Visolajský: Zaplatíme prevoz pacienta lietadlom, ale nedáme lekárom. Nie je nám trápne?

Pomôcť pacientom je našou povinnosťou, mali by sme sa však pýtať, prečo to nezvládajú naše nemocnice, ale potrebujeme pomoc z Nemecka, hovorí lekár Peter Visolajský. Odpoveď je podľa neho v zle nastavenej politike ministerstva zdravotníctva, ktoré šetrí na počtoch a mzdách zdravotníkov.

Kapacity slovenských nemocníc sú v dôsledku pandémie SARS-CoV-2 naplnené. Slovenským zdravotníkom už prišli na pomoc kolegovia z Poľska aj Rumunska. Minulý týždeň nám pomocnú ruku podalo aj Nemecko.

Ministerstvo zdravotníctva 6. marca informovalo, že dvaja slovenskí pacienti s ochorením COVID-19 boli prevezení do nemeckého Dortmundu. Ide o medzinárodnú pomoc v rámci európskej solidarity, ktorú už využili viaceré európske štáty.

Rezort zdravotníctva sa pri tejto príležitosti poďakoval európskym štátom, ktoré nám pomáhajú pri zvládaní pandémie. Okázalý prevoz štátnym špeciálom si však našiel aj svojich kritikov.

Za tie peniaze sme mohli zaplatiť zdravotnícky personál

Lekár Peter Visolajský vo svojom statuse na sociálnej sieti ostro kritizuje ministerstvo zdravotníctva. Pomáhať pacientom za každých okolností je podľa neho správne, nevyrieši to však dlhodobý problém, pre ktorý sa Slovensko musí utiekať k takýmto krajným riešeniam.

Upozorňuje, že hodina letu tohto lietadla stojí viac než 4 000 eur. Vhodnejšie by podľa neho bolo bolo využiť tieto peniaze na mzdy v zdravotníctve, ktoré je dlhodobo personálne poddimenzované.

„Slovensko sa dnes prosí o pomoc ostatným krajinám, aby nám poslali svojich zdravotníkov, prosíme, aby nám liečili našich pacientov, lebo Slovensku chýbajú lekári a sestry. Máme nakúpené drahé ventilácie a tie sú zabalené v krabiciach v sklade, lebo ich nemá kto obsluhovať, dusiaceho pacienta teda naložíme do vládneho špeciálu a za značnej medializácie ho teatrálne prevážame do Dortmundu a tvárime sa, ako hrdinsky sme to vybavili…“ píše Visolajský.

Lekár vysvetľuje, že súčasný stav slovenského zdravotníctva je vizitkou doterajších vlád, ktoré zlú situáciu ignorovali. Zároveň dodáva, že situácia sa nelepší ani za súčasnej vlády. Tá podľa neho dlhodobo odmieta aj takú samozrejmosť, akou je stopercentné preplácanie PN pre zdravotníkov, pretože tí by to vraj mohli zneužívať.

Vyrovnaný rozpočet za cenu chýbajúcich zdravotníkov

Rezort zdravotníctva podľa Visolajského dlhodobo „tlačí na nemocnice“ a požaduje, aby mali vyrovnaný rozpočet. Túto požiadavku nemocnice riešia svojsky – znižovaním personálnych nákladov. Nemocnice fungujú s obmedzeným počtom zdravotníkov, ktorí sú navyše zle platení.

Lekár tiež upozorňuje na pokrytectvo Krajčího rezortu. Nitra bola počas druhej vlny pandémie dlho jedným z najviac zasiahnutých regiónov. Minister Marek Krajčí (OĽaNO) vtedy o nitrianskych zdravotníkoch hovoril ako o „hrdinoch týchto dní“. Náležite odmeniť sa ich však očividne nechystá.

„Dnes ako zaťaženosť nemocnice covidom opadla, vedenie nemocnice už hľadá možnosti ako optimalizovať personálne výdaje, navrhuje teda lekárom, že im časť nadčasov nebude preplácať, ale im za ne poskytne náhradné voľno. Mesačne tak chce na jednom atestovanom lekárovi ušetriť okolo 200 eur. Viacerí lekári už vedenie nemocnice upozornili, že po takejto zmene odídu z nemocnice preč. Vedenie nemocnice sa však napriek tomu svojho úmyslu stále nevzdalo,“ píše Visolajský.

„Čo je toto za hlúpe manažovanie?“

Brať si náhradné voľno v čase pandémie, kedy nemocnice v ešte vyššej miere trpia nedostatkom pracovníkov, nedáva zmysel. Ešte nelogickejšie vyznieva toto rozhodnutie v kontexte ekonomickej krízy, ktorej na Slovensku čelia domácnosti. Väčšina zdravotníkov si preto klepe po čele.

Spomína aj názor istej sestry. „Čo je toto za hlúpe manažovanie, keď mňa, čo chcem pracovať a zarobiť, lebo z platu ledva vyžijem, núti vedenie nemocnice byť doma na náhradnom voľne, aby mi nemuseli zaplatiť nadčasy a pritom sa naša krajina doprosuje Rumunsku, aby sem poslalo pár sestier?“ cituje Visolajský zážitok z praxe.

Nie je nám trápne?

Slovenské zdravotníctvo podľa lekára dlhodobo šetrí v oblastiach, kde by nemalo: na zdravotníckom personále a pacientoch. Inak sa vraj situácia vyvíja v tých častiach zdravotníctva, ktoré sú súkromné.

„Naopak, na jedálňach, laboratóriách, nákupoch ani na poisťovniach nemusíme šetriť… Hoci súkromné spoločnosti, čo tieto ziskové časti zdravotníctva vlastnia, majú často vyššie zisky ako ich kolegovia v Nemecku,“ dodáva vyčítavo Visolajský.

Za vzniknutú situáciu sú podľa neho vinné všetky vlády od vzniku republiky. Rezort zdravotníctva svoju politiku podľa neho nezmenil ani pod vedením Krajčího, ktorý je vyštudovaný lekár, a teda situáciu dobre pozná.

Platy zdravotníkov sú nedostatočné, ale pre ich zvýšenie vraj neexistujú finančné rezervy. Podľa lekára vyznieva nanajvýš neefektívne, ak následne minieme tisíce eur na prevoz pacienta, ktorému mohli za tie peniaze pomôcť na Slovensku zdravotníci, ktorých by sme náležite finančne ohodnotili.

„A potom prevážame vládnym špeciálom jediného pacienta v lietadle 1 000 kilometrov do nemeckej nemocnice, aby sa o neho starali spokojní nemeckí lekári a sestry…. (stavím sa, že pár z nich bude pôvodne Slovákmi). Nie je nám tu na Slovensku ani trochu trápne?“ pýta sa lekár rečnícky na záver.