Rozhovor s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom z iniciatívy Dáta bez pátosu o viacerých dobrých trendoch a pokojnejšej jari pred nami.

Hoci sme v marcových dňoch viackrát prekročili hranicu 100 mŕtvych za deň, pri hlbšom pohľade sa za niektorými číslami skrývajú pozitívne trendy. Rozprávali sme sa o nich s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom z iniciatívy Dáta bez pátosu.

Tento rozhovor vzniká najmä kvôli tomu, že máte pre nás dobré správy. Hovoríte, že sa dokonca blíži koniec vlny. Tak nás potešte, najskôr ale zhodnoťme náš stav, kde sme.

Vo svetle toho, čím sme si prešli za posledný štvrťrok, áno, čaká nás zlepšenie. Ale najskôr to zhodnotenie stavu. V priemeroch infikovaných sme sa nedostali pod 2 000 a veľmi rýchlo sme vystrelili nahor. Už tri mesiace máme veľmi vysoké čísla aj z toho mála PCR testov, ktoré robíme. Za 90 dní sme boli schopní identifikovať 200-tisíc nakazených, čo predstavuje dve tretiny z celkového počtu PCR testov. Všetky v tom čase nám podobné štáty ako Dánsko, Nemecko či Holandsko boli medzi 6. až 10. decembrom na rovnakých číslach ako my, ale lockdownami dostali potom počty infikovaných nižšie. Počuli sme, že väčšinou v januári a februári prevládal pri sekvenovaní infekčnejší britský variant, čo nie je dobrá správa pre množstvo infikovaných a následky pre štát. Rástli sme v čase, keď ostatné štáty klesali.

Poďme do súčasnosti. Počet hospitalizovaných je jedným z troch základných kritérií covid automatu. Čo vieme povedať o hospitalizovaných, prečo ich je tak veľa a prečo v nemocniciach ležia pacienti tak dlho?

Hoci ide o ťažkú kapitolu, veľa ľudí v nemocniciach zomrelo, aj tu vidíme niektoré dobré správy. Pokúsim sa ich trochu rozobrať. Vezmime si napríklad Nitru od začiatku roka: pri testovaniach zistili týždenne asi 1 percento nakazených, vo firmách možno viac. Líšime sa tým, čím sme si prešli, to je jeden fakt, ktorý má svoje aj pozitívne dôsledky, o tom neskôr.

V niektorých obdobiach sme mali najviac hospitalizovaných na svete. Hoci nie je presne daná metodika, ako to vykazujeme, u nás ostávajú ľudia v nemocniciach zrejme dlhšie ako inde, ale v každom prípade sme boli na špičke. Počty hospitalizovaných potvrdzujú, že sme mali veľa infikovaných.

Čo sa týka úmrtí, pravdepodobnosť podľa veku spracoval na Štandarde pán Palko, my nemáme oproti iným štátom toľko mŕtvych zo skupiny starých ľudí. Vo Švédsku bola v prvej vlne štvrtina úmrtí nad 90 rokov, my toľko ľudí v tejto vekovej kategórii nemáme, zomierajú u nás mladší ľudia ako inde, hoci medián máme 74,8 rokov. Pri priemernej dĺžke života muža na Slovensku ide o veľmi podobné číslo. To dokazuje, že sme mali veľa infikovaných, čo ostatné štáty – s výnimkou Česka – nemali.

Zdroj: Inštitút zdravotných analýz

Urobme teraz porovnanie s okolitými a niektorými dôležitými krajinami v Európe. Ako sme na tom?

Ak sa pozrieme na tempo rastu za posledných 14 dní, vyzerá to tak, že všetky susedné štáty po úspešnom lockdowne rastú, Maďarsko dokonca rastie šialene – za posledné 2 týždne o 140 percent. Dokonca aj Dánsko, Nemecko a Rakúsko majú dnes stúpajúce čísla. Všetky ostatné štáty posledné 2-3 týždne rastú, pričom – ako dobre vieme – tento trend rastu je veľmi ťažké zlomiť. Slovensko má však v tom istom čase mieru rastu okolo 5–10 percent, čo je veľmi málo. Sme akoby stabilným ostrovom v klbku štátov, ktoré vidia, že majú problémy.

