Moskva sa k novej iniciatíve Teheránu zatiaľ stavia opatrne. Integráciou so šiítskou islamskou republikou by si narobila veľa nepriateľov, no zároveň by mohla zásadným spôsobom zväčšiť svoj vplyv v Eurázii.

Oprava: V siedmom odstavci sme pôvodne uviedli informáciu, že Irán je trhom so 180 miliónmi obyvateľov a HDP v hodnote viac než päť biliónov dolárov. Daný údaj sa týka Eurázijskej ekonomickej únie. Za chybu sa ospravedlňujeme.

Zámer Iránu vstúpiť do Ruskom vedenej Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ) avizoval ešte v polovici februára hovorca iránskeho parlamentu Mohammad Galíbaf. Stalo sa tak v nadväznosti na jeho trojdňovú návštevu Moskvy, počas ktorej rokoval s viacerými čelnými predstaviteľmi Ruska.

Vzhľadom na prísne epidemiologické opatrenia sa síce osobne nestretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, no cez prostredníka mu odovzdal list od iránskeho duchovného lídra ajatolláha Alího Chameneího.

Galíbaf pri tejto príležitosti oznámil, že Irán by sa mal súčasťou EEÚ stať „už o dva týždne“. Tento termín už prešiel a EEÚ zatiaľ podľa dostupných informácií neeviduje od Teheránu oficiálnu prihlášku. Predstavitelia Únie v tejto súvislosti zároveň naznačili, že Irán nebude môcť pri vstupe do organizácie obísť ustanovené procedúry.

Všetko má svoju cenu

Opatrnosť predstaviteľov EEÚ pri diskusii o členstve Iránu má svoj dôvod. Prípadné prijatie šiítskej islamskej republiky do danej organizácie by pre Moskvu rozhodne nebolo zadarmo z hľadiska jeho diplomatickej flexibility. Takáto výrazná miera integrácie by sa totiž mohla negatívne odzrkadliť na vzťahoch Ruska so sunnitskými arabskými štátmi a Izraelom.

Moskva by si v komplikovanom klbku blízkovýchodných konfliktov týmto krokom definitívne vybrala svoju stranu a nemohla by naďalej efektívne balansovať medzi rôznymi miestnymi hráčmi tak ako doteraz. Zbližovaniu arabského sveta so židovským štátom pritom hrozí vznik rozsiahlej a silnej protiiránskej koalície.

Vstup Iránu do hlavného integračného projektu Ruska by však mohol Moskve aj Teheránu priniesť celý rad výhod a mal by potenciál výrazne transformovať geopolitiku Eurázie v 21. storočí. Podľa experta na Rusko Paula Gobleho by pritom išlo z pohľadu oboch hráčov o „logický krok“, ktorý by Rusku a Iránu umožnil nielen efektívnejšie odolávať západným sankciám, ale aj vytlačiť rastúci vplyv Turecka z Kaukazu a v Strednej Ázie.

Jednotný ekonomický priestor od Ľadového oceánu k Indickému

Integrácia Iránu do EEÚ by podľa srbského experta Nikolu Mikoviča dávala z ekonomického hľadiska zmysel. EEÚ predstavuje rozsiahly trh so 180 miliónmi obyvateľov a celkovým HDP viac než päť biliónov dolárov. Organizácia tiež podporuje voľný pohyb tovarov a dokáže formulovať spoločnú politiku v sférach, ako sú energetika, poľnohospodárstvo, transport, clá, ale aj zahraničný obchod a investície.

O to viac, že medzi Iránom a EEÚ platí už od roku 2018 dohoda o voľnom obchode. V roku 2020 stúpla obchodná výmena medzi Iránom a Ruskom vedeným blokom aj napriek pandémii o 2 percentá a dosiahla tak hodnotu viac než dve miliardy dolárov. Vstup Iránu do organizácie by preto mohol do značnej miery posilniť jeho ekonomiku a zmierniť negatívne dosahy amerických sankcií.

V situácii, keď by sa po skončení nedávnej vojny v Náhornom Karabachu mali opätovne otvoriť tri desaťročia zatvorené dopravné a obchodné koridory z Ruska, cez Azerbajdžan a Arménsko do Turecka a ďalej na blízkovýchodné trhy, by integrácia Teheránu do EEÚ dávala pre Moskvu väčší ekonomický zmysel než kedykoľvek predtým.

Nové Rusko a nová Eurázia?

Podľa ruského politológa Vladimira Pavlenka by prípadné pripojenie Iránu k EEÚ mohlo v konečnom dôsledku viesť až k vzniku mocenského trojuholníka Moskva-Peking-Teherán. Všetky tri štáty majú totiž podľa experta medzi sebou navzájom podpísané viaceré zmluvy o spolupráci, a zároveň ich spájajú aj dlhodobo napäté vzťahy so Spojenými štátmi.

Ako vraví Pavlenko, integrácia Iránu do EEÚ by z pohľadu Ruska mohla mať dva bezprostredné, no nemenej zásadné pozitívne dôsledky. V prvom rade by pomohla obmedziť prienik Turecka a Západu na Kaukaz a ďalej do Strednej Ázie. Čo je však podľa experta nemenej dôležité, umožnila by Rusku priamy prístup k „teplomorským“ prístavom. Moskva by takým spôsobom splnila zahraničnopolitický cieľ, ktorý jej bol už neraz na dosah, no za celé stáročia sa ešte nikdy nestal skutočnosťou.

Treba dodať, že hoci predstava trojuholníka Moskva-Peking-Teherán nie je úplne nerealistická, v ceste jej nateraz stojí celý rad protichodných záujmov jeho potenciálnych členov.

Podľa Gobleho by však členstvo Iránu v EEÚ malo jeden už teraz predvídateľný zásadný dosah, a síce, už spomínané oslabenie vplyvu Turecka na Kaukaze a v Strednej Ázii. Moskva by v úzkej spolupráci s Teheránom dokázala zvýšiť svoj vplyv na tri juhokaukazské republiky a taktiež presadiť Ruskom podporovaný severno-južný dopravný koridor cez Kaukaz na úkor Tureckom presadzovaného západno-východného.

Integrácia Ruska s Iránom by mala ešte jednu nemenej dôležitú rovinu – symbolickú. Všetky Ruskom presadzované integračné projekty boli po dlhé roky vnímané ako pokusy revanšistickej Moskvy o opätovné získanie priamej kontroly nad bývalými republikami Sovietskeho zväzu. Ako sme nedávno písali v článku, množia sa indície toho, že Moskva svoje niekdajšie impérium už pochovala, a začína sa v zahraničnej politike viac než sentimentom riadiť pragmatizmom. Prijatím islamskej republiky do Ruskom vedeného klubu postsovietskych krajín by sa natrvalo zmenil charakter EEÚ, ako aj ruských ambícií v tomto storočí.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.