Kremský o Matovičovi: Nemá rád zákernosť, kriváctvo, na to je veľmi alergický

Poslanec Národnej rady SR za OĽaNO a šéf hospodárskeho výboru parlamentu Peter Kremský tvrdí, že s jeho straníckym šéfom sa dá vychádzať. Keď mu rozumne a vecne vysvetlíte, o čo vám ide, konflikt nehrozí. Ten prichádza až vtedy, keď naňho vyvíjate nátlak, že jediný máte pravdu a správne riešenie. Kremský si nesťažuje na komunikáciu s Matovičom, tá sa dokonca zlepšuje. Poslanec je zástancom prorodinnej politiky. Chceme pomôcť, že keď sa v rodine narodí dieťa, aby ju to nestiahlo finančne nadol, hovorí.  

V roku 2015 ste boli hovorcom iniciatívy Aliancia za rodinu, ktorá podnietila celonárodné referendum. I keď bolo neúspešné, zapojilo sa doň veľa ľudí. Mali ste vtedy v rukách silnejší nástroj ako dnes, keď ste poslancom Národnej rady a šéfom jej hospodárskeho výboru?

Budem oponovať, že referendum bolo neúspešné. Nebolo platné, to je pravda, ale po tej obrovskej antikampani, bola vyše 20-percentná účasť veľkým úspechom. Zozbierať pod petíciu takmer 400-tisíc podpisov bola obrovská akcia, ktorá sa pri nepolitickom referende málokedy podarí. Ešte predtým, ako sa zozbierali podpisy, sa do ústavy dostalo manželstvo muža a ženy, už len z obáv pred tým, že by sme boli úspešní a založili vlastnú politickú stranu. Druhý úspech bol, že odvtedy sa neprejavili žiadne snahy o presadenie tých článkov, ktorých presadeniu sme chceli predísť referendom.

Čo si viac ceníte, 21 percent obyvateľov, ktorí prišli v roku 2015 na referendum, alebo 25 percent, ktoré dostalo hnutie OĽaNO vo voľbách a ktoré sa uskutočnili takmer presne pred rokom?

To sú dve rozdielne veci a je medzi nimi päť rokov. Oboje je veľmi cenné víťazstvo. Čo sa týka volieb, na začiatku sme mali preferencie päť percent, možno sme dúfali, že sa dostaneme do parlamentu a možno obsadíme jedno, dve ministerstvá. Od decembra to prudko stúpalo a nakoniec sa to skončilo na 25 percentách. Chodili sme každý deň do ulíc a videli, ako nám ľudia držia palce, mali dosť ficizmu, korupcie. Cítil som naozaj ľudové odhodlanie. To sa stáva iba raz v živote, bol to pre mňa veľký zázrak.

Bol to iný pocit ako v tom roku 2015 počas referenda za rodinu?

Úplne iný pocit, prišiel výsledok, zostavenie novej vlády. Teraz som v parlamente, môžem robiť svoju prácu. Je to iné ako dobrovoľnícka činnosť, je to na oveľa profesionálnejšej úrovni.

V iniciatíve vám išlo napríklad o potvrdenie manželstva muža a ženy, otázky výchovy. Do akej miery sa vám podarilo vaše zámery dostať do volebného programu hnutia OĽaNO? Boli ste jeho spoluzostavovateľom.

Nechceli sme stavať OĽaNO ako konzervatívne hnutie, pretože máme aj liberálnych podporovateľov. Na druhej strane sme boli v koalícii s Kresťanskou úniou, ktorej sme dali priestor, aby priniesli do programu ich hodnotové princípy. V hnutí máme aj konzervatívnych ľudí, ktorí uplatňujú tento dôraz vo svojom živote. Aj keď to nie je výslovne v programe exaktne pomenované, do programového vyhlásenia vlády sme pretlačili, že napríklad preventívnymi opatreniami chceme znížiť počet potratov. Boli sme hrádzou oproti tomu, aby sa tam dostali registrované partnerstvá.

Je rok po voľbách. Čo sa z vášho programu podarilo naplniť v rodinnej politike?