Kde sú teraz trendy najhoršie?

Je tu pár štátov, ktoré začali rásť veľmi rýchlo, napríklad Portugalsko a Írsko na začiatku januára, potom pobaltské štáty s Nórskom, ktoré ale rastú z veľmi nízkych čísel, zato poriadne, podobá sa to našej situácii v októbri. Ak sa vo svetle tohto pozrieme na Slovensko, vyzerá to, že ostávame dramaticky vysoko, ale stabilne.

Napriek tomu avizujete, že je pred nami niečo dobré. Povedali ste mi, že pred nami môže byť pokojná jar. Povedzte prečo?

Musíme sledovať tri faktory. Či nám nerastie pozitivita z PCR testov, pričom všetko závisí od toho, koľko týchto testov robíme. V posledné dni ich robíme o zhruba 1 500 viac, čo pri 20-percentnej pozitivite znamená, že zistíte viac infikovaných. Ďalším parametrom sú hospitalizácie, ktoré idú pomaličky dole. Trend je nasledovný: z januárových 3 300 sme vo februári narástli na 3 800, ale od 15. februára, keď sme mali 3 700 hospitalizovaných, sme teraz na podobnom čísle, hoci na konci februára sme trochu vyskočili. Nemali by sme sa bičovať, že je to veľmi zlé, dramaticky nám nerastie počet infikovaných ani hospitalizovaných.

Veková štruktúra hospitalizovaných. Zdroj: Dáta bez pátosu

Navyše sa v tom čísle skrývajú aj hospitalizovaní s už negatívnym testom. Zdraví ľudia, ktorí zostávajú v nemocniciach dlhšie.

Presnejšie, niektoré nemocnice klesajú, iné stúpajú. Pri tých, ktoré klesajú, doktori hovoria, že aspoň nie je taký tlak na lôžka, čo je prípad Nitry, kde sa vyprázdnila polovica nemocnice. Ale treba povedať aj bé, že veľa ľudí zomrelo. Covidoví pacienti majú problémy s doliečovaním, preto si ich u nás v nemocnici nechávajú dlhšie než napríklad v Amerike. Medián je 9 dní u mladších a 10 dní u starších, ale je to relatívne vysoké číslo. Nemá zmysel púšťať domov či do DSS pacienta v zlom stave.

Poďme už hovoriť o tých dobrých správach. Aká je veková štruktúra infikovaných?

Sú k dispozícii dáta v kategóriách po 5 rokov, to znamená od 0 – 95 a vieme aj informáciu, koľko ľudí malo pozitívny PCR test, to je veľmi dôležitá vec. K vašej otázke: Vidíme veľmi veľa infikovaných v rozmedzí 30 – 55 rokov. Ale viditeľne sa znižuje počet ľudí nad 80 rokov v zastúpení PCR infikovaných, oproti špičkám je to dnes polovica. Je veľmi zaujímavé, že veková kategória 60 – 75 vykazuje pokles infikovateľnosti a následnej infikovanosti.

Autor: Timotej Stanek/Dáta bez pátosu

To je zaujímavé, prečo?

Nechcem špekulovať, ale môžeme povedať, že ľudia v kategórii 60 až 75 rokov žijú aktívnejším životom ako tí v rozmedzí 75 – 95 rokov, pretože niektorí z nich sú ešte zamestnaní, ale napriek tomu vykazujú nižšie čísla ako 40-roční aj 80-roční.

V poslednej dobe sa začalo hovoriť viac o infikovaných deťoch, ako veľmi infikované sú deti?

Práve som to chcel povedať, infikovanosť sa nám presúva do kategórie najmenších detí. Zatiaľ čo na začiatku roka bolo percentuálne zastúpenie detí od nula do 5 rokov z celkového počtu infikovaných do 0,5 percenta, dnes je to nad 1 percento, čiže dvakrát toľko.

