou verziou, z 57 percent oproti juhoafrickej verzii. Firmy Pfizer a Moderna ešte proti novým verziám svoje produkty netestovali, ale upozorňujú, že efektivita pravdepodobne bude menšia.

Avšak predpokladáme, že vakcíny aj pri nových mutáciách poskytujú 100-percentnú ochranu proti ťažkej forme ochorení a smrti. Ak odhliadneme od posadnutosti eliminovať covid úplne a sústredíme sa na to, aby sa premenil na obyčajnú „chrípku“, súčasné vakcíny sú, zdá sa, na to postačujúce.

S preukazom všade

Čím ďalej, tým viac prekážkou úspešného očkovania nie je veda, ale politika. V USA napríklad administratíva Joea Bidena zablokovala vydanie nových odporúčaní pre očkovaných. Všetky informácie, ktoré z Bieleho domu prúdia, sa nesú v zmysle „po očkovaní sa nič nemení, stále musíte dodržiavať všetky opatrenia“. Čo je značne demotivujúce. Posolstvo americkej vlády pôsobí presne opačne ako tej izraelskej. Izraelčania sa snažia všemožne ukazovať, že cez vakcínu vedie návrat k normálu. A používajú k tomu ako metódu cukru (respektíve pizze), tak biča. Izrael zavádza očkovacie preukazy, ktoré sú osvedčením o absolvovaní dvoch dávok vakcíny, a teda potvrdením o plnej imunite. Iba tí s preukazom majú prístup do posilňovní, hotelov, kín a podobných zariadení. Počíta sa s tým, že v priebehu marca na zoznam pribudnú aj reštaurácie a bary.

Američania naopak tvrdia, že sa nič nemení. Lockdown pokračuje. Vysvetliť sa to dá v podstate dvoma spôsobmi. Buď zastávajú princíp predbežnej opatrnosti, a zároveň nechcú deliť spoločnosť na očkovaných a neočkovaných. Druhé vysvetlenie sa týka záchranného koronavírusového balíka v hodnote 1,9 bilióna dolárov, ktorý teraz leží v Kongrese. V skutočnosti je plný demokratických projektov, ktoré nemajú s bojom proti covidu nič spoločné. Biden možno udržuje pocit skazy, aby uľahčil balíčku legislatívnu cestu. Balíček pomoci bol napokon schválený tento týždeň. Lenže panujú obavy, že táto taktika môže odradiť ľudí od očkovania. Prečo by mali do seba nechať vpichovať neznámu látku, ak im vláda tvrdí, že sa nič nezmení? Bidenov manéver je značne nezodpovedný.

Niečo podobné sa stalo v Európe. Európska únia zjavne nákup vakcín zbabrala. Tým ale európska očkovacia tragédia neskončila. Jednou z vakcín, ktorých EÚ nakúpila naozaj dostatočné množstvo, je AstraZeneca. Lenže potom sa európski predstavitelia strelili do vlastnej nohy, keď ju začali ohovárať. Najskôr to bolo v rámci taktiky, ako firmu donútiť, aby urýchlila svoje dodávky, pretože predtým oznámila, že jej továrne majú problémy a nebude schopná plniť svoje záväzky. Pripomína to vtip, keď sa hosť reštaurácie sťažuje, že jedlo je hnusné a je ho málo.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová (uprostred) počas návštevy nemocnice v Kodani vo štvrtok 11. marca 2021. Dánsko pozastavilo očkovanie vakcínou proti chorobe COVID-19 od spoločnosti AstraZeneca. Dôvodom sú správy o výskyte krvných zrazenín u niekoľkých zaočkovaných pacientov. Foto: TASR/AP

Nemecký denník Handelsblatt hlásil, že účinnosť AstraZeneca medzi ľuďmi nad 65 rokov je len osem percent. Francúzsko a Nemecko oznámili, že nepovolia použitie vakcíny pre starších ľudí. Francúzsky prezident Emmanuel Macron prehlásil o AstraZeneca, že je len „kvázi efektívna u ľudí nad 65 rokov“. Výsledok je, že AstraZeneca je teraz v Nemecku vnímaná ako vakcína druhej kategórie a ľudia ju nechcú. Nechať sa ňou zaočkovať odmietla i kancelárka Angela Merkelová. Zdôvodnila to práve tým, že nie je povolená pre ľudí nad 65 rokov. Merkelová má 66.

Vo Francúzsku a Nemecku sa AstraZeneca váľa v skladoch. V Čechách bola oslavovaná pôžička 100-tisíc dávok od Francúzska. Pravdou je, že Francúzi o ne zdanlivo nestoja. Ku koncu februára Francúzsko minulo iba 273-tisíc dávok z 1,7 milióna dodaných. V Nemecku je situácia podobná. Z 1,45 milióna dávok bolo aplikovaných 240-tisíc. Ďalšia krajina, ktorá má problémy s podaním vakcín, je Španielsko. To schválilo ich aplikáciu dokonca iba pre ľudí mladších ako 55 rokov. Z 418-tisíc dodaných dávok sa tam podarilo v polovici februára použiť len 35-tisíc.

Nemci a Francúzi si však uvedomujú, že majú problém. Thomas Mertens, šéf nemeckej komisie schvaľujúcu vakcíny, prehlásil, že neodporučili AstraZeneca pre ľudí nad 65 rokov pre nedostatok dát, nie pre obavy o bezpečnosť. Na začiatku marca Francúzsko povolilo použitie AstraZeneca i pre ľudí medzi 65 a 74 rokov. Minulý štvrtok vakcínu pre ľudí nad 65 rokov schválilo i Nemecko.

