Nemajme veľké oči. Európsky fond obnovy zďaleka nevyrieši naše problémy

Brusel ponúka, treba brať. Slovensko bude stáť pred úlohou, ako účelne využiť peniaze z post-pandemického fondu.

Európsky fond obnovy a Slovensko.  Otázka, či sa na ňom zúčastniť, už nie je aktuálna. Rozhodnutie prišlo ešte v minulom roku, potom vláda predostrela svoj vlastný  plán Európskej komisii. Včera ministerstvo financií zverejnilo návrh zákona, na základe ktorého by sa malo nakladať so zdrojmi, ktoré dostane z Bruselu.

Teraz už len záleží na tom, či sa predstava slovenskej vlády a požiadavky Európskej komisie spárujú. Očakávať to môžeme niekedy v lete.

Okolo šesť miliárd eur, ktoré by mali pristáť z Fondu obnovy na Slovensko, predstavuje zhruba štvrtinu výdavkov štátneho rozpočtu v tomto roku. Budú tieto peniaze pre slovenskú ekonomiku prínosom?  Na pohľad to je možno nezmyselná otázka. Ale predsa, črtajú sa dve veľké úskalia.

Po prvé. Peniaze sú účelovo viazané. Napríklad 37 percent má smerovať do zelenej transformácie. Potrebujeme peniaze investovať práve sem? Je to celoeurópsky cieľ, musíme sa mu prispôsobiť. Toto prispôsobenie pravdepodobne vyvolá neefektívnosť, inak povedané, peniaze sa neminú presne tam, kde by sa zhodnotili najviac. Vedľajším efektom bude zdeformovanie podnikateľského prostredia, čo biznisu na Slovensku môže všeobecne poškodiť. A biznis tvorí hospodársky rast.

Po druhé. Peniaze si vypožičia Európska komisia a tá ich bude musieť raz veriteľom vrátiť. Na prvý pohľad je to pre členské štáty výhoda, dlh potiahne niekto iný. Lenže dlh sa bude musieť z niečoho uhradiť. Počíta sa s novými európskymi daňami. A nielen to. Celé to bude musieť niekto spravovať.

Práve cez nové ekonomické nástroje, využívané na distribuovanie európskych peňazí a umorovanie dlhu, hrozí federalizovanie Európskej únie. Inými slovami, ďalšia strata národnej suverenity. Ak by sa na užšom zomknutí dohodli štáty podobne ako na Lisabonskej zmluve, podľa ktorej sa dnes riadime, v poriadku. Teraz sa však právomoci štátov budú oslabovať plazivým ekonomickým preväzovaním s centrálou v Bruseli. To bude len pokračovanie toho, čo sa už roky deje vo Frankfurte, kde Európska centrálna banka skupuje dlhy členov Únie.

Odmietnuť peniaze z Fondu obnovy sa nedá, i keď si uvedomíme riziko primeranosti ich použitia. Jednoducho preto, že žiadny iný členský štát nimi nepohrdol a v ťažkých post-pandemických časoch sa zídu. No nečakajme o od nich nejaké veľké zázraky. Minister financií Eduard Heger v súvislosti s prílevom nových zdrojov hovorí o zvýšení životnej úrovne zo súčasných 74 na 92 percent priemeru Únie do roku 2030. To je len sen, pretože podobne ako Slovensko budú čerpať pomoc ďalšie štáty, ktoré si tiež zdvihnú životný štandard a tým aj európsky priemer.

Oveľa dôležitejšie ako nasávanie peňazí z Bruselu bude stanovenie lepších pravidiel fungovania verejných vecí na Slovensku. Výskumy potvrdzujú, že čím sú lepšie pravidlá, tým viac sa ekonomicky darí a životná úroveň stúpa. To je hlavná úloha vlády. A začať musí od seba. Najskôr by mala vyriešiť súčasnú politickú krízu a prestať ňou v ťažkých epidemických časoch znechucovať ľudí.