Budú letné festivaly? Pohoda pracuje s vedcami, Grapeu prekáža, že nikto nič nerieši

koncert Lola Marsh Festival Pohoda v roku 2019. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Pandemický rok 2020 zabránil organizovaniu obľúbených hudobných festivalov. Na leto 2021 sú vyhliadky lepšie. Hoci niektorí organizátori pred covidom opäť zložili zbrane a sťahujú sa do online priestoru, u iných cítiť optimizmus a schopnosť robiť veľké kompromisy. Prekáža im však neistota plynúca z nepredvídateľných rozhodnutí a zlej komunikácie zo strany vlády. Záverečné rozhodnutia pritom musia učiniť už o pár týždňov.

Podnik Ziggo Dome v holandskom Amsterdame cez víkend zaplavilo až 1 300 ľudí. Počas štyroch hodín si na mieste užívali nočný život plnými dúškami. Spoločnosť im robilo niekoľko dídžejov striedajúcich sa na pódiu. Záujem o akciu bol obrovský a po 15-eurových vstupenkách sa zaprášilo za 20 minút.

Akcia, ktorej opis na prvé počutie znie ako exemplárne porušenie pandemických pravidiel, však mala vyšší zmysel. Bola vopred premysleným a precízne riadeným experimentom vedcov. Tí si zaumienili preskúmať, do akej miery sú hromadné akcie tohto typu pri šírení vírusu skutočne rizikové.

S cieľom nespôsobiť pri pokuse viac škody ako osohu, podmienkou účasti na ňom bol negatívny covidový test nie starší ako 48 hodín a podstúpenie ďalšieho päť dní po koncerte.

Každý účastník bez výnimky sa nachádzal pod prísnym dohľadom a každý jeho krok a interakciu s ďalším návštevníkom odborníci detailne skúmali a zaznamenávali. Jednotliví účastníci si pred spustením akcie našli miesto v šiestich skupinách, pre ktoré platili odlišné pravidlá – v jednej skupine bolo 50 ľudí, vo zvyšných po 250.

Aréna Ziggy Dome v Amsterdame. Foto: wikimedia.org

Niektorí sa napríklad mohli pohybovať len na parkete, ďalší museli povinne nosiť ochranu úst po celý večer, iní len vtedy, ak sa hýbali. Ďalšia skupina dostávala nápoje s fluorescenčnou farbou a mala úlohu čo najviac kričať a spievať – organizátori tak chceli zistiť, koľko kvapôčok sa týmto spôsobom šíri.

Neúprosný automat

Výsledky projektu, ktorý podporovala priamo holandská vláda, môžu pri lepšom manažovaní pandémie využiť aj v ostatných častiach sveta, nevynímajúc Slovensko. U nás dostal kreatívny, zábavný a umelecký priemysel obzvlášť zabrať a vyhliadky nie sú ružové.

Berúc do úvahy pravidlá covid automatu, hromadné podujatia u nás majú za súčasnej epidemickej situácie stopku. Navyše, ani v najpriaznivejšej zelenej fáze monitoringu neexistuje dôvod na optimizmus – najmä pri väčších akciách pre tisícky zúčastnených. V exteriéroch sa môže naraz nachádzať maximálne 1 000 ľudí, v interiéroch iba 500.

Čas najdlhších a najmasovejších podujatí, letných hudobných festivalov, sa však nezadržateľne blíži. Štandard preto zaujímalo, aké nálady a postoje momentálne panujú medzi ich organizátormi. A to najmä v kontexte zlej predvídateľnosti situácie a pokračujúceho očkovania, o ktorom odborníci hovoria ako o jedinom efektívnom spôsobe potlačenia pandémie. Hoci bude mať posledné slovo vládny kabinet, organizátori už majú svoje predstavy.