Bol som spoluautorom rodinnej politiky. Najdôležitejšia je podpora rodín s deťmi, lebo tie sú aj finančne znevýhodnené, aj ukrátené v službách, ktoré im poskytuje štát. Snažili sme sa a budeme sa snažiť dať rodinám viac peňazí. Podarilo sa nám zvýšiť daňový bonus na deti, zaviesť tehotenský príplatok, ktorý budú dostávať ženy od štvrtého mesiaca tehotenstva, a niekoľko ďalších menších podporných opatrení. To je len začiatok. Chceme pomôcť, že keď sa v rodine narodí dieťa, aby ju to nestiahlo finančne nadol. Žiaľ, je veľa rodín, ktoré si finančne nemôžu dovoliť druhé, tretie, štvrté dieťa. Nechceme, aby ľudia mali deti pre peniaze, ale tých, ktorí sa pre peniaze boja mať dieťa, chceme zbaviť strachu. Toto by mal robiť štát, lebo inak bude krajina vymierať. Naším cieľom je, aby sa rodinám, čo idú pri deťoch finančne nadol, dorovnali tieto mínusy. Ak nepôjdu do plusu, aby to pre ne ostalo aspoň na nulovej úrovni.

Ste predsedom hospodárskeho a členom finančného výboru parlamentu. Môže si toto štát dovoliť?

Až tak veľa sme toho neurobili, pretože to bol veľmi ťažký rok a štát mal obrovské finančné náklady na opatrenia proti pandémii korony. Tieto opatrenia si treba dobre zvážiť, treba na ne nájsť peniaze. Chceli sme byť veľmi obozretní a mať disciplinovanú finančnú politiku.

Dajú sa naplniť všetky opatrenia, čo ste mali vo volebnom programe? Boli by na to peniaze nebyť koronakrízy?

Určite by sme to radi urobili, ale nechceme to na úkor deficitu, že by štát vytvoril ďalšie dlhy. Pripravujeme daňovú reformu, podľa ktorej sa budú oveľa viac zdaňovať majetok a spotreba. V rámci toho by sme radi poskytli rodinám s deťmi také daňové úľavy, aby sa ich príjmy výrazne zvýšili. Budeme klásť dôraz na daňový bonus, na úľavy rodičom, keď napríklad platia hypotéky. Bude to na úkor ľudí, ktorí majú veľké majetky a platia z nich len minimálne dane. To by sme chceli zmeniť.

Budete sa zúčastňovať na daňovej reforme?

Áno, určite by som rád.

Je finančne únosné, aby sa realizovali všetky reformy, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády?

Programové vyhlásenie je predstavou, čo všetko by sme radi vykonali. Korona všetko zmenila. Programové vyhlásenie sa písalo v čase, keď ešte nikto nevedel, ako dlho to potrvá. Nechcem sľubovať, že všetko sa naplní, to asi nie je úplne reálne, ale určite by sme radi urobili čo najviac, koľko situácia dovolí.

Z hľadiska sľubov sa vrátim do obdobia kampane pred vlaňajšími voľbami. Vyvolali ste medzi ľuďmi hlasovanie o programových prioritách, napríklad o bezplatnej doprave pre študentov, dôchodcov v autobusoch, v mestskej doprave. Bolo reálne to dosiahnuť?

Je to reálne. Určite by to stálo nejaké náklady, ale prispelo by to k napĺňaniu zelených cieľov Slovenska a Európskej únie. Posilnenie verejnej dopravy je dobrý cieľ, samozrejme, treba zvážiť, či je doprava naozaj efektívna, či to funguje tak, ako má.

Pýtam sa vás ako predsedu hospodárskeho výboru, dalo by sa to finančne utiahnuť?

Je to otázka nákladov. Či na to štát má a či chce tieto náklady zaplatiť. Do určitej miery je to rozumné, minimálne pre ľudí, ktorí nemajú vlakovú dopravu a sú diskriminovaní. Bolo by spravodlivé im pomôcť.

Nejde o spravodlivosť, ale o reálnu naplniteľnosť takýchto sľubov.

Hovorím, reálne to je, ale za akú cenu.

Takže by sa opäť muselo niekde ubrať?

Áno, napríklad zredukovať podporu autobusov, ktoré jazdia paralelne s vlakmi.

Bola tam ďalšia predvolebná otázka, napríklad uplatnenie povinnosti vykonať operačné zákroky pri nádorových ochoreniach do 14 dní od indikovania. Bolo by to reálne, aj keby sme tu nemali pandémiu?

Nie som odborník na zdravotníctvo, ale rozumiem, čo bolo cieľom. Ľudia, ktorí majú rakovinu, čakali často mesiace na zákrok, až niekedy bolo už neskoro.

Otázka je, či volič nedostal prísľub, ktorý bol nereálny.