V Česku je úplne iný problém. Nezdá sa, že by sa zatiaľ ľudia očkovaniu vyhýbali. Napríklad pedagogickí pracovníci po možnosti nechať sa zaočkovať doslova skočili, aj keď je pre nich určená vakcína od AstraZeneca. Za prvý deň sa prihlásilo takmer 100-tisíc učiteľov. Teraz ich je v systéme zaregistrovaných vyše 155-tisíc. Zatiaľ ide o prvú vlnu. Celkovo je v Čechách v školstve zamestnaných asi 330-tisíc ľudí.

Poslední medzi susedmi

Lenže aj v Česku sú dávky, ktoré stále neboli aplikované, je ich zhruba 200-tisíc. Pokiaľ sa bude očkovať súčasným tempom, v Česku dosiahnu zaočkovanosť na úrovni 70 percent dospelého obyvateľstva, čo sa považuje za hranicu stádovej imunity, až v decembri 2022. V ich vakcinačnom úsilí sú na tom zle nielen v porovnaní so svetom a s EÚ, ale aj s ich najbližšími susedmi. Česko zatiaľ aplikovalo, ako bolo uvedené vyššie, 7,20 dávky na sto ľudí, Slovensko 8,98 dávky, Poľsko 9,56 a Maďarsko, bývalý sused Československa, 10,90 dávky. Situácia je naozaj tragická.

Niektoré európske krajiny sa oprávnene sťažujú, že pomalé dodávky spomaľujú ich vakcinačný program. Napríklad, ak sa pozrieme na krivku očkovania Dánska na webe Ourworldindata.com, zvlášť na začiatku pripomína schody: zakaždým sa totiž rýchlo podarilo podať všetky dávky, lenže potom sa muselo čakať na ďalšiu dodávku. Dánsko s 11,52 dávky na sto obyvateľov patrí medzi premiantov EÚ. Lepšia je už len maličká Malta s 19,67 dávky na sto obyvateľov. Vzhľadom na to, že momentálne je Česká republika najhorším covidáriom na svete, dalo by sa očakávať, že sa bude snažiť zaočkovať čo najrýchlejšie. Namiesto toho postupuje slimačím tempom.

Hudobník Albert Skuratov hrá na husliach počas Mozartovho minikoncertu pre pacientov s ochorením COVID-19, ktorý organizuje Nadácia Musicians for Health (Hudobníci pre zdravie), na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici v Madride vo štvrtok 11. marca 2021. Foto: TASR/AP

Jediná vakcína, ktorú sa darí bez väčších problémov distribuovať, je tá od Pfizeru, lebo si ju spoločnosť rozváža sama. Inak sa výberové konanie na distribútora z neznámeho dôvodu vypisuje až vo chvíli, keď vakcíny dorazia do krajiny. Napríklad prvé dodávky AstraZeneca dorazili 6. februára, distribútori prihlášky do súťaže odovzdali 11. februára a výsledok bol ohlásený ešte len 22. februára.

Očkovanie na benzínke?

Existujú celkom jednoduché spôsoby, ako očkovanie urýchliť. Napríklad očkovať aj cez víkend. Kým v posledných všedných dňoch sa počet naočkovaných pohybuje okolo 30-tisíc, cez víkend je to len okolo troch tisíc. Francúzsko ohlásilo, že sa začne očkovať aj cez soboty a nedele. Inšpiráciu si možno vziať aj z New Yorku, tam sa očkuje 24 hodín denne. Francúzsko tiež plánuje zaviesť očkovanie proti koronavírusu v lekárňach, niečo, čo je tam bežné pri iných vakcináciách a deje sa tak napríklad i v Británii alebo v USA. Lenže to sa u nás zrejme nepodarí. Jednak by bola potreba zmena legislatívy a preškolenie lekárnikov, čo by vraj zabralo čas minimálne do konca leta. Po druhé sa búri lekárska komora či aspoň jej šéf Milan Kubek. Ten nápad označil za „absurdný“ a vyhlásil, že „by sa mohlo povedať: dobre, veď sa lieky predávajú na benzínke, tak budeme očkovať pri benzínovej pumpe“.

A prečo nie? Takéto uvažovanie ukazuje problém s českým vakcinačným snažením. Vo Francúzsku jazdí do odľahlých dedín vakcinačný autobus, ktorý vozí dávky rovno za seniormi. V britskom Salisbury pretvorili na očkovacie centrum miestnu katedrálu. Niektoré krajiny sa snažia umiestňovať vakcinačné kliniky do miest, kde už aj tak chodí veľa ľudí. Britská Národná zdravotná služba otvorila poľnú vakcinačnú kliniku v supermarketoch Asda. Možnože nasadiť zdravotné sestry a doktorov k vyťaženejším čerpacím staniciam po republike a umožniť očkovania na počkanie nie je tak zlý nápad. Radšej však hľadáme dôvody, prečo niečo nejde, namiesto toho, aby sa čo najrýchlejšie mobilizovali dostupné prostriedky.

Diskutujeme, či nakúpiť ruskú vakcínu Sputnik a tiež tú čínsku. Lenže táto diskusia je z veľkej časti akademická. Ak by sa naozaj kúpili, tak skôr, než by stačili doraziť v dostatočnom množstve, konečne začnú vo veľkom prúdiť „západne vakcíny“.

Medzi najúspešnejšie očkovacie kampane v histórii patrí tá v New Yorku v roku 1947. Vtedy sa tam objavili pravé kiahne. Zdravotné úrady sa rozhodli takmer celé mesto preočkovať. Za menej ako mesiac sa podarilo zaočkovať 6 350 000 ľudí zo 7,8 milióna. Pokiaľ bude dostatok dávok a dostatočná mobilizácia, nie je dôvod, prečo by sa to nemalo podariť napodobniť.

Článok pôvodne vyšiel v českom týždenníku Echo, vychádza so súhlasom redakcie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.