Organizovaním teroru voči svojim kritikom poveroval syn zakladateľa vládnej strany aj staronového premiéra. Strategicky dôležitá kaukazská krajina, ktorá je dodnes prezentovaná ako príklad úspechu Európskej únie v snahe o demokratizáciu, sa ponára do stále väčšieho marazmu.

Nahrávky rozhovorov, na ktorých čelní predstavitelia štátu dostávajú úlohy od mladého repera pri organizovaní policajných represií voči neraz neplnoletým mladíkom, ako prvá zverejnila opozičná televízna stanica Pirveli. Mladíci sa aj s rodinami stali terčom policajných represií len za to, že kritizovali miestneho repera na jeho stránkach.

Bera Ivanišvili nie je obyčajný reper. Je synom Bidzinu Ivanišviliho, zakladateľa vládnej strany Gruzínska túžba (na Slovensku nesprávne prekladané ako Gruzínsky sen). Muža, ktorého majetok bol jednu dobu väčší než ročné HDP celého Gruzínska.

Osobná polícia mladého repera

Na prvej nahrávke je počuť, ako Bera inštruuje šéfa Špeciálnej štátnej ochrannej služby Gruzínska (SSPS), zodpovednej za ochranu verejných činiteľov, aby zorganizoval pomstu mladíkovi menom Lado, ktorý ho mal aj s rodinou uraziť v komentári na Facebooku.

„Dohodnime sa najprv, či od neho budeme chcieť ospravedlnenie na Facebooku,“ pýta sa Beru šéf SSPS Anzor Čubinidze. „Chceme, aby sa ospravedlnil“, odpovedá Ivanišviliho syn. Čubinidze následne bez entuziazmu súhlasí, že navštívia Ladovu rodinu.

Na ďalšej zverejnenej nahrávke sa Čubinidze radí so staronovým gruzínskym premiérom Gharibašvilim. Obaja vysokopostavení predstavitelia štátu majú pochybnosti o tom, že mladík Beru skutočne urazil, no zhodnú sa, že syn ich šéfa je príliš namotivovaný na to, aby jeho príkaz nesplnili.

Bera Ivanišvili. Foto: Wikipédia

„Takže ti prikázali uskutočniť trestnú operáciu… Ďalšiu trestnú operáciu,“ pýta sa Gharibašvili so smiechom počas rozhovoru so šéfom SSPS. Čubanidze v ďalšej nahrávke informuje Beru, že so svojimi mužmi navštívil Ladovu rodinu. Bera následne s oboma mužmi diskutuje o tom, akú podobu by mali mať verejné ospravedlnenia zo strany ľudí, ktorí si ho dovolia uraziť na sociálnych sieťach s tým, že niektoré ospravedlnenia schválil jeho vplyvný otec.

Objavila sa tiež nahrávka, na ktorej sa terajší gruzínsky premiér očividne spokojnému Berovi chváli, ako sa jedna z ich obetí pri návšteve jeho mužov „triasla celá vyblednutá“. Trestnej „výprave“ sa podľa dostupných informácií nevyhol ani neplnoletý chlapec, ktorý mal Beru uraziť pred susedmi.

Podľa televízie mali zverejnené nahrávky vzniknúť približne v roku 2016. Vládna strana Gruzínska túžba pravosť nahrávok nepoprela, no podľa jej vyjadrenia sú manipulatívne zostrihané z viacerých rozhovorov.

Ivanišviliho dlhý tieň

Bidzina Ivanišvili zarobil svoj majetok v Rusku ešte v 90. rokoch, pričom jeho dnešná hodnota dosahuje podľa časopisu Forbes približne 4,8 miliardy dolárov. Má štyri deti, z ktorých dvaja synovia, vrátane repera Beru, trpia albinizmom.

V Gruzínsku bol dlhé roky známy len ako bohatý mecenáš. Do centra pozornosti sa dostal až v roku 2012, keď sa mu v parlamentných voľbách so stranou Gruzínska túžba podarilo poraziť Zjednotené národné hnutie (UNM) prezidenta Michaila Saakašviliho. Zaujímavosťou je, že k Saakašviliho porážke vo voľbách okrem jeho narastajúcich autoritatívnych tendencií rozhodujúcou mierou prispelo znechutenie verejnosti nad uniknutými videonahrávkami, na ktorých bolo odhalené rozsiahle mučenie a sexuálne ponižovanie väzňov.