Neviem sa k tomu vyjadriť, či je to naplniteľné. Aj finančne, lebo neviem odhadnúť, koľko by to stálo.

Ďalšia otázka pre voličov bola, či chcú, aby platila hmotná zodpovednosť politikov. Dá sa to dosiahnuť? Dnes ste sám politikom.

Do určitej miery áno. Politik zodpovedá za svoje rozhodnutie a ak ho vykoná tak, že zjavne poškodí štát, mal by za to niesť hmotnú zodpovednosť.

A keď poslanec poškodí štát svojím hlasovaním?

To je trochu iné. Parlament je kolektívny orgán, tam poslanec nerozhoduje sám, či sa niečo urobí alebo neurobí. Vláda je tiež kolektívny orgán, zodpovednosť je rozložená na všetkých členov. Ale ak o niečom rozhoduje minister, je to v jeho kompetencii, tam vidím zmysel hmotnej zodpovednosti. Takisto iný politik, ako je župan, primátor.

Uveďte príklad konkrétneho politika, na ktorého by s mala vzťahovať takáto zodpovednosť.

Videl som také konanie v prípade predsedu Štátnych hmotných rezerv  Kičuru. Presadil si určité dodatky do zmluvy, kde firmám dal dopredu peniaze, boli to milióny eur na nákup niečoho, čo tie firmy ani nedokázali zabezpečiť. Firmy nedodali to, čo mali, a peniaze odmietajú vrátiť. Toto nie je úplne presne príklad politika, ale ak by išlo o politika, pri takomto konaní je namieste, aby sa za to zodpovedal.

Viete si ako poslanec predstaviť, ako by mal vyzerať taký zákon?

Ak človek individuálne rozhoduje o nejakom nakladaní s hmotným majetkom štátu, dalo by sa to legislatívne upraviť.

Bol to prísľub pred voľbami. Pracuje sa na tom?

Nevidel som zatiaľ taký návrh.

Čo sa vám ako predsedovi hospodárskeho výboru podarilo dosiahnuť za doterajšie obdobie?

V energetike sa podarilo zrekonštruovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podarilo sa nám urobiť prvé prehodnotenie všetkých dodávateľských poplatkov. Podarilo sa ich znížiť, odrazom toho je zníženie cien elektriny a plynu od začiatku tohto roka.

Ďalšia oblasť?

V oblasti podnikania sa podarilo presadiť niekoľko možno menších zmien, ale ako celok je to určitá pomoc. Na prvom kilečku sme začali robiť hneď prvé týždne po voľbách. Bola to spoločná aktivita štyroch koaličných strán.

 

To presadilo ministerstvo hospodárstva.

Ministerstvo hospodárstva to prezentovalo, ale podieľali sme sa na tom, v podstate, všetci. Boli tam aj moje návrhy a návrhy ďalších, napríklad určité zníženie byrokracie, ako napríklad pracovnej zdravotnej služby. Podarilo sa presadiť slobodu v oblasti gastrolístkov, že ľudia si môžu vybrať aj hotovosť. Mne sa podarilo presadiť možnosť brigády pre deti od 15 rokov, čo bolo doteraz obmedzené až do ukončenia školskej dochádzky.

Ako vychádzate s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom?

Vychádzame dobre, niekedy sa dostávame do určitého sporu, lebo máme iné názory. Richarda Sulíka je veľmi ťažko presvedčiť, keď niečomu verí – takisto ako nášho predsedu. Z tohto hľadiska to nie je vždy jednoduché. Ale keď sa rozprávame korektne, tak to funguje. Žiaľ, ako som ho spoznal za ten rok, čo som v parlamente, je pre mňa ťažko pochopiteľná jedna vec. Mnohí politici rešpektujú svojho politického partnera až vtedy, keď im spôsobí problémy. Hovorím tomu zákon širokých lakťov.

To je prípad Sulíka?

Áno, je to jeho prípad, aj iných. Takíto ľudia akoby vás nepočúvali až dovtedy, kým sa nezaseknete a neurobíte im nejaký problém. Potom zrazu začnú byť milí a ústretoví.

Ako to bolo pri Sulíkovi?