To je ale tiež dobrá správa, pretože smrtnosť u detí je mimoriadne nízka, však?

Keď sa pozrieme na vekovú štruktúru tých, ktorí zomierajú, z nízkych vekových skupín je to 1 z päťtisíc infikovaných, čiže miera smrtnosti je naozaj veľmi nízka. Ak sa pozriete na sezónnosť vírusov, v období od novembra do apríla býva veľa ľudí infikovaných a hospitalizovaných. Sme zvyknutí na to, že ak deti dostanú chrípku a vedľajšie komplikácie, a to je jediný raz, čo použijem odkaz na chrípku, občas skončia v nemocnici so zápalom pľúc, nemajú vysokú smrtnosť.

A koľko z mladých do 20 rokov sa dostane na pľúcnu ventiláciu?

Keď bolo podľa tabuliek Inštitútu zdravotných analýz v kategórii do 20 rokov infikovaných 44-tisíc detí, na umelej pľúcnej ventilácii z nich skončilo 36 jednotlivcov, čiže pravdepodobnosť je 1:1000.

Rozšírený britský variant postihuje vo zvýšenej miere mladšiu produktívnu generáciu vo veku 30 – 40 rokov. Aké sú čísla úmrtí v tejto generácii a koľkí z nich potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu?

Nemáme zatiaľ urobené tabuľky, ale v kategórii 40 až 60 rokov máme približne 200-tisíc pacientov a približne 565 ľudí skončilo na umelej ventilácii, čiže okolo 0,3 percenta. Čo je veľmi podobné percento ako v kategórii nad 80 rokov. SARS-CoV-2 má veľmi strmú krivku zhoršovania sa smerom k vekovým kategóriám nad 70 rokov. Títo najstarší ľudia tvoria len 10 percent populácie, ale polovicu prípadov hospitalizovaných a dve tretiny úmrtí.

Čo sa dá, napriek všetkému, opäť vnímať pozitívne: Vírus síce oveľa viac postihuje mladších ľudí, ale to znamená, že situácia je tým bezpečnejšia, pretože mladší ľudia nie sú vo vysokej miere hospitalizovaní a nezomierajú.

Nie celkom. Žiaľ, nie je pravda, že vírus postihuje najviac mladých ľudí, momentálne je najväčšia šanca, že PCR testovaný bude zo strednej vekovej kategórie. Vo veku 40 až 50 rokov je táto šanca 25 percent, zatiaľ čo medzi deťmi do 10 rokov je táto šanca štyri až päť percent, čiže detí je päťkrát menej než ich otcov.

A šanca, že sa hospitalizovaný človek vo veku 20 až 50 rokov dostane na umelú pľúcnu ventiláciu alebo zomrie, je aká?

V týchto vekových skupinách sa na pľúcnu ventiláciu dostanú traja z tisíc infikovaných, ale jeden z nich, čiže jeden z troch na pľúcnej ventilácii, zomrie. Nejde len čisto o vek, je to daň za stav nášho zdravotníctva a individuálny stav pacientov, v akom do nemocnice prichádzajú, lekári sa trochu sťažujú, že prednemocničná starostlivosť nie je rozvinutá. Ministerstvo zdravotníctva až po roku publikovalo protokoly, ako sa liečiť doma a ako postupovať pri rôznych príznakoch. Netreba sa pri tom ale sťažovať len na štát, je to najmä naša vizitka. My sami v bežnom živote zanedbávame veľa vecí, kde by sme sa mali o seba starať. Tí, ktorí zomierajú, majú komorbidity ako vysoký tlak, cukrovku, obezitu, respiračné problémy, ktoré si vyvolali životným štýlom a dlhodobo ich zanedbávali. Tieto dôvody sú zrejme za tým, že niektoré percentá sú na Slovensku v porovnaní s rozvinutými štátmi vysoké.

Skúste nájsť porovnateľné krajiny.

