Cestovať rýchlejšie ako svetlo nemusí byť nemožné. Star Trek sa stal predlohou prevratného modelu vesmírneho pohonu

americký Národný úrad pre letectvo a vesmír Európska vesmírna agentúra ESA zaujímavosti Hmlovina Orion ako ju zachytil Hubblov vesmírny teleskop v roku 2006. Foto: TASR/AP

Vydať sa k vzdialeným hviezdam je odvekým snom ľudstva, ale súčasné spôsoby pohonu to neumožňujú. Cestovanie do vzdialených galaxií by trvalo tisícky rokov. Vedci však prišli s prevratným modelom pohonu, ktorý by dokonca mohol prekonať rýchlosť svetla. Je inšpirovaný legendárnym sci-fi seriálom.

Nadsvetelný, alebo ak chcete, warp pohon, je dobre známy najmä priaznivcom vedecko-fantastickej literatúry a kinematografie. Skloňuje sa napríklad v obľúbenom seriáli Star Trek, ktorý zabáva celé generácie divákov už od 60. rokov minulého storočia.

Fungovanie warp pohonu bolo a ešte dlhú dobu zrejme aj bude možné len v teoretickej rovine. Napriek tomu sa ukazuje, že podľa súčasných princípov Einsteinovej teórie všeobecnej relativity by takýto fyzikálny model raz mohol fungovať v praxi.

Vesmírne lode v Star Treku poháňala reakcia hmoty s antihmotou. Skutočný warpový pohon je obmedzený platnými fyzikálnymi zákonmi. Nová štúdia vychádzajúca zo starých poznatkov ukazuje, že dosiahnuť nepredstaviteľnú rýchlosť je teoreticky možné.

Realita inšpirovaná sci-fi

Podľa vyše 20 rokov starej hypotézy teoretického fyzika Miguela Alcubierrea by sa dal postaviť nadsvetelný pohon, ale jeho skonštruovanie by si vyžadovalo enormné, takmer nekonečné množstvo energie. Navyše nie obyčajnej, ale negatívnej, ktorá podľa vedcov možno neexistuje.

Alcubierre sa inšpiroval práve seriálom Star Trek, ktorý pojem warpový pohon (warp drive) spopularizoval do takej miery, že vedec začal pracovať na tom, aby sa jedného dňa stal realitou.

„Čisto lokálnym rozšírením časopriestoru za vesmírnou loďou a opačným zmrštením pred ňou je možný pohyb presahujúci rýchlosť svetla. Výsledné narušenie pripomína warpový pohon zo sci-fi. Avšak rovnako, ako to býva pri červích dierach, bude potrebná exotická hmota (negatívna energia), ktorá spôsobí narušenie časopriestoru,“ uviedol Alcubierre vo svojej práci z roku 2000. [Červia diera je hypotetický fyzikálny koncept, ktorý
označuje hypotetickú skratku medzi dvoma miestami v zakrivenom časopriestore. Koncept prvýkrát opísali vedci Albert Einstein a Nathan Rosen v roku 1935, pozn. red.]

Cestovať rýchlejšie ako svetlo by si obvykle vyžadovalo nekonečné množstvo energie, ale to platí len pre objekty v časopriestore, nie pre časopriestor samotný. Vďaka tomu sa vesmír dokázal po Veľkom tresku rozpínať rýchlejšie, než prúdi svetlo.

Nový prístup k warp pohonu

Práve na Alcubierreovom pohone postavila svoju novú teóriu dvojica vedcov Alexey Bobrick a Gianni Martire. V štúdii publikovanej vo vedeckom časopise Classical and Quantum Gravity prišli s vylepšeným modelom Alcubierreovho warp pohonu, ktorý by v budúcnosti teoreticky umožnil medzihviezdne cestovanie nadsvetelnou rýchlosťou.

„Predstavujeme prvý všeobecný model pre podprahový kladne-energetický, sféricky symetrický warp pohon,“ píšu vedci v abstrakte svojej práce.

Zjednodušene povedané, hlavný rozdiel medzi pôvodnou a novou teóriou warpového pohonu je podľa portálu Popular Mechanics v tom, že namiesto využitia neexistujúcej „negatívnej energie“, by mohli byť na takýto nadsvetelný pohon použité akési „bubliny časopriestoru“. Aj to má však, podobne ako Alcubierreova teória, jeden veľký háčik. Na narušenie časopriestoru a vytvorenie „bubliny“ by bola potrebná hmota celej planéty, respektíve energia schopná vytvoriť rovnako silné gravitačné pole.

Kapsula pre pasažierov by podľa najnovšej štúdie warpového pohonu bola vo vnútri časopriestorovej bubliny, v ktorej by čas ubiehal inak ako mimo nej.

„Nemôžete prekonať hranicu rýchlosti svetla pre samotných cestujúcich, takže ich namiesto toho necháte normálne sa pohybovať v bubline, ale budete nadsvetelnou rýchlosťou pohybovať samotnou bublinou,“ vysvetľuje profesorka Sabine Hossenfelderová z Frankfurtského inštitútu pre pokročilé štúdium (FIAS).

Autori štúdie o warpovom pohone priznávajú, že zatiaľ nevedia, ako technológiu vyrobiť. Podľa vlastných slov sa snažia ísť inou cestou ako americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

NASA pracuje na pohone, ktorý by umožnil medzihviezdne cestovanie, ale jasne deklaruje, že nie využitím warp technológií. Pred pár rokmi však NASA zverejnila dizajn vesmírneho plavidla, ktoré malo warp pohon a bolo by tak schopné skrátiť trvanie vesmírnej cesty z 80 000 rokov len na štyri týždne.


Ďalšie články