Napríklad naposledy pri zákone o kritickej infraštruktúre, ktorý navrhol veľmi divne. Keď som to videl, chytal som sa za hlavu, lebo by to znamenalo, že Bill Gates, Elon Musk a ďalší hráči na Wall Street by si museli pýtať od slovenskej vlády povolenie, ak by chceli kúpiť napríklad americké akcie US Steelu. Zákon teraz stanovuje, že keď sa v niektorom zo strategických podnikov a v ich materských firmách mení vlastnícky podiel, musí byť o tom informovaný štát. Pôvodný návrh bol však taký, že keby nielen vo firme na Slovensku, ale aj v materskej spoločnosti, nadobudol niekto vyšší podiel ako päť percent, musel by si predtým pýtať povolenie od slovenskej vlády. Keby sa Bill Gates uchádzal o šesť percent akcií US Steelu v Amerike, musel by si pýtať povolenie slovenskej vlády.

Ako to dopadlo?

Postavil som sa proti tomu a povedal som, že je to nezmysel. Zmenili sme to tak, že majiteľ podielu vo firme na Slovensku musí o tom informovať vládu cez ministerstvo hospodárstva a ministerstvo to môže preskúmať. Ak by to narušovalo záujmy Slovenska, môže sa proti tomu postaviť. Vláda to potom môže zablokovať.

Zákon mal mieriť predovšetkým na Slovenské elektrárne, kde hrozilo takéto riziko.

Podľa mojich informácií to zďaleka nebolo také akútne, ako sa prezentovalo. Pokiaľ viem, tak ruská banka Sberbank, ktorá je najväčším úverovateľom, navrhla akcionárom, aby jej ručili priamo akciami Slovenských elektrární, čo títo akcionári odmietli. Ale to sa, pokiaľ viem, stalo už viackrát a bol to formálny krok, ktorý bol viackrát odmietnutý. Čiže nebolo to nič katastrofické.

Pred šiestimi rokmi ste boli hovorcom iniciatívy v referende a Sulík bol europoslancom. Tvrdo vás kritizoval.

Za to vulgárne tričko sa potom ospravedlnil, čo si vážim. Rozumiem, že niekto môže mať opačný názor a rešpektujem to. Je to za nami.

Ale predsa, Sulík je názorovo inde ako vy.

V niečom áno, v niečom nie. V ekonomike máme celkom podobné názory. Tam ide o vecné riešenia.

Sulík je odmeraný k európskemu Fondu obnovy na pomoc po pandémii. Ako ho vnímate vy? Je v ňom nadiktované prerozdelenie prostriedkov. Napríklad 34 percent je predpísaných na zelené projekty. Je pre Slovensko výhodné prijímať prostriedky, ktoré sú takto účelovo viazané?

Určite by bolo pohodlnejšie, keby nám niekto dal bianco šek a povedal, miňte si to, ako chcete. Ale Európska únia má svoje priority a je logické, že pri tomto postupuje podľa nich. Jedna z priorít je dôraz na zelenú ekonomiku a zelené riešenia. Ten dôraz je často prehnaný a vedie až k akémusi samozničujúcemu procesu, napríklad pri obchodovaní s emisnými povolenkami. Prináša to, že oceliarne v Európe núti Brusel dodržiavať určité ekologické opatrenia, ale zároveň dovoľuje import z krajín, kde sa tieto ekologické opatrenia vôbec nedodržiavajú, takže môžu dosiahnuť nižšiu cenu ocele. Ďalšia nezmyselná vec je extrémny tlak na elektromobilitu, pričom veľmi veľa súčiastok, hlavne batérie, sa vyrába v Číne. Technologické know-how elektromobility sa nachádza v Číne, čiže v podstate akoby sme na úkor európskeho podporovali čínsky automobilový priemysel. Pritom Európa má obrovské kompetencie v spaľovacích motoroch, ktoré možno ďalej vylepšovať zeleným smerom. Toto sú trochu prehnané dôrazy, nie celkom premyslené. Ale keď už takéto podmienky sú, treba sa im prispôsobiť a treba využiť peniaze v rozumnej miere a na to, čo nám prinesie prospech. Zaznamenávame výrazné otepľovanie klímy. V našom južnom regióne nevieme v lete bez klimatizácie v úradoch, nemocniciach, školách prežiť. Úžasná príležitosť je zainvestovať do takéhoto vybavenia, zatepľovania, izolácií, výmeny okien.

Sú to peniaze, ktoré požičia Európska komisia, to znamená centrálna inštitúcia. Peniaze poskytne a potom bude musieť hľadať nástroje na ich splatenie. Jedným zo zdrojov na to môžu byť spoločné európske dane. Nebadáte v tom cestu k federalizovaniu Európskej únie?

Obávam sa, že to prinesie nejaké zvýšené dane. Rovnako to môže viesť aj k určitej zvýšenej inflácii.