Napríklad Dánsko malo 200-tisíc detekovaných prípadov a má 2 000 mŕtvych, zatiaľ čo my pri veľmi podobnom čísle až štvornásobne viac – cca 8 000 mŕtvych. To nemôže byť náhoda, je to dané stavom zdravotníctva, populácie a tým, ako to celé zvládajú. Pritom malo školy otvorené oveľa viac ako my, mali otvorené obchody a aj Vianoce si celkom užili, mali dokonca vyššiu mobilitu než my, ale v nemocniciach majú 250 pacientov. Niekoľko vecí robíme zle, ale napriek tomu je možné, že pri konečnom súčte sa neocitneme medzi štátmi, ktoré mali najväčšie problémy. Na chvoste druhej vlny by sme mali mať menej trápenia než susedné štáty, ktoré to zanedbali teraz.

Koho máte na mysli?

Napríklad susedné štáty ako Maďarsko či Poľsko, tie sa totiž skúsili otvoriť. K šíreniu určite prispieva pohyb detí v skupinách. Napríklad v Nemecku otvorili školy tak, že detí v triede je polovica, chodia na dve hodiny denne každý druhý týždeň, dôsledkom je, že Nemecko čelí vyššej infikovanosti v nižších vekových kategóriách. Tento fakt sa nezvráti, lebo ak nejaký trend rastie, je ťažké ho zastaviť a už vôbec sa nedá potlačiť v krátkom časovom horizonte. Ak niečo zavediete, čakáte minimálne dva týždne, aby sa to prejavilo, pričom počas týchto dvoch týždňov stále stúpate. Zároveň si treba uvedomiť, že všetky štáty majú viac detí do 15 rokov než ľudí nad 90 rokov. Existuje preto väčší predpoklad, že sa nakazí viac ľudí v absolútnych číslach.

Ivan Bošňák bez rúška. Foto: archív

Jednou z dôležitých a málo diskutovaných tém v tom zlom stave, v ktorom sa uplynulé dva mesiace nachádzame, je otázka, kedy dosiahneme premorenosť, ktorá začne šírenie nákazy brzdiť. Váš odhad?

Najskôr si vysvetlime, o čom hovoríme. Rok dozadu nebol premorený nikto, prišla nová choroba, keď vošiel jeden chorý do miestnosti so 100 ľuďmi, všetkých mohol nakaziť. Otázka je, ako je to po roku. Dnes máme šesť percent zaočkovaných ľudí, z toho v kategórii nad 80 rokov 30 percent a tam vírus spôsobuje najväčší problém. Druhou skupinou sú tí, ktorí prekonali infekciu a tých sme sa pokúšali spätne derivovať z počtu úmrtí, môj odhad je, že tých úmrtí môže byť až 10-tisíc. Ak majú bohaté vyspelé štáty smrtnosť okolo jedného percenta, tak z našich doterajších 10-tisíc úmrtí by sme mali mať milión infikovaných. Z nadmerných úmrtí v decembri vidíme, že veľa ľudí zomiera doma a nerobia sa im PCR testy, preto aj mŕtvych v súvislosti s covidom môže byť viac. Povedzme, že za minulý rok to nemusí byť 2 500, ale skôr 5 000 mŕtvych. To znamená, že dnes sme niekde medzi 750-tisíc až 1,5 miliónom ľudí, ktorí boli infikovaní. Na webe korona.gov.sk zistíte, že PCR testy odhalili 320-tisíc a antigénové testy odhalili 280-tisíc, čo je dokopy 600-tisíc, ale skutočný počet infikovaných je asi dvoj- až trojnásobok tohto čísla.

Keď to spočítame a prirátame ľudí, ktorí už boli zaočkovaní, koľko ľudí máme odolných?

Ľudí, ktorí majú protilátky z očkovania alebo prekonania ochorenia COVID-19, je na dolnej hranici 750-tisíc, k tomu pripočítame dnes 300-tisíc zaočkovaných, čo je spolu viac ako milión…

….čiže 20 percent populácie.

