Pápežova historická cesta do Iraku. Zastal sa jezídov, kresťanov a otvoril dialóg s tamojším islamom

Pravidelný týždenný prehľad diania v Ríme, výber komentárov a analýz vatikanistov pripravuje každú nedeľu Bohuš Petrík. Dnes je hlavnou témou historicky prvá návšteva pápeža v Iraku.

Rímsky biskup je v Iraku – historickej Mezopotámii – po prvý raz v dejinách a je to primárna téma vatikanistov i mnohých svetových médií. Za nebezpečnú ju v nedávnom rozhovore označil emeritný pápež Benedikt XVI. pre zlú bezpečnostnú i pandemickú situáciu. Pontifik však prichádza ukázať, že kresťanstvo má svoje miesto v regióne. V Ríme sa medzitým kajal novinár za to, že povedal, že František nie je Peter, ale len Bergoglio. Aj rozruch v nemeckej cirkvi stále pokračuje. Udalostí je veľa, môžeme začať.

„Aj v Iraku si katolícka cirkev želá byť priateľom všetkých a prostredníctvom dialógu konštruktívne spolupracovať s ostatnými náboženstvami pre pokoj. Starodávna prítomnosť kresťanov na tejto pôde a ich prínos pre život v krajine tvoria bohaté dedičstvo, ktoré chce pokračovať v službe všetkým. Ich účasť na verejnom živote ako občanov, ktorí majú plné práva, slobodu a zodpovednosť, bude svedčiť o tom, že zdravý náboženský, etnický a kultúrny pluralizmus môže prispieť k prosperite a harmónii krajiny.“ Takto pápež František v úvodnom prejave upozornil na hlavný dôvod svojej návštevy: primäť kresťanov, aby sa vrátili z emigrácie do Iraku, a povzbudiť štátnych predstaviteľov, aby si ctili ich prínos. Zároveň sa zastal menšiny jezídov, odsúdil násilie a vystríhal pred korupciou.

Míľnikom bolo tiež stretnutie s tamojším duchovným lídrom, veľkým ajatolláhom Alím al-Sistáním. Tým sa podľa arabistu Gillesa Kepela otvoril dialóg medzi Svätou stolicou a šiítmi minimálne na takej úrovni, aký sa momentálne vedie so sunnitmi. Táto vetva islamu má totiž viacero prvkov spoločných s kresťanstvom a svojou štruktúrou je blízka katolíckej cirkvi.

KresťanstvoŠiítsky islam chce chrániť kresťanov. Pápežova cesta do Iraku má veľký význam, hovorí Gilles Kepel

Na súkromnej návšteve pontifik poďakoval al-Sistánímu za to, že spoločne so šiítskou komunitou „pozdvihol hlas na obranu najslabších a prenasledovaných, čím potvrdil posvätnosť ľudského života a význam jednoty irackého ľudu“. Pápež tiež podčiarkol „dôležitosť spolupráce a priateľstva medzi náboženskými komunitami, lebo pestovaním vzájomnej úcty a dialógu môžu prispieť k dobru“ v Iraku i celom regióne.

I keď sa nepotvrdilo žiadne spoločné vyhlásenie, táto schôdzka nadchla dokonca aj taliansky komunistický denník Il Manifesto: vraj ide o „Abrahámsky pakt“ proti vojnám, zbraniam, netolerancii a o „mimoriadny výsledok pod znakom Abraháma.“ Pre iných to bolo – tak ako celá apoštolská cesta v Iraku – tvrdou ranou pre teóriu o nevyhnutnom strete civilizácií.

Na stretnutí abrahámskych náboženstiev v Ure, ktoré je podľa tradície rodné mesto Abraháma, pontifex odsúdil terorizmus zneužívajúci náboženstvo. Vyzval na nasledovanie „nášho otca Abraháma“, na vzdelávanie mladých k bratstvu a k úcte voči každému ľudskému životu: k nenarodeným, migrantom, starým a ľuďom všetkých národností.

Pontifex dnes navštívi Mosul, Erbil aj starobylé kresťanské mesto Karakoš a zajtra z Iraku odlieta. Apoštolskej ceste sa ešte budeme venovať po jeho návrate do Ríma.

KresťanstvoPrekvapivý triumf pápeža Františka v Iraku

Spáchal som ťažký hriech senzačnosti, keď som naznačil, že František nie je pápež

„Nie som kompetentný povedať, či je Bergoglio pápež alebo nie. Verím, že je, ale že sa tak nespráva. Ak tak nekoná, znamená to, že pápežom nie je? To je otázka, ktorú nechám na odborníkov… Titulok môjho článku je pravdepodobne zavádzajúci. Moja chyba. Dopustil som sa senzačnosti, ťažkému hriechu pre novinára,“ priznal sa Aldo Valli, ktorý vyvolal pomaly doznievajúcu polemiku pre článok s názvom Rím je bez pápeža: Je tam Bergoglio. Nie Peter.

Nosnú ideu článku však zastáva: „kríza otcovstva ide ruka v ruke s krízou pápežstva“, čo má počiatok v kultúrnej revolúcii v roku 1968. Odvtedy sa podľa Valliho aj v teológii viac odmieta osoba (Boha) otca, autorita a idea odpustenia, a naopak uprednostňuje sa priateľ, sprevádzanie a dôraz na okolnosti. Takého Boha podľa žurnalistu predkladá súčasný pontifex: nie milujúceho otca, ktorý odpúšťa, ale priateľa, ktorý skôr sprevádza a úplne zbavuje viny.

Ženy v nemeckej cirkvi

Pokračuje aj rozruch v nemeckej cirkvi. Tamojšia synoda s podtitulom Synodálna cesta si po prvý raz zvolila ženu za generálnu tajomníčku katolíckej biskupskej konferencie. Denník Il Messaggero si všimol, že prvá žena-laička sa tiež dostala na čelo farnosti v Essene. I keď v katolíci v Nemecku nemajú kňažné, ide o „silný signál“ a túžbu po „nevyhnutných reformách“, čo značí „politiku malých krokov“, myslí si periodikum. Zatiaľ čo napríklad jedni v tom vidia protestantizáciu katolíckej cirkvi v stredoeurópskej krajine, pre iných je to znak pohanstva, nie schizmy. Keď sa cirkev redukuje na funkcie, demokratické a parlamentné procesy, vraj sa tým zosvetšťuje a zrádza svoju podstatu, stáročnú tradíciu a svoj špecifický jazyk.

Citát týždňa

Pápež na návšteve Iraku v prezidentskom paláci v Bagdade povedal aj tieto slová, ktoré vyberám ako citát tohto týždňa:

„Po kríze nestačí obnova, musíte ju spraviť dobre, ​​aby všetci mohli mať dôstojný život. Z krízy sa nevychádza rovnako ako predtým: vychádza sa lepšie alebo horšie. Ako politici a diplomati ste povolaní podporovať tohto ducha bratskej solidarity. Je potrebné bojovať proti korupcii, zneužívaniu moci a nezákonnosti, ale to nestačí. Zároveň treba budovať spravodlivosť, povzbudiť k čestnosti, transparentnosti a posilniť inštitúcie.“