Skôr narážam na to, že EÚ môže začať vytvárať nejakú európsku vládu, aby riadila nejaký spoločný rozpočet.

To vždy určite hrozí, lebo bruselskí byrokrati vždy chcú vo svojich rukách sústrediť väčšiu a väčšiu moc. Treba sa jasne vyslovovať, čo chceme, ako si vážime suverenitu Slovenska.

Tá suverenita sa narúša ekonomicky.

Ako tomu zabrániť? Keď si tú pomoc nezoberieme, čo tým dokážeme?

Pandémia. Ako hodnotíte prijímanie opatrení, ktoré sme tu doteraz mali? Ak by bolo najhoršie, dokázali by sme zvládnuť zastavenie výroby na Slovensku?

Toto by malo byť úplne najkrajnejšie opatrenie, už keby to naozaj bolo úplne katastrofické. Verím, že k tomu nedôjde. Ja by som na toto nesiahal. Práve výrobné fabriky sú jedny z najviac disciplinovaných, lebo vedia, že ak by sa to tam rozšírilo, tak musia zavrieť. Celkovo majú problém nájsť ľudí do výroby, ak by im pri tých, ktorí sú zaučení a zabehaní, vypadla štvrtina alebo polovica nakazených ľudí, mali by veľké problémy. Sú opatrní, testujú ľudí, dodržiavajú tvrdé opatrenia. Slabý článok je, čo tí ľudia urobia, keď odídu z fabriky, s kým cestujú domov, s kým sa stretávajú, ako dodržujú opatrenia. Ak sú pochybnosti o tom, že sa to vo výrobných závodoch nedodržiava, treba tvrdo kontrolovať. Toto je také slabé miesto, nedôslednosť kontroly dodržiavania opatrení. Spoliehať sa na to, že uzavrieme fabriky, nám nepomôže. Musí byť jasný, zrozumiteľný systém a dôslednosť.

Platí to aj na ministra Krajčího? Sulík ho chce vymeniť samým sebou. Stojíte za Krajčím?

Myslím si, že to nie je o ňom, že on by urobil nejaké závažné chyby. Keby bolo na ňom, tak by lockdown prišiel oveľa skôr, opatrenia by boli oveľa tvrdšie. Ani ja som vtedy nebol zástancom tých opatrení a Sulík sa tvrdo staval proti nim. Obviňovať Krajčího je teraz veľmi pokrytecké.

Poďme vyššie. Hlavným manažérom je šéf OĽaNO a predseda vlády Igor Matovič. Nejde o jeho zodpovednosť, že sme sa dostali do takéhoto stavu?

Je to zodpovednosť každého – jeho, každého člena vlády, aj nás, poslancov. Ja sa zodpovednosti nevyhýbam.

Čo ste mohli spraviť na lepšie zvládnutie pandémie vy?

Možno som viac mohol hovoriť, čo treba robiť lepšie, navrhovať riešenia.

Komu?

Napríklad predsedovi vlády. Aj ministrovi zdravotníctva.

Komunikujete s predsedom vlády?

Snažím sa.

Dá si povedať?

Niekedy áno, niekedy nie. To je normálne. Ja si tiež nedám vždy povedať. To je diskusia.

Tu sa vedie často diskusia alebo skôr polemika pred národom.

Áno. Ľudia rozprávajú otvorene, neskrývajú sa niekde vo vládnom hoteli Bôrik ako minulá vláda. Čo chceme? Chceme kabinetnú politiku? Čo robila Ficova vláda? Oni sa tam hodiny hádali, potom vyšli pred médiá usmiati a povedali, že všetko je v poriadku, že nie je žiadny problém. Pritom všetci vedeli, že je problém, kričia na seba, nadávajú si, ale potom sa tvária, že všetko je okej, pretože sa dohodli na nejakých peniazoch. Ja by som bol nerád, aby naša vláda takto fungovala.

Ale čo vidíme teraz? Predstúpi predseda vlády pred národ a hovorí hodinu, hodinu a pol. To nie je diskusia, to je napádanie vlastných ministrov.

Osobné obvinenia nie sú šťastné. V každom prípade by to malo ostať vo vecnej rovine. Keď sa objavujú, nie je to šťastné zo žiadnej strany. Toto nezastávam. Ale na druhej strane, nie každý má vybrúsený právnický prejav, kde má premyslené každé slovo. Vyzerá úžasne uhladene, ale zároveň je za tým falošnosť. Som rád, že Igor Matovič nie je taký.

Takže ani vám nenapadlo, že by OĽaNO mohol viesť niekto iný ako Matovič?

Nie som ten, kto by to mal navrhovať, myslím si, že v strede krízy by toto naozaj nebolo namieste.

Pred chvíľou ste povedali, že aj vy ako poslanec nesiete zodpovednosť.

Určite nie za to, aby som vymenil premiéra. Toto nie je moja zodpovednosť. Žiadny človek nie je nenahraditeľný, ani Igor Matovič. Ale on voľby vyhral a ľudia ho zvolili, dali mu dôveru, aby bol vo funkcii. Keď sa ľudia rozhodnú, že mu dôveru nechcú dať, tak ju nebude mať. Ale myslím si, že nie je dobré, aby o tomto rozhodovali politici alebo médiá. Mali by o tom rozhodovať voliči.

Nestráca Matovič dôveru už tým, že v preferenciách kleslo jeho hnutie z 25 na 10 percent?

Ja by som prieskumy nepreceňoval. Ľudia sa rozhodujú vo voľbách, a nie tri roky pred nimi.

Keď sme hovorili spolu pár mesiacov po voľbách, povedali ste mi, že Matovič je ochotný viac počúvať, ako zvykol. Ako to je dnes?

Ako som povedal, niekedy áno, niekedy nie. Ale oproti minulosti sa to výrazne zlepšilo.

Je ochotný počúvať svojich politických oponentov vo vláde? Lebo toto je teraz, zdá sa, hlavný problém.

Ja si myslím, že áno, len veľmi záleží na tom, akým je to spôsobom. Pretože mnohí z nich používajú nátlak, že len ja mám pravdu a tak to musí byť. Toto Matoviča veľmi dráždi. Vtedy sa zasekne a vznikne konflikt.

Už nejde len o konflikt Matoviča so Sulíkom. Tretí koaličný partner začína tiež dosť rázne vystupovať, hľadá si svoje miesto a chce sa zviditeľniť.

Diskusiu nepovažujem za konflikt. To, že sa Veronike Remišovej nepáči Sputnik, to nepovažujem za konflikt. Považujem to za diskusiu, iný názor a to je úplne v poriadku. Keď má argumenty, stojí si za svojím. Ja to tiež tak robím. To, ako si Matovič so Sulíkom nadávali, považujem za konflikt. To sa mi nepáčilo. Bolo to nevhodné. Takéto veci by sa nemali stávať, mali by sme ostať vo vecnej rovine.

Aká je teraz pozícia Matoviča v hnutí? Taká, aká bola pred rokom?

Mnohí ľudia ho dnes poznajú viac ako pred rokom, mnohí sa s ním stretávajú, trochu inak ho spoznávajú, majú s ním viac skúseností. Ale že by sa jeho pozícia zmenila, to si nemyslím.

Môže niekto v hnutí niečo presadiť proti vôli Matoviča?

Určite áno. Máme orgány, máme spôsoby, máme štatút, stanovy. Tie dovoľujú aj odvolanie predsedu.

Pred Vianocami, keď sa mu nepodarilo presadiť ďalšie kolo plošného testovania, povedal, prehral som. Bola situácia, že by Matovič uvažoval o odchode z funkcie? Viete si to predstaviť?

To je sugestívna otázka, či si to viem predstaviť.

Otázka je, či také niečo nastalo, že bol znechutený a uvažoval o odchode.

Že bol znechutený, to viem. Nad čím vážne uvažoval, to neviem, lebo do jeho hlavy nevidím. Ale viem, že vtedy bol aj emocionálne dosť rozhodený z toho, ako sa to vyvíjalo, že sa situácia zhoršovala, testy neboli a lockdown sa neschválil. Nástroje na spomalenie, zastavenie epidémie neboli k dispozícii a on bol z toho veľmi frustrovaný. Je človekom, ktorý dáva najavo svoje emócie, dáva von to, čo prežíva.

Mali ste s ním dakedy konflikt?

Otvorený nie, pokiaľ si pamätám.

Lebo s ním sa neradno dostať do konfliktu.

Ja sa neorientujem podľa toho, s kým sa mám alebo nemám dostať do konfliktu. Mám svoju hlavu a obhajujem to, čomu verím. Keď človek Matovičovi rozumne a vecne, s jasnými argumentmi vysvetlí, čo chce a čo si myslí, nevchádza do konfliktu. No nemá rád zákernosť, kriváctvo. Na to je veľmi alergický.