Áno, horné číslo môže byť po zarátaní tých, čo boli zaočkovaní len prvou dávkou vakcíny, takmer dva milióny. Pohybujeme sa teda medzi jeden až dvomi miliónmi, čo je viac ako tretina populácie s určitou úrovňou získaných protilátok.

To je ale veľmi dobrá správa.

Áno, to je veľmi dobrá správa pre vytvorenie zábrany šírenia. Teraz musíme manažovať dva parametre: úmrtia a počet hospitalizovaných. Ak by sme boli ako Nemecko a zvládli v našich pomeroch aj 7-tisíc hospitalizovaných, je to v poriadku, ale u nás je vrchol 4-tisíc, pri ktorom sa nerobia bežné operácie, iba tie nevyhnutné. Tento parameter musíme sledovať, ale určite sa nebičujme, že je to celé zle a ideme z opačného konca, pretože to tak nie je.

To ste povedali už na začiatku, že keď ide o hospitalizácie, čísla sú vysoké, ale zároveň sa predlžuje pobyt v nemocnici, takže to zvládame lepšie.

Hovorím, že hospitalizácie sú dramaticky vysoko, ale trend je dobrý. Očkujeme najmä starších ľudí a prvé línie. V DSS-kách máme dnes zaočkovaných 50 percent ľudí, čiže je veľká šanca, že sa ich vírus nedotkne. Onedlho budú môcť začať žiť normálnym životom. Keď Izrael zaočkoval 50 percent populácie, otvoril sa štát. Tieto ostrovčeky, ktoré boli doteraz zatvorené, zrazu začnú žiť normálnym životom. Môže sa to týkať aj nemocníc a prvej línie vo všeobecnosti. Ideme na to rozumne, správne a v očkovaní nezaostávame za zvyškom Európy.

A ešte máte jednu dobrú správu, ktorou je množstvo vakcín, ktoré má Slovensko k dispozícii. 

Vyzerá to tak, že budeme mať približne 1,5 milióna vakcín dodaných do konca prvého štvrťroka. Z toho vyplýva, že čoskoro budeme mať zaočkovaných trištvrte milióna ľudí, čo je 15 percent obyvateľstva. Okolo Veľkej noci budeme mať aspoň jeden milión ľudí zaočkovaných jednou dávkou vakcíny, čo je fantastická správa. Pred rokom sme o tom snívali, na začiatku roka sme si to nevedeli predstaviť. Tie vakcíny ale prídu, takže ľudí už budeme musieť zaočkovať.

Zároveň to budeme robiť stále lepšie a rýchlejšie.

Áno, denne to môže byť až 20-tisíc ľudí a vďaka veľkým vakcinačným centrám, ktoré sa majú spustiť, to môže byť až 40-tisíc ľudí denne. Iné je očkovať ľudí, ktorí sú na lôžkach, nie sú mobilní a nemôžu byť očkovaní rýchlo, ale pri mobilných ľuďoch bude efektivita očkovania oveľa vyššia. Zároveň nebudeme musieť mať viac doktorov. Ten istý doktor, namiesto chodenia po rodinných domoch alebo DSS-kách, si teraz sadne a všetci prídu k nemu. Vo vyspelých štátoch to trvá menej než antigénové testovanie, takže ide o veľkú nádej. Keď to dáte do tabuliek, dostanete veľmi dobrý výsledok.

Prepočítajte to za nás.

V Trnave vedia za víkend zaočkovať 4 000 ľudí, takže si predstavte osem krajov, vynásobte si to štyrmi víkendami do mesiaca a môžete dostať číslo okolo 100-tisíc. A to počítam len víkendy. Navyše, sú tu aj ďalšie predpoklady. Na rozdiel od Maďarska a Poľska my na najbližšie týždne ešte sprísňujeme opatrenia. To znamená, že pozitívni sa musia izolovať, ľudia sa nesmú večer potulovať a priveľa cestovať, firmy majú home office a máme povinné respirátory namiesto rúšok, takže to bude mať pozitívny dopad. Som presvedčený, že o dva týždne budeme mať dobré čísla, úsmev na perách a menej ustarostenú vládu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.