Hoci sa Ivanišvili stal po voľbách premiérom, už zakrátko sa svojej pozície vzdal a začal stranu riadiť z úzadia pomocou bábkových predsedov vlád. Táto taktika mu umožňuje rozhodovať o dianí v krajine bez toho, aby za prípadné chyby niesol v očiach verejnosti akúkoľvek priamu zodpovednosť. Gruzínska túžba tak od roku 2012 vyhrala prakticky všetky voľby a nedala opozícii ani najmenšiu šancu.

Bidzina Ivanišvili ešte ako gruzínsky premiér v roku 2013. Foto: TASR/AP

Hoci Ivanišvili ešte v januári už po niekoľkýkrát oznámil svoj úplný odchod do politického dôchodku, februárová nominácia jeho najvernejšieho pešiaka Irakliho Gharibašviliho na post premiéra naznačuje, že jeho vplyv na vládnu stranu nijak neoslabol. Gruzínsko je tak aj naďalej pevne v rukách oligarchu s majetkom vo výške tretiny ročného HDP celého štátu.

Súmrak demokracie na Južnom Kaukaze

K zverejneniu škandalóznych nahrávok došlo v čase vrcholiacej politickej krízy, ktorá môže rozbiť stále krehkú gruzínsku demokraciu. Situácia je o to horšia, že k eskalácii napätia v gruzínskej spoločnosti, ktorá si po revolúcie nemusí nikdy chodiť ďaleko, prispieva rovnako aktívne vládna strana aj opozícia.

Prvým dejstvom krízy sa stali októbrové parlamentné voľby, ktorých výsledky umožnili Gruzínskej túžbe zostaviť jednofarebnú vládu. Opozícia, na čele so Saakašviliho UNM, následne výsledky volieb odmietla uznať a neprevzala si ani svoje mandáty. Paradoxne pôsobí fakt, že prevažne prozápadná opozícia výsledky neuznala aj napriek tomu, že všetky západné vlády aj organizácie ich označili za slobodné a férové. Hoci si drvivá väčšina poslancov svoje mandáty doteraz neprevzala, vládna strana sa im ich rozhodla aj napriek tomu ponechať pre prípad, že zmenia svoj názor.

Ivanišviliho sídlo v centre Tbilisi. Foto: Wikipédia

Po tom, ako opozícii bojkot parlamentu nepomohol, o ďalšiu eskaláciu sa postaral predseda UNM Nika Melia. Ten je stíhaný za organizovanie masových nepokojov v roku 2019, pričom prepustený bol na kauciu pod podmienkou, že bude nosiť náramok. Melia si však náramok verejne pred kamerami strhol a odmietol zaplatiť ďalšiu kauciu, za čo ho mestský súd poslal späť do väzenia. Vláda sa následne rozhodla pristúpiť na eskalačnú hru opozície. Meliu o niekoľko dní doslova vytiahli z centrály UNM aj spolu s ďalšími 20 osobami kukláči za pomoci slzotvorného plynu, čo vyvolalo masové nepokoje podporovateľov opozície.

Mnohí komentátori sa snažia udalosti v Gruzínsku prezentovať ako boj demokratickej a prozápadnej UNM proti oligarchistickej proruskej Ivanišviliho strane. V skutočnosti však ide o zápolenie dvoch rovnako deštruktívnych síl. Na jednej strane je UNM, ktorá je síce prozápadná, ale nie je demokratická, keďže okrem iného ignoruje výsledky volieb. Na strane druhej je Gruzínska túžba, ktorá síce nie je proruská, avšak je to oligarchistický projekt jedného muža, ktorý si môže za vlastné peniaze kúpiť celú krajinu. Kedysi výkladná skriňa demokracie na Južnom Kaukaze si tak môže vyberať medzi dvoma deštruktívnymi hnutiami. Obe pritom ničia ešte stále demokratický charakter Gruzínska – len každá iným spôsobom.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.