Napriek mnohým pozitívnym ohlasom na apoštolskú cestu pápeža Františka v Iraku sa objavila silná viac aj menej oprávnená kritika z Blízkeho východu. Podľa tureckej nacionalistickej tlače chcel pontifex opäť pokresťančiť Irak. Pravicová tlač v Izraeli upovedomila na to, že židov nepozvali na stretnutie abrahámskych náboženstiev. Zhovievavejšie bolo katarské médium Al-Ďžazíra a niekoľko médií v Iráne.

Pápež František na dnešnej generálnej audiencii povedal, že touto návštevou splnil nesplnený sen Jána Pavla II. a napriek veľkému utrpeniu videl nádej a radosť. Opäť odsúdil vojnu, terorizmus a potvrdil posolstvo bratstva. Pripomenul si tiež „modlitby kresťanov a moslimov so zástupcami iných náboženstiev“ v meste Ur, ktoré je podľa tradície rodisko Abraháma.

„Na tomto mítingu sa však nemohla zúčastniť žiadna verejná židovská delegácia,“ čím „iracká vláda odporuje posolstvu pápeža,“ napísal už počas návštevy izraelský denník Jerusalem Post. Funkcionári irackej vlády sa podľa periodika rozhodli ignorovať historickú prítomnosť židovskej komunity nielen v Ure, ale aj v Mosule na rozdiel od severného regiónu Kurdistanu. Tým tamojšia vláda „premeškala historickú príležitosť na zmierenie sa so svojimi židmi“.

Izraelský denník pripomenul, že Vatikán sa snažil fyzicky zahrnúť židov do účasti na medzináboženských podujatiach, no s odvolaním sa na anonymný zdroj Jerusalem Post napísal, že iracká vláda tomu bránila. Na záver dodal, že „irackí politici napojení na Irán pravidelne šíria konšpiračné teórie o Izraeli a tiež sa angažovali, aby sa zakázala podpora normalizácie abrahámskych dohôd z minulého leta medzi Izraelom a niektorými arabskými krajinami“.

Nacionalisti v Turecku sa boja pokresťančenia Iraku

Turecká tlač na jednej strane vyzdvihla pontifikov prínos k mieru v regióne, no nacionalistické média odsúdili údajnú pasivitu pápežov „k citlivým otázkam ako izraelská okupácia Palestíny“. Stratégiou pápežovej cesty v Iraku bolo „nanovo pokresťančiť navštívené regióny“, komentujú tureckí nacionalisti.

O Františkovej výzve k bratstve a dialógu si myslia, že „dosiaľ vatikánske dialógy veľmi dobre nefungovali“, lebo sa nekonal „žiadny konkrétny pokus zastaviť slzy, útlak, konflikty“. Niektorí dokonca tvrdili, že pontifikát ako „geopolitický subjekt“ nemá súcit s trpiacimi moslimami na Blízkom východe.

Pápež predstavuje rozvinutý svet nezaťažený kolonializmom

„Táto cesta má odkaz pre Západ, že Irak nie je kontrolovaný fundamentalistami a má aspoň minimum náboženskej slobody, a odkaz pre západnú verejnú mienku, že Iračania a režim nie sú zaujatí,“ citovala moslimského učenca Iránska štátna spravodajská agentúra IRNA. Pontifex „má v arabskom svete osobitné postavenie“, keďže predstavuje „rozvinutý svet bez koloniálnych aspektov“.

Pápež František doteraz zosilnil vzťahy so sunnitmi, pričom väčšinovo „sunnitské krajiny majú dobré vzťahy so Západom“. Preto chcel pontifex tento nedostatok napraviť a „zmierniť negatívny vplyv“ práve cestou do šiítskej krajiny a schôdzkou s veľkým ajatolláhom al-Sistáním. Odhaduje sa, že Františkova cesta môže zvýšiť politický význam irackých kresťanov v tejto krajine aj preto, že pápeži sú schopní budovať mosty medzi moslimami a kresťanmi, uzatvorila iránsky pohľad na apoštolskú cestu tamojšia agentúra.

Aj niektoré iné iránske médiá boli tejto návšteve pozitívne naklonené, písali napríklad o „víťazstve pre kresťanstvo a šiítizmus“ a pápežova návšteva u Ali al-Sistáního bola „najpôsobivejšia udalosť v histórii medzináboženského dialógu“.

Arabské médium Al-Ďžazíra, ktoré založila vláda v Katare, prinieslo analýzu, podľa ktorej cesta rímskeho biskupa bola asi jeho „najdôležitejšou a najsymbolickejšou“. Jeho návšteva môže zlepšiť podmienky irackých menšín, aj keď samotný medzináboženský dialóg to nevyrieši. Spomenula aj vyhlásenie kancelárie al-Sistáního po stretnutí pontifexa so šiítskym duchovným lídrom: „Veľký ajatolláh potvrdil svoj záujem o to, aby kresťanskí občania žili ako všetci Iračania v mieri a bezpečnosti pri zachovaní všetkých svojich ústavných práv.“

Reakciám na pápežovu cestu v Iraku sa budeme ešte venovať v pravidelnom nedeľnom prehľade vatikanistov.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.