Nie je to dôsledok imigrácie, hovorí švédsky premiér po minulotýždňovom krviprelievaní

Minulotýždňový krvavý útok v švédskom mestečku Vetlanda nie je podľa švédskeho premiéra Stefana Löfvena dôsledkom imigrácie. Löfven súvislosť medzi prisťahovalectvom a zvýšenou kriminalitou dlhodobo popiera.

Švédsko minulý týždeň zaznamenalo ďalší útok, pri ktorom sa skloňuje teroristický motív. Tentokrát v 13-tisícovom mestečku Vetlanda ležiacom na juhu Švédska. Hoci sa o ňom v našich končinách informovalo striedmejšie, bilancia bola pomerne vážna. Pri napadnutí nožom utrpelo zranenia až sedem osôb, pričom tri z nich boli v ohrození života.

Privolané policajné zložky páchateľa postrelili do nohy, po čom nasledoval prevoz do nemocnice. Muži zákona na tlačovej konferencii potvrdili, že previnilcom bol 22-ročný Afganec, ktorý prišiel do Švédska v roku 2018 a býval priamo vo Vetlande. Informovala o tom BBC s odvolaním na miestne médiá.

Prisťahovalec nebol pre políciu neznámou firmou, no v minulosti sa dopustil len menej závažných trestných činov, napríklad užívania malého množstva marihuany. Jeho susedia uviedli, že komunikácia s ním bola ťažká, nakoľko švédčinu ovládal slabo a ešte horšie na tom bol s angličtinou.

Svedkyňa: Prišiel k nám dobodaný muž

Útočník sa momentálne nachádza vo väzbe a spolu s miestnou políciou na prípade pracuje aj Švédska bezpečnostná služba (SÄPO). V hre je obvinenie z pokusu o vraždu, prípadne z teroristického útoku. Finálnu kvalifikáciu skutku úrady zatiaľ nezverejnili.

Muž mal zrejme obete vytipované náhodne. Miestny policajný šéf Jonas Lindell pre médiá uviedol, že miest činu bolo celkovo päť a boli od seba vzdialené niekoľko stoviek metrov. Incident sa odohral v srdci Vetlandy.

Jedna zo svedkýň besnenia, kvetinárka Asa Karlqvistová, pre miestne noviny Vetlanda-Posten povedala: „Z ulice sme začuli krik. Potom sme videli, ako do obchodu vchádza muž, ktorý kričal, že ho dobodali. Z ramena sa mu liala krv, tak sme schmatli uteráky a tlačili mu na ranu.“

O migrantov vraj nejde

Ako býva v podobných situáciách zvykom, aj tento citlivý prípad podnietil odozvy na najvyšších miestach švédskej politiky. Sociálnodemokratický premiér Stefan Löfven sa nechal počuť, že ide o „hrozné násilie“, ktoré pripomína, aká „krehká je naša bezpečnostná existencia“. Na Facebooku dodal, že „týmto opovrhnutiahodným skutkom čelíme spoločnou silou našej komunity“.

Politik sa nazdáva, že tento útok nesúvisí s migráciou. Reagoval na twitterový príspevok protimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá je jedným z jeho najväčších odporcov. Strana apelovala na vládu, aby presadila zákaz migrácie, ktorú považujú za sociálnu, ekonomickú a kultúrnu záťaž.

„Toto nie je problém migrácie, ktorý z neho chcú spraviť Švédski demokrati. Teraz máme veľmi závažný incident vo Vetlande, kde sú nevinní ľudia zranení a ich príbuzní veľmi znepokojení,“ uviedol počas tlačovej konferencie krátko po útoku.

Násilie gangov? Príčina je v chudobe a vylúčení, tvrdí premiér

Podobné vyhlásenia zaznievajú od premiéra dlhodobo. Na sklonku roka 2019 sa ho moderátor Anders Holmberg v švédskej relácii Agenda pýtal na vzťah medzi masovou migráciou a násilím gangov. Premiér uviedol, že medzi javmi nevidí akúkoľvek súvislosť a príčinu nachádzal v chudobe, vylúčení a nezamestnanosti.

„Segregácia je spôsobená tým, že v týchto oblastiach je príliš nízka zamestnanosť a príliš vysoká nezamestnanosť. To by však bolo rovnaké bez ohľadu na to, kto by tam žil. Ak dáte ľudí narodených vo Švédsku do rovnakých podmienok, získate rovnaký výsledok,“ skonštatoval severský líder.

Löfven v minulosti zašiel ešte ďalej a tvrdil, že bez migračnej krízy z roku 2015 by Švédsko čelilo stále rovnakému problému. „Z dôvodu ekonomických medzier by sociálne nespravodlivosti boli rovnaké,“ skonštatoval aktuálne 63-ročný politik.

Vlani zas uviedol, že počet migrantov prichádzajúcich do Švédska by nemal byť limitovaný. „Nemali by sme mať fixnú hranicu, pretože to znamená, že niektorí ľudia by nemali právo na azyl.“ Reagoval tým na návrh Umiernenej strany, ktorá chcela uplatniť strop na počet prijatých cudzincov.

Čo hovoria štatistiky

Švédsky verejnoprávny vysielateľ Sveriges Radio, odkazujúc na Dagens Nyheter napríklad informoval, že gangy cudzincov majú na svedomí 90 percent krádeží automobilov, autodielov a podobných motorových strojov, a polovicu všetkých vlámaní.

Negatívny pohľad sa črtá aj pri pohľade na znásilnenia a pokusy o znásilnenie. Portál SVT v roku 2018 v tejto súvislosti písal, že v päťročnej štatistike sa až 58 percent odsúdených páchateľov tohto druhu trestného činu narodilo mimo Švédska, prevažne na Strednom východe a v Afrike. Dominujú napríklad Afganci, ktorých bolo až 45 z celkovo 843.

Skladba obyvateľstva sa mení

Pokiaľ ide o migráciu ako takú, Švédsko patrí medzi najústretovejšie štáty. V roku 2015 počas najväčšieho náporu tam cudzinci z rôznych kútov sveta podali až 160-tisíc žiadostí o azyl, pričom tento škandinávsky štát má približne desať miliónov obyvateľov.

Podľa štúdie Pew Research je možné, že v roku 2050 budú tvoriť 30 percent švédskych obyvateľov moslimovia. Stredné odhady hovoria o 20 percentách. Ak bude migrácia úplne utlmená, podiel moslimov by mal presiahnuť 11 percent.