Ministerstvo financií začiatkom marca zverejnilo presnú sumu, ktorú štát vlani vynaložil na celoplošné testovanie obyvateľstva antigénovými testami. Celkové náklady sú však podľa saskárov niekoľkonásobne vyššie.

Podľa denne aktualizovaných dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo na Slovensku doposiaľ vykonaných 15,8 milióna antigénových (AG) testov na zistenie ochorenia COVID-19. To sú pri 5,5 miliónovej populácii tri testy na osobu. Pozitívnych pritom bolo len 1,9 percenta testovaných. Len pre porovnanie: v prípade oveľa presnejších PCR testov je pozitívnych približne 15 percent vzoriek.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) opakovane označil vlaňajšie plošné testovanie AG testami za „atómovú zbraň“ na covid, ale počty nakazených ani po opakovanej akcii v januári neklesli. Naopak, Slovensko sa dostalo do najhoršej situácie od začiatku pandémie a plošné testovanie sa pridalo na zoznam tém, na ktorých sa členovia vládnej koalície nezhodnú.

Po januárovom plošnom testovaní, premenovanom predsedom vlády na skríning, sa strana SaS jasne vyjadrila, že ďalšie takéto akcie už na vláde nepodporí a pridala sa aj strana Za ľudí.

I keď už nie plošne, tak AG testy sa stále používajú na mobilných i bežných odberových miestach, ale aj pri testovaní prevádzok otvorených fabrík, podnikov a podobne.

Denne na Slovensku pribudne 250 až 500-tisíc AG testov, z ktorých len malé percento vyjde pozitívne. Napríklad za nedeľu 7. marca pribudlo 267 722 vykonaných antigénových testov, ale len 1789 z nich vyšlo pozitívnych, čo je len 0,67 percenta.

Koľko to zatiaľ celé stálo?

Niektorí odborníci aj politici z koalície varujú, že vo veľkej väčšine negatívne výsledky AG testov na COVID-19 poskytujú falošný pocit bezpečia, zvyšujú mobilitu a ľudia sa po nich správajú menej zodpovedne. Stále častejšie preto vyvstáva otázka hodnoty za peniaze, teda koľko vlastne plošné antigénové testovania doposiaľ stáli a či táto suma zodpovedá počtu prípadov odhalených týmto spôsobom.

Predsedníčka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) v nedeľu uviedla, že plošné testovanie stálo Slovensko doposiaľ jednu miliardu eur. V pondelok ráno šokujúcu informáciu trochu upresnila, ale stále ide o obrovské sumy.

Poslankyňa na Facebooku píše, že podľa prepočtov, ktoré robila s bývalým šéfom Inštitútu zdravotníckych analýz Martinom Smatanom a jeho kolegom Michalom Štofkom, dodnes stálo plošné testovanie antigénovými testami približne 115 miliónov eur vrátane materiálu, logistiky a personálu potrebného na samotné testovanie. Poslankyňa pre Štandard upresnila, že ide o čísla bez započítania takzvaného pilotného testovania, ktoré predchádzalo tomu plošnému v novembri.

Podľa oficiálnych prepočtov ministerstva financií zverejnených začiatkom marca, stálo len vlaňajšie plošné testovanie bez mála 120 miliónov eur.

Cez 700 miliónov

Ďalšie zaujímavé čísla ponúka Cigániková s odvolaním sa na svojho straníckeho kolegu a poslanca Mariána Viskupiča. Naskladnených máme mať podľa neho až 45 miliónov AG testov.

Pri cene 5 eur za kus tak Slovensko doteraz len za testy zaplatilo 225 miliónov eur. Ak k tejto sume pripočítame ešte logistiku a samotné testovanie, ktoré podľa Viskupiča vyjde na 180 miliónov, tak už sme pri sume 405 miliónov eur za aktuálne nákupy AG testov.

„Ak to všetko zrátame, aj keď je cena celoplošného nižšia, ako som si myslela, už teraz sme na 705 miliónoch. Ešte jedna takáto akcia a za chvíľku sa dopracujeme k miliarde,“ varuje Cigániková.

Vyššie uvedené čiastky sú podľa poslankyne spolu s nepresnosťou AG testov a zbytočným zvyšovaním mobility, jedným z dôvodov, pre ktoré SaS nesúhlasila s ďalším opakovaním plošného testovania. „Je to drahé a nemá to výsledky. Nech sa nazýva akokoľvek,“ uviedla Cigániková o plošnom testovaní.

Na to, koľko máme vlastne skutočne naskladnených AG testov a koľko reálne doposiaľ stáli sa Štandard opýtal Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) aj ministerstva zdravotníctva. Článok budeme o odpovede aktualizovať.

Namiesto plošných testovaní či skríningov predsedníčka zdravotníckeho výboru NR SR navrhuje sústrediť sa na trasovanie kontaktov, testovania PCR metódou a testovanie antigénmi len v ohniskách nákazy covidom, teda napríklad vo väčších firmách či na školách. Ďalej saskárka navrhuje prísnu kontrolu štátnych hraníc, zvýšenú kontrolu opatrení, regionálny prístup k opatreniam a zrýchlenie očkovania.

„Tí, ktorí sa sťažujú, že to nezastavíme, by si mali spomenúť, komu vo voľbách mandát na zmeny odovzdali. Ak teda naše výhrady, alebo návrhy nie sú na vláde vypočuté, zostáva len dúfať, že sa vytvorí verejný tlak na zmenu stratégie. Neznamená to, že útočíme na premiéra, keď pomenúvame objektívne fakty. Znamená to len, že sa na to nemôžeme a nechceme nečinne prizerať. Preto naše argumenty zaznievajú aj verejne,“ zdôvodnila Cigániková.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.