Grape: Zatiaľ netušíme nič

Ján Trstenský, generálny riaditeľ multižánrového festivalu pre mladých Grape, vyjadril túžbu, že sa tempo očkovania zvýši, no obáva sa faktu, že otázku letných festivalov zatiaľ nikto kompetentný nerieši tak, ako sa to podľa jeho slov deje v zahraničí. My netušíme zatiaľ nič, čo je pri veľkosti nášho festivalu obrovský problém, lebo ho nestihneme zorganizovať za mesiac. Rovnako musíme dať vedieť zahraničným účinkujúcim, ako situácia vyzerá,“ objasňuje pre Štandard.

Ak by sa ale podľa jeho mienky akcia konala za rovnakých podmienok, ako to bolo v predpandemickom roku 2019, očakával by nie nižšiu, ale skôr vyššiu účasť.

Hoci zatiaľ usmernenia nemajú, uvažujú nad tým, že účasť by povolili tým návštevníkom, ktorí budú zaočkovaní, zaobstarajú si pred odchodom negatívny test alebo tým, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali v posledných troch mesiacoch a majú voči nemu vytvorené protilátky.

Grape, ročník 2019. Foto: Martin Palkovič/TASR

Od punkáčov cítiť nádej

Andrej Siget, ktorý zastupuje festival Punkáči deťom, je pri predpovediach zatiaľ optimistický. Vychádza pritom z názoru odborníkov, že tempo vakcinácie sa má v najbližších mesiacoch zvýšiť. Do karát im hrá aj to, že ich podujatie sa uskutočňuje až na úplnom konci leta. Navyše, oslovujú najmä mladšiu vekovú skupinu od 20 do 45 rokov, ktorá je menej riziková.

Aktuálne je ťažké odhadnúť, aká môže byť výsledná návštevnosť. Tá je ovplyvnená rôznymi ďalšími faktormi, ako napríklad aj počasím tesne pred podujatím. My však očakávame, že budeme tí šťastnejší a oproti roku 2019 budeme mať návštevnícky nárast. To by mal zabezpečiť zvučnejší program, ktorý už konkuruje podujatiam aj za hranicami SR,“ povedal pre Štandard.

Nevie si však predstaviť, že by mali organizovať akciu len pre záujemcov, ktorí absolvujú očkovanie. „Keď by sme trvali iba na očkovaných návštevníkoch, tak by sme nemali pre koho festival organizovať,“ povedal s tým, že väčší zmysel im dáva skôr podmienka negatívneho antigénového testu, ak to bude nutné. Takisto sa zamýšľa aj nad vytvorením evidencie návštevníkov na ľahšie dohľadávanie kontaktov.

„Ak by však takúto podmienku vyžadoval štát, tak by musel prísť aj s myšlienkou odškodnenia, ktorá by chránila promotéra aj návštevníka. Promotér, organizátor je odkázaný na vstupné od návštevníkov a ich útrate na podujatí. Ak by mu tesne pred podujatím vypadlo 10 – 15 percent návštevníkov pre pozitívne testy, tak by to výrazne narušilo chod podujatia,“ dodáva.

Festival Punkáči deťom. Foto: Facebook

Pohoda sa radí s vedcami

Michal Kaščák, ktorý má pod palcom náš najznámejší festival Pohoda, uviedol, že prípadné uskutočnenie akcie nezáleží len od tempa očkovania, v ktorom sú ochotní byť nápomocní, ale napríklad aj od potencionálneho výskytu nových mutácií koronavírusu.

„Produkčne by sme zvládli pripraviť bezpečný priestor, tridsaťtisícové mesto, kde by boli všetci buď zaočkovaní, alebo by mali za sebou covid v rozmedzí do troch mesiacov od termínu akcie, alebo by boli pretestovaní, to všetko v kombinácii s ďalšími opatreniami,“ ubezpečuje Kaščák s tým, že možnú realizáciu konzultujú s odborníkmi.

„Na medzinárodnej scéne panuje mierny optimizmus. My sme na tom 50 : 50, okrem klasickej verzie máme rozpracovanú aj inú podobu Pohody. Do hry totiž vstupuje aj situácia v krajinách, odkiaľ pochádzajú účinkujúci a dodávatelia na festivale, možnosť slobodného cestovania a podobne,“ ozrejmuje pre Štandard.

Ak by sa mohla Pohoda uskutočniť v plnej verzii, nižšiu účasť po signáloch od ľudí neočakávajú. No keďže si uvedomujú situáciu, pracujú s predpokladom, že autority počas leta povolia hromadné podujatia s menšou účasťou, a svoje konanie tomu prispôsobujú.

Kaščák zároveň odmieta predstavu, že by brány Pohody otvorili iba zaočkovanej časti populácie. „Niektorí ľudia sa objektívne nemôžu dať zaočkovať a my sme festival, ktorý rád vidí medzi návštevníkmi aj zdravotne znevýhodnených. Mimochodom, aj kvôli týmto ľuďom je dôležité, aby preočkovanosť obyvateľstva dosiahla potrebnú úroveň,“ píše.

Vstup by vraj povolili očkovaným ľuďom, tým, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali v posledných troch mesiacoch a otestovaným, ktorí sa preukážu negatívnym výsledkom. Testovať by sa pritom nemuseli len v mieste bydliska, ale Kaščák si vie predstaviť alternatívu, že by sa tak dialo pred nástupom do festivalových autobusov alebo pri vstupných bránach.

Takéto kritériá predpokladá aj odborný sprievodca na organizovanie kultúrnych podujatí v čase pandémie, ktorý pripravila asociácia európskych festivalov Yourope. „Je v ňom mnoho detailov… v praxi ide o štatistickú minimalizáciu možnosti prenosu vírusu na základe poznatkov z epidemiológie, crowd managementu či matematických modelov pohybu častíc v rôznych priestoroch,“ uzatvára s tým, že definitívny verdikt o Pohode zverejnia najneskôr v polovici apríla.

Z festivalu Pohoda v roku 2018. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Tásler pri Dobrom festivale vešia hlavu

Hudobník z kapely IMT Smile Miro Tásler, ktorý zároveň zastrešuje prešovský Dobrý festival, možnosť realizácie nevidí ako reálnu. „Nemyslím si, že bude možné organizovať veľké festivaly. Otázka organizovania veľkých podujatí nie je len otázkou vakcinácie, ale aj prístupu vlády k takýmto eventom a vôbec k živej kultúre,“ odpovedal Štandardu.

Takisto konštatuje, že vrchná hranica kapacity podujatí bude obmedzená rozhodnutím hlavného hygienika. A teda, aj keby vraj chceli organizovať akciu v plnej sile, tak to podľa neho zrejme nebude možné. „V prípade obmedzenej kapacity nie je ekonomicky možné organizovať festival našej veľkosti,“ dodáva.

Návštevníkov by ale vraj netriedil podľa toho, či budú alebo nebudú zaočkovaní. „Otvoril by som brány tak, aby to bolo bezpečné. Pre bezpečnosť návštevníkov nie je dôležité, aby boli ľudia zaočkovaní, ale aby boli neinfekční. To vieme zistiť testom pred vstupom,“ vraví s dovetkom, že zaočkovanosť neriešime ani pri iných chorobách.

Vystúpenie rapera Kaliho na Dobrom Festivale. Foto: Facebook

Folkloristi sa sťahujú na internet

Návštevníci si naživo nevychutnajú ani Folklórny festival Východná (FFV), ktorého organizátor pokrýva aj martinský festival Scénická žatva. „Oba festivaly sú s medzinárodnou účasťou a na ich organizáciu potrebujeme viac než polročnú prípravu. Nemôžeme si dovoliť čakať na poslednú chvíľu, akou formou budeme môcť organizovať nielen festival Východná, ale aj ostatné podujatia v roku 2021,“ vysvetľuje Štandardu Alexandra Žilavá z Národného osvetového centra.

Keďže podľa nej zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bolo možné uskutočniť veľké festivaly s divákmi v hľadisku, sťahujú sa so svojím 66. ročníkom FFV do virtuálneho prostredia. „Očakávame zvýšenú sledovanosť v online prostredí a pracujeme aj na realizácii prostredníctvom audiovizuálneho vysielania,“ dodáva Žilavá.

Folklórny festival Východná. Foto: Facebook


Ďalšie články