Černosi vyhrali voľby. Chceme od Bidena niečo za našu podporu, vyhlasuje spoluzakladateľka BLM

„V krátkosti, černosi vyhrali tieto voľby,“ píše Cullorsová v liste pre Joea Bidena a potenciálnu viceprezidentku Kamalu Harrisovú a zdôrazňuje, že bude po nich žiadať, aby vypočuli černochov a „prioritizovali“ ich agendu, informuje Fox News.

Biden a Harrisová nedávno zverejnili svoje hlavné priority, pričom medzi jednu z nich zaradili aj boj proti „systémovému rasizmu“. V rámci svojho boja za rasovú rovnosť navrhuje dvojica viaceré ekonomické plány, ale napríklad aj reformu polície – zákaz škrtiacich chvatov či zákaz použitia armádnych zbraní v policajných zložkách.

Demokratický kandidát taktiež prisľúbil bývanie, vzdelanie a finančnú pomoc černošským a hispánskym komunitám, ktoré boli zasiahnuté pandémiou koronavírusu. Spoluzakladateľka BLM tiež žiada, aby sa mohli aktívne zapájať do aktivít odovzdávania moci novej administratíve.

Lenin či Mao Ce-tung

Korene hnutia Black Lives Matter siahajú až do roku 2013 a spájajú sa s dvomi konkrétnymi medzirasovými incidentmi: prvým bolo zastrelenie Treyvona Martina floridským koordinátorom komunitnej domobrany, polovičným belochom a polovičným Hispáncom Georgeom Zimmermanom,  druhým zastrelenie 18-ročného černocha Michaela Browna bielym policajtom Darrenom Wilsonom vo Fergusone.

BLM je samo osebe decentralizovaný subjekt, v ktorého počiatkoch stáli aktivistky, ktoré sa netaja tým, že svet posudzujú cez silno kontroverzné ideologické rámce, a šíri naratív o násilnom útlaku tamojšej černošskej populácie zo strany belochov, pri ktorom niektorí hovoria dokonca o genocíde.

„BLM založili pred siedmimi rokmi tri americké černošské aktivistky: Patrisse Cullorsová, Alicia Garzaová a Opal Tometiová. Cullorsová hovorí o sebe a o Alicii Garzaovej, že sú vyškolenými marxistkami. Cullorsová hovorí, že okrem Marxa uznáva aj Vladimíra Iľjiča Lenina a Mao Ce-tunga,“ pripomenul nedávno slovenský exminister vnútra Vladimír Palko.

Černosi Bidena podržali, no slabšie

Aj keď Cullorsová hrdo tvrdí, že černosi vyhrali tieto voľby a Biden im ďakuje za ich podporu, realita je taká, že podiel podpory Afroameričanov pre demokratov oproti minulým voľbám klesol. Podobný pokles podpory zaznamenali demokrati aj u Hispáncov.

Pred štyrmi rokmi hlasovalo za demokratickú kandidátku Hillary Clintonovú 91 percent Afroameričanov, pre Bidena to bolo tentoraz „len“ 87 percent. Pokles, aj keď mierny, je stále badateľný.

Donald Trump, paradoxne, stratil podporu len u belochov. Vo väčšine štátov s vysokou černošskou populáciou (nad 20 percent) vyhral Trump. Ide o Mississippi, Louisianu, Južnú Karolínu, Severnú Karolínu a Alabamu. Biden zvíťazil v Marylande, v Delaware a pravdepodobne v